Na Marse je život. Vývojári z tímu Spiders ho tam objavil už v roku 2013 v hre Mars: War Logs a teraz sa tam vrátili so sci-fi RPG The Technomancer. Názov je dobrý, prostredie lákavé, futuristický svet, s ktorým sme sa zoznámili už v predošlom titule, celkom fajn. Tentokrát ale mali tvorcovia trochu väčšie ambície, no stále pomerne obmedzené možnosti, čo sa prejavilo aj na výslednej kvalite produktu.

„Pavúci" sa učia, možno aj na vlastných chybách a ich hry sa pomaly, ale isto zlepšujú. Pokrok je viditeľný aj v Technomancerovi, no stále to nie je RPG, ktorá by sa zaradila medzi špičku vo svojom žánri. Prvý dojem je pritom veľmi dobrý a mnohé prvky na vysokej úrovni. I keď ovplyvnenie konkurenčnými titulmi je zrejmé. Bohužiaľ, hra má aj neduhy, ktoré do značnej miery zatieňujú to kvalitné a vydarené, čo dobrodružstvo na Marse ponúka.

Príbeh nepatrí k tomu najlepšiemu, s čím ste sa mohli stretnúť, nie je ani zďaleka taký veľkolepý, ako napríklad kniha či ktorákoľvek verzia filmu Total Recall, ktorý sa tiež odohráva na červenej planéte. Ale nejaká zápletka tam je a neurazí. Stačí na to, aby sa dôstojne rozohrala šachová partia s figúrkami hneď niekoľkých frakcií (armáda, obchodníci, korporácia, mutanti...), ktoré sa delia o životný priestor na Marse. Plusom je, že si s každou z nich budujete reputáciu a vaše voľby pozitívne alebo negatívne ovplyvnia vzájomné vzťahy a prinášajú dôsledky. Nájdete si spojencov, ale aj nepriateľov, ktorí na vás zaútočia vždy, keď vás uvidia. Zvraty v deji môže priniesť niekoľko kľúčových rozhodnutí, ktoré vás čakajú počas progresu. Postup je teda do značnej miery nelineárny a môže sa to vyvíjať všelijako, hoci všetko po dlhých hodinách hrania smeruje k predurčenému záveru.

Reputáciu si budujete aj so spoločníkmi, ktorí môžu sprevádzať hlavného hrdinu, technomancera Zachariáša, čo je vlastne futuristická obdoba mága, ktorý namiesto kúziel používa schopnosti a útoky založené na elektrine. V boji vám môžu asistovať maximálne dve postavy, ktoré sa ale dajú na špecifických miestach nahradiť inými.  Lojalitu spoločníkov si získate vašimi postojmi a vhodnými rozhodnutiami, pomôže aj splnenie nepovinnej úlohy, ktorá je spätá s danou postavou. 

Parťákom môžete meniť jednotlivé kusy oblečenia a výzbroje - podobne ako samotnému Zachariášovi, ktorý môže čosi aj sám vyrobiť a vylepšovať veci získané z bitiek alebo od obchodníkov. Spoločníci nie sú v boji nijako mimoriadne efektívni, ale občas pomôžu a aspoň upútajú pozornosť nepriateľov, ktorých sa neraz nahromadí niekoľko. Svojich kamošov môžete liečiť (najlepšie otvorením menu s výbavou a schopnosťami, pri ktorom sa hra automaticky zapauzuje), ale radšej si medikamenty šetrite pre seba, po úspešnom boji skolení spoločníci aj tak ožijú.

Samotný boj je zaujímavý už tým, že umožňuje prepínanie troch rôznych štýlov a k tomu ľubovoľne používate svoje unikátne sily. Môžete to skúsiť s elektrickou palicou, ktorá je účinná hlavne v boji proti presile. Alebo si zvolíte štít a kyjak, takže sa dokážete efektívnejšie brániť. Mne osobne najviac vyhovoval boj s jedovatou dýkou a záložnou strelnou zbraňou, pri ktorom sa postava rýchlo uhýba. Streľba je pritom riešená dômyselne - nemáte muníciu, ale po niekoľkých výstreloch rýchlo za sebou sa zbraň zahreje a chvíľu je nefunkčná. Pohyby v boji vyzerajú veľmi efektne, hoci sa časom okukajú. Nepriateľov po bitke môžete ošacovať a prípadne z nich vysať sérum, čo je ale považované za násilné zabitie, ktoré prináša vášmu hrdinovi zlú karmu. Tá však nemá reálny dopad na ďalší postup či výsledok. Okrem humanoidných protivníkov sa vám do cesty postavia (alebo priletia) rôzne kreatúry a občas narazíte na húževnatejšieho bossa.

Každý bojový štýl má niekoľko špecifických útokov a vlastný spôsob obrany a ešte sa aj dá zdokonaľovať skúsenostnými bodmi v strome schopností. Navyše pri niektorých leveloch postavy môžete vylepšiť aj jej základné atribúty (fyzická sila, agilita, mentálna sila na elektrické schopnosti, konštitúcia), ktoré okrem patričného bonusu umožňujú aj používanie pokročilej výbavy. A potom sú tu ešte užitočné talenty, ktorými si zdokonalíte svoju charizmu, vedecké schopnosti, remeselné zručnosti, špionážne techniky, odomykanie uzamknutých truhlíc a skriniek, kladenie pascí a prieskum. Okrem zrejmých výhod vyplývajúcich z jednotlivých odborov má každý talent aj ďalšie prínosy. Napríklad charizma zdokonalí vašu schopnosť presvedčiť osoby v dialógoch, ale aj zníži ceny u obchodníkov, zvýši útok a zdravie vašich spoločníkov. Zaujímavou súčasťou vedy je okrem iného aj možnosť presvedčiť osoby v dialógoch, ale v tomto prípade svojimi odbornými argumentmi.

Nie všetko je ale v hre také pozitívne a vydarené, ako sa v prvých minútach či hodinách zdá. Napríklad hoci úlohy v hre vôbec nie sú zlé (oslobodenie väzňov, hľadanie dôkazov, indícií, súčiastok, pátranie po zlodejovi, infiltrácia do oblasti v prestrojení...) a môžu mať viac spôsobov riešenia (cieľovú osobu zavraždíte, uväzníte alebo pustíte na slobodu, s  niekým sa dohodnete podobrotky, vydierate, podplatíte alebo bojujete), keď sa pri ich plnení stále vraciate na rovnaké miesta, je to otrava. A s tým súvisí ďalší neduh. Nepriatelia sa neustále respawnujú a čo je horšie, stále na tých istých pozíciách. Takže pri tých vynútených návratoch, hlavne do mesta, ich musíte stále znovu a znovu zabíjať. A už aj presne viete, kde vás konflikt čaká a neminie. To už potom aj tie vizuálne pôsobivé boje začínajú byť otravné. Občas sa dá popri nepriateľoch prebehnúť či nenápadne prekĺznuť, no väčšinou je nutné najskôr ich pozabíjať. Inak sa nedostanete cez dvere, nezoskočíte z výstupku alebo nevyleziete na rebrík, čo vedie do ďalšej miestnosti.  

Umelá inteligencia je pritom dosť nevyspytateľná. Vaši spoločníci síce bojujú, no neraz konajú nelogicky. Protivníci v boji sa správajú vcelku rozumne a keď pribehnú posily, bude vám horúco. Ale niekedy vás dlho prenasledujú, inokedy zastanú na určitom bode obďaleč a vrátia sa, akoby sa nič nestalo. Čudne vyzerá, keď ich ostreľujete z určitej vzdialenosti alebo vyvýšeniny a nereagujú, aj keď im poriadne uberáte zo života. Niektoré NPC postavy v mestách zas pôsobia sterilne a neprirodzene.

Aj keď lokalít nie je veľa, vôbec nie sú škaredé a ani malé. Práve naopak, mestá, bane, podzemné komplexy či sídlo mutantov sú spracované veľmi slušne a vyzerajú uveriteľne. Lenže je ich málo, a tak sa neustále pohybujete po tých istých miestach a to po niekoľkých hodinách začne parádne liezť na nervy. Dabing je v poriadku, dialógy s bohatým obsahom slušne nahovorené, ibaže mnohé postavy sa len účelovo motkajú a nedajú sa osloviť. Tie pôsobia umelo. Ovládanie je  trošku kostrbaté, hlavne pri práci s inventárom, ale dá sa naň zvyknúť. Len je niekedy mätúce, keď sa príbuzné činnosti vykonávajú dvomi či tromi rôznymi klávesmi - napríklad interakcia s predmetmi a prístup do miestností (po novej záplate by to malo byť lepšie).

Technomancer vyzeral nádejne, ale po niekoľkých hodinách hrania to už bola jazda z kopca po hrboľatej ceste.  Základ je pritom dobrý, ale hra dopláca na veľmi limitovaný priestor, v ktorom sa odohráva. Udeje sa toho dosť, ale stále na tých istých miestach, kam sa treba x-krát vracať a čakajú tam tí istí nepriatelia, ktorých ste už niekoľkokrát zabili. To už naozaj prestáva byť zábava a čaro hry pod tlakom okolností upadá a postupne sa vytratí. Ale aspoň tá záverečná výzva stojí za to. Je naozaj veľká škoda, že to takto dopadlo, pretože Technomancer je už na prvý pohľad sympatický. Lenže nadšenie z hry dlho nevydrží a dorazíte ju už len zo zotrvačnosti.