Hry sa vyvíjajú. Vývojom prechádzajú žánre, výrazové prostriedky a aj možnosti. Spolu s tým hry postupne dokážu priniesť niečo viac. Plnohodnotnejšie využívajú svoje špecifiká, dokážu prezentovať novú formu umenia, no taktiež zobraziť niečo, čo je charakteristické skôr pre iné formy média a odvetvia. Hry dokážu už aj rozprávať ťažšie a náročnejšie príbehy, pričom do ich centra stavajú práve vás, aby ste ich prežili úplne novým spôsobom. Dokážu vás zasiahnuť a osloviť úplne inou formou, ak sa autori posnažili a tému kvalitne spracovali.

Jednou z najťažších tém je smrť. V hrách je prítomná prakticky neustále. V akčných hrách nepriateľov kosíte po stovkách, v bojovkách je smrť vizuálne ešte výraznejšia, no doteraz nikdy nebola taká silno prepracovaná ako v logickej platformovke In Between. Tá pristupuje k téme smrti z iného konca. Je taká sugestívna, až sa vám dostane pod kožu. O to viac ak máte osobnú skúsenosť podobnú tej z hry. Hra je naozaj surová a emotívna, ale stále zároveň ľudská. Zobrazuje neľahkú tému až prekvapivo realistickým spôsobom. Je akoby osobnou spoveďou, ktorú počúvate a popritom riešite hádanky, aby ste sa dozvedeli viac.

Jedna z najťažších vecí, ktoré vás v živote môžu stretnúť, je rakovina. Nemusíte ju dostať vy, môže ju mať niekto z vašich blízkych. Aj tak to otrasie vaším životom a zmení vás to. Choroba vám priamo spred očí berie niekoho, koho milujete a každým dňom to čoraz viac bolí aj vás. Je to niečo, čo by si nezaslúžil zažiť vôbec nikto. Je to boj vás všetkých, aj keď možno dopredu odsúdený na prehru. Je to aj príbeh toho chorého pacienta a všetkých ľudí okolo neho, pričom nikdy neviete, kedy to skončí.

Hranie In Between je náročné. Ťaživou atmosférou a neľahkou témou sa autori postarali o to, že si hru dokážete dávkovať len po troškách, aj keď vás baví. Hlavným protagonistom je muž v najlepších rokoch. Nikdy nefajčil a aj keď nežil práve najzdravší život, nemal dôvod báť sa, že dostane rakovinu. Ale stalo sa. Akoby bolo hranie a príbeh od seba oddelené. Narácia je naozaj silná a je tým hlavným, čo posúva hru vpred. Samotné hranie sa k takejto hre zdanlivo nehodí. No je metaforou - života, príbehu, choroby a aj smrti.

Podľa psychológov pacient v boji s touto zákernou chorobou prechádza piatimi fázami: odmietanie, hnev, vyjednávanie, depresia a prijatie. A pravdepodobne si ani neviete predstaviť, ako verne a z hľadiska herných mechanizmov aj zaujímavo sa autorom podarilo tieto fázy zakomponovať do hry. Každá fáza predstavuje naračný prvok. Protagonista rozpráva o sebe, o rodine, o minulosti, dokonca aj o plánoch do budúcnosti, ktoré nikdy nezrealizuje. Pritom sa ale správa v súlade s tým, čo by ste od psychiky chorého čakali. Chorobu najskôr popiera, neskôr kvôli hnevu nastávajú problémy s blízkymi, vyjednávanie predstavuje malé svetielko nádeje, ktoré je ale uhasené depresiami. No a fatalizmus, ktorý sa celou hrou nesie, vrcholí prijatím skutočnosti.

Okrem toho ale každá fáza predstavuje aj hernú kapitolu, ktorej pravidlá sa upravujú podľa toho, v ktorej fáze sa aktuálne nachádzate. V zásade je hra puzzle skákačkou s prvkami adventúry, kde sa musíte v bludisku dostať do cieľa. Cesta je často krátka, no zložitejšia, ako sa zdá. Vpred sa posúvate vďaka zmenám smeru pôsobenia gravitácie. Teda vlastne ani neskáčete, ale obrátite herný svet tak, aby hore bolo zrazu dole. Takto sa vaša postava vie presúvať po leveloch. Musíte mať ale na pamäti, že tým meníte aj pôsobenie gravitácie na predmety v leveloch. To vám vie pomôcť, ale aj spôsobiť ťažkosti.

Samozrejme, ako napredujete hrou, levely sa stávajú náročnejšie a vyžadujú si od vás viac trpezlivosti aj zručnosti, pričom pozadu nezostáva ani nutnosť najskôr nad cestou levelom porozmýšľať. Úrovne sa ale stávajú náročnejšie nielen dizajnom, ale aj zakomponovaním spomínaných fáz. Hnev predstavujú červené bubliny, ktoré vás pohltia, ak sa im nevyhnete. Pri vyjednávaní zas musíte súčasne ovládať až dve zrkadlové verzie seba samého. No a nakoniec je depresia. Tieto levely sú naozaj ladené veľmi pochmúrne, až depresívne. Taktiež vám hrozí, že vás depresie úplne pohltia, keďže predstavujú miesta bez svetla – nádeje, kam nemôžete vkročiť.

Niektoré prekážky vás chcú dohnať naozaj na pokraj vašich možností. Reflektujú strach ale aj iné emócie postavy. Okrem toho tu ale nájdete aj na chvíle oddychu, kedy je výraznejší príbeh a buď si môžete v priebehu levelu niekde oddýchnuť, alebo sú to krátke príbehové pasáže na začiatku a konci každej kapitoly. Vtedy aktívne posúvate rozprávanie, v leveloch sa zas cez spomienky nachvíľku ponárate do vnútorného sveta postavy. Pozastavíte sa nad jej obavami aj nádejami, pričom si sami odpočiniete od nástrah, ktoré na vás už číhajú za ďalším rohom.

Hra In Between predstavuje slušnú výzvu a je veľmi dobre hrateľná, aj keď len v menších dávkach. Osobne mám s ňou ale jeden problém, ktorý je práve v náročnosti. Ak sa vás už hra rozhodne vystaviť takémuto náročnému materiálu, ktorý vás naozaj občas aj trochu deptá, nemusí vás trápiť ešte aj prestrelenou náročnosťou, kedy musíte mať skoky a pády vypočítané na milimeter presne. Často sa nemôžete spoľahnúť na checkpointy, takže vás čaká opakovanie levelu od začiatku. Platforming je trošku ťarbavý a len pridáva na zbytočne vysokej obťažnosti. Hra tak neraz vedie k frustrácii, keď jednu pasáž opakujete dookola a nedarí sa vám, takže to máte chuť zabaliť. Potom sa ale budete chcieť k nej vrátiť.

In Between je výsledkom ručnej práce a je to vidieť. Unikátny výtvarný štýl dofarbuje hernú atmosféru a každá obrazovka bola tvorená ručne, aby vystihla nejaký pocit alebo problémy. Oveľa lepšie ale pôsobia príbehové pasáže, kde autori mohli viac ukázať, čo v nich je. Rovnako skvele k hre sedí aj zvuk. Niektoré melódie sa síce opakujú častejšie, než by sa patrilo, ale pekne slúžia atmosfére. Skvelú prácu robí rozprávač, ktorý má sám veľký podiel na tom, ako výborne narácia funguje. Jeho charizmatický hlas vás vtiahne do deja a rozprávanie chytí za srdce.

Nakoniec je z toho pomerne smutný príbeh. Nie ten, čo sa týka hry, ale ten, ktorý je v nej obsiahnutý. In Between je jediná hra svojho druhu, v rámci platformoviek ponúka nevídaný dej a asi najlepšiu naráciu v tomto žánri vôbec. Radi jej venujete tých zhruba 6 hodín svojho života (na prvé prejdenie) a nebudete ich ľutovať. Problém ale je, že hru ťahajú dole jej vlastné mechanizmy, ktoré až príliš často zvádzajú k frustrácii. Bola by to oveľa lepšia záležitosť, keby tak pedantne nebazírovala na milimetrovej presnosti. Možno by hre sedela aj trošku nižšia cenovka a rozhodne by jej prospela aspoň nejaká pridaná hodnota, nech sa k nej môžete ešte niekedy vrátiť. Takto je to jedinečná jednohubka, ktorá využíva hernú formu na to, aby vám predstavila náročnú tému v podobe, ktorá vás chytí za srdce.