Estetika 80. rokov minulého storočia má vo filmoch, hudbe, ale aj hrách svoje nenahraditeľné miesto. Zvlášť teraz, s odstupom 30 rokov, sa nápaditým a inteligentným využívaním jednotlivých prvkov vedia dosiahnuť skvelé a netradičné veci po stránke vizuálu, zvuku, ale aj príbehu a výstavby charakterov či len obyčajnej nálady. V hrách máme zatiaľ návrat do 80. rokov spätý s pixelart grafikou, no krásne sa s touto témou pohral napríklad aj Far Cry: Blood Dragon či Hotline Miami. A teraz tu máme ďalší titul, ktorý sa inšpiruje hneď v niekoľkých rovinách. Indie počin Brigador vám pravdepodobne môže niečo hovoriť. O hre sa písalo pomerne často. Rovnako dlho pútala pozornosť aj v Early Access na Steame, kde pobudla už od minulej jesene. Teraz je ale konečne vonku a autori chcú dokázať, že pozornosť pútala právom.

Brigador naozaj zaujme už na prvý pohľad. Okrem už spomínanej dekády sa totiž na hre odráža aj poriadny kus inšpirácie v niečom inom. Len sa na hru pozrite. Nepripomína vám tak trochu staručký Syndicate? A pozrite sa na stroje v hre - veď to je čistý MechWarrior. Štyria chlapíci zo štúdia Stellar Jockeys síce nepriniesli práve najoriginálnejšiu hru, no rozhodne sa im množstvo rôznych inšpirácií podarilo skĺbiť až nečakane dobre.

Dokonca ani príbeh nie je práve originálny, aj keď je jeho podanie rozhodne netradičné. Dostávate sa totiž do fiktívnej krajiny Solo Nobre, ktorej vodca práve zomrel. V krajine vládne chaos, ulice sú plné jednotiek a vy sa musíte postarať o to, aby sa v nej konečne nastolil poriadok. Nie ste žiadny hrdina, ste jedným z mnohých pilotov bojových mechov, ktorí majú na stole kontrakt a ten ich zaväzuje nastúpiť do boja. Viac nepotrebujete vedieť. Alebo skôr vám to autori neprezradia, aj keď by ste chceli. Drobné fragmenty pozadia príbehu sa dozviete len vtedy, keď si ich kúpite za kredity získané v hre. A to je trošku neštandardný a možno aj nevhodný postup.

Na druhej strane, aj keď by možno silnejšia a lepšie podaná príbehová časť potešila, rozhodne to nie je tá vec, kvôli ktorej si hru budete zapínať. Tou je totiž skvelá atmosféra, ktorej ešte viac pomáha mix grafiky, hudby a akcie. Sú to jednotlivé kolesá skvele veľmi dobre fungujúceho stroja a hra sa vlastne nedá rozmeniť na drobné. Stačí si spraviť drobný test a pri hraní vypnúť hudbu. Bez nej to už nie je ono. Aj keď akcia stále zabaví, niečo viac tomu chýba. Ak by bol vizuál modernejší, nemal by jemné filmové zrno, už by to tiež nebolo úplne ono.

A to isté platí aj pre štylizáciu hry. Ak by to nebolo takéto retro sci-fi, ale niečo s čisto moderným sterilným nádychom, tiež by to nebolo ono. Takto si vyberiete svojho mecha, započúvate sa do hudby, užívate si vizuál inšpirovaný izometrickými akciami minulosti a likvidujete jedného mechanického nepriateľa za druhým. Ale nie bezhlavo, tak by ste totiž v Brigadore príliš ďaleko nezašli.

Brigador je totiž taktickou hrou, kde veľkú úlohu zohráva výber mecha - vzhľadom na jeho možnosti a ich následné vhodné použitie. Každý mech má svoje základné parametre, ako je rýchlosť, život a štít. Okrem toho je vybavený dvojicou zbraní, jednou špeciálnou schopnosťou a jednou bežnou schopnosťou. Pri dvojnohých mechoch je to napríklad „dupnutie“, ktoré poškodí okolité jednotky a aj budovy. Pri pásových a iných vozidlách je to zrýchlenie, kedy sa môžete zahrať na baranidlo. A toto všetko musíte vedieť v boji správne skĺbiť, prípadne si ešte pred ním správne namiešať. Na čo vám totiž bude silné delo, ktoré páli raz za 5 sekúnd, keď máte oproti sebe presilu menších, ale pohyblivých nepriateľov?

Misie v hre sú čisto o deštrukcii. Aby ste sa prebili na záver, buď musíte zničiť všetkých nepriateľov, všetkých kapitánov, alebo zničiť všetky významné budovy. K tomu v každej misii nájdete aj vedľajšie úlohy, ktoré sú však nepovinné a ich splnenie vám len zabezpečí vyšší bodový zisk. Je to jednoduchý koncept, ktorý ale funguje. Najmä vďaka tomu, že dobre vyzerá a je napínavý. Často sú súboje na hrane a vyhráte len s vydaním všetkých síl, pričom sa k záveru doplazíte s posledným kúskom života. V boji sa taktiež musíte poriadne obracať, aby ste pozbierali muníciu, ktorej nikdy nie je dosť a doplnili si štíty.

Hra nie je ľahká, no ani taká náročná, aby vás zbytočne frustrovala. Raz za čas si od nej dáte pauzu, aby ste ju o pár dní zas zapli a prešli na prvý šup misiu, ktorá vám robila problém. Zvolíte si možno iný stroj, použijete inú cestu v pomerne otvorených leveloch, alebo aj iný štýl a všetkých budete ostreľovať spoza rohu niekde v diaľke. Stále vás to ale bude lákať do priamej akcie, keďže tá naozaj vyzerá skvele. Zničiť môžete úplne všetko. Na konci misie môže zo zastavanej a neónmi vysvietenej mestskej časti zostať holá púšť. Z nepriateľov lietajú kusy plechu, steny sa boria pod návalom vašich striel a opevnené múry dokážete jednoducho rozdupať.

Problémom je, že aj keď koncept dobre funguje, tak už nie tak v obsahu, v akom ho hra ponúka. Brigador síce sľubuje takmer nekonečnú hrateľnosť, keďže k 21 príbehovým misiám pridáva ešte aj režim voľnej hry a nikdy nehráte tú istú mapu dva razy rovnako, s tým istým mechom, pilotom a vybavením, no ono to predsa len po čase omrzí. K obrovskému množstvu rôznych kombinácií sa tak možno ani nedostanete, lebo si už s hrou užijete svoje a dáte jej zbohom. Respektíve vás možno viac budú držať freelance misie ako príbehová kampaň, keďže sú pestrejšie.

Ďalším, aj keď menším problémom je ovládanie. To pôsobí trošku nemotorne a treba si naň dlho zvykať, pričom každý z troch základných typov strojov sa ovláda a správa trochu inak. Často vás tak bude stáť život napríklad len to, že stroj nejde tým smerom, ktorým by ste chceli ísť. Občas dokonca aj to, že sa váš stroj o niečo v prostredí zasekne, napríklad o stenu, ktorá sa javí byť zbúraná, ale niečo z nej tam asi ešte je. Taktiež trošku zamrzí, že hra nepodporuje ovládač. Klávesnica a myš k nej síce sedia, zvlášť keďže musíte zvládať aj vzdialenosť dostrelu, ale predsa len je dnes už podpora ovládača štandardom.

Ohľadne vizuálu som už toho popísal veľa. Grafika nie je najmodernejšia, ale rozhodne je štýlová a krásne využíva prvky neo-noir a kyberpunku, takže z nej tu a tam srší atmosféra ako z Blade Runnera a podobných filmov. Navyše hru bez problémov rozbeháte aj na starších zostavách či notebookoch, čo je rozhodne plus. Neo-80s hudba k hre ale sedí ešte viac ako vizuál a skutočne hru ťahá hore. Kombinuje syntetizátory a náladu filmov z 80. rokov, čoho výsledkom je výborný dojem. Zo starých vecí je tam niečo z Carpenterovej hudby, ktorú si sám skladal k filmom. Z nových zas trošku Daft Punk. Výsledok znie retro, ale aj sviežo. Podobne ako napríklad Kavinsky, ktorý však navyše používa vokály. Plusom je, že sa hra predáva aj vo verzii so soundtrackom a audiobookom s príbehom, takže si ich rovno môžete hodiť do auta.

Neónová estetika 80. rokov už dlho nemala také čaro ako práve v hre Brigador. Možno ešte v tom Hotline Miami, krátkom filme Kung Fury a dnes už kulte Drive. A to je pre autorov asi najväčšia pocta. Priniesli hru, ktorá má čím zaujať a robí to veľmi dobre. Má svoje chyby a nedostatky, niekomu bude prekážať vyššia obťažnosť, inému zas ovládanie, niekoho ďalšieho zas hra omrzí skôr, než by chcel. Aj cena za základnú edíciu je trošku vyššia, než by sa patrilo. Ak máte ale na podobne orientované tituly slabosť a chuť na poriadnu dávku retra, nebude to krok vedľa.