Nie je ničím výnimočným, že sa známi hudobníci či kapely nechajú zlákať hernou sférou a na základe ich tvorby vznikne videohra. Aktuálne sa na tomto poli chce presadiť Kanye West, no už v minulosti sa to podarilo velikánom, ako Michael Jackson, Journey, Kiss a hra vznikla aj podľa legendárnej kapely Queen. Videohrám sa v nevyhla ani heavymetalová ikona Iron Maiden, keď pri príležitosti vydania kompilácie Ed Hunter priniesla aj jednoduchú FPS s rovnakým názvom. V nej ste sa mohli poohliadnuť za albumami kapely do roku 1999. A teraz sú hudobníci späť v hernom biznise, pričom kombinujú niečo staré aj nové.

Minulý rok vydala kapela už svoj šestnásty štúdiový album, no aj napriek tomu sa aj s touto hrou chce obzrieť do svojej minulosti. Iron Maiden: Legacy of the Beast je navyše aj akousi poctou Eddiemu, dlhoročnému maskotovi, ktorý sa stal symbolom kapely a aktuálne aj hlavným hrdinom hry. Toto je to staré, čo do svojej hry hudobníci vložili. Tým novým je zameranie. Namiesto tradičného poňatia hry dostávame modernú mobilnú RPG stavanú na občasné hranie na cestách a rýchle súboje, pričom je všetko navrhnuté tak, aby sa dalo ovládať jednoduchým ťukaním a ťahaním prstov po displeji. Ale stačí to?

Legacy of the Beast využíva jednu z najsilnejších zbraní Iron Maiden, ktorou sa veľa kapiel pýšiť nemôže. Kapela si vytvorila vlastné lore, akúsi mytológiu, ktorá tvorí ich vlastný svet a Eddie vo svojich mnohých podobách je v jej centre. Pre hru tak autori nemuseli vytvárať nič nové, využili len svety a fantázie, ktoré už kapela fanúšikom ukázala dávno predtým a práve tí tak dostanú niečo známe. Hra je totiž v prvom rade službou fanúšikom a toto je jeden z jej aspektov. Autori neriskovali tým, že by mali vytvoriť vlastný svet. Namiesto toho hráčov privedú do už známeho, v ktorom sa budú cítiť dobre.

Na to všetko tvorcovia nalepili vlastný, no veľmi jednoduchý príbeh. Niekto Eddiemu ukradol dušu, roztrieštil ju na niekoľko úlomkov a používa na nekalé účely. V rôznych epochách ľudstva pomocou nich kazí ľudí a zahráva sa s priebehom dejín, pričom ničí aj mocné bytosti, ako napríklad egyptských bohov. Eddie sa tak nechtiac stal zdrojom zla a zároveň nepriateľom, lebo si všetci myslia, že za tým stojí on. Vy v jeho koži musíte bojovať, aby ste získali späť svoju dušu, zistili, kto je za tým a vlastne aj prežili až do konca tejto cesty.

Toto všetko sa dozviete v úvode, po ktorom budú nasledovať už len drobné čriepky o tom, kto a prečo vašu dušu vlastne ukradol. A ako asi tušíte, príbeh nie je práve najsilnejšou časťou hry, no kvôli nemu ju pravdepodobne ani nehráte. Herný svet sa skladá z piatich častí. Každý predstavuje inú epochu, iné zasadenie, no zároveň je inšpirovaný iným albumom. Hneď ten úvodný je inšpirovaný albumom Brave New World a hlavne singlom Wicker Man. Nasleduje Powerslave, A Matter of Life and Death a Number of the Beast. Night City. Piaty a posledný svet zatiaľ v hre nie je a nie je ani odhalený.

Opäť sme pri službe fanúšikom. Herné svety inšpirované albumami sú tu hlavne pre nich, no rôzne inšpirácie sú aj v iných oblastiach hry, ktoré si možno na prvý pohľad nevšimnete. Eddie ako postava v RPG hre sa postupne vylepšuje a získa schopnosti naviazané na minulosť, súčasnosť a budúcnosť, čo je jasný odkaz na The Clairvoyant. Inšpiráciu v albumoch a singloch zbierajú aj nepriatelia, útoky, no taktiež mnohé herné mechanizmy.

Ak máte doma tričko s Eddiem na každý deň v týždni, to všetko vás rozhodne poteší. No to nie je to hlavné, na čo čakáte. To je legendárna hudba. A asi vás trošku sklamem, keď poviem, že vám v menu nehrá Trooper, pri bojoch nehrá Fear of the Dark s v súbojoch s bossmi nepočujete Number of the Beast. Hudobný vklad Iron Maiden tu ale rozhodne je a už pri prvých tónoch hudby v menu či súbojoch viete, kto za nimi stojí. A nielen to. Hudba sa veľmi podieľa aj na dobrej atmosfére titulu a má zásluhu na tom, že pri nej radi strávite tých pár chvíľ. V menu viac stavia aj na ambient, v hre samotnej už tradičnejší štýl.  Huby je tu dosť a počúva sa veľmi dobre, všetka je ale bez spevu, naozaj len ako herný podmaz.

Hra je stavaná aj pre nehráčov. Jednak jej mechanizmy nie sú nijako zvlášť zložité. No hlavne vás krok po kroku prevedie každým jedným z nich. Celý úvod tak budete klikať len tam, kam vám hra ukáže. Je ale dobre si týmto procesom prejsť, zvlášť ak mobilné RPG nie sú vašou šálkou kávy. Začínate len s Eddiem, no postupne mu budujete vlastnú armádu, z ktorej si volíte jednotlivé jednotky do súbojov. Pohybujete sa pritom po mape v štýle Candy Crush. Jednotlivé body na nej predstavujú zastávky, kde budete bojovať, no taktiež sa dozviete niečo viac o príbehu a hlavne sa posuniete o kúsok bližšie k tomu, aby ste vyzvali záverečného bossa a získali späť kúsok svojej duše.

Legacy of the Beast je ťahovou RPG. Postupne ako si vybudujete svoju armádu, budete môcť do boja nasadiť trojicu postáv, pričom tou hlavnou je sám Eddie (a v boji môžete mať viac jeho podôb), ktorý je doplnený dvoma jednotkami. Najskôr ste na ťahu vy, potom jednotky súpera. Hra pozná šesť rozdielnych tried postáv a tie na seba účinkujú rôzne. To je indikované pod postavou súpera. Ak máte v boji výhodu, svieti pod ním zelený kruh. Ak je postoj k nemu neutrálny, je kruh oranžový. Ak ste v nevýhode, je kruh červený. Je tak vhodné si tím rôzne nakombinovať, aby ste vyťažili čo najviac zo schopností každej postavy. Okrem útoku totiž musíte uvažovať aj nad bránením a liečením. Čím ďalej sa dostanete, tým viac budú aj nepriateľské tímy diferencované.

Boj samotný - či používanie jednotlivých schopností postáv - je veľmi jednoduchý. Stačí si vybrať schopnosť (postavy majú dvojicu, pričom jedna je hlavná, druhá vedľajšia, Eddie má aj tretiu špeciálnu vzhľadom na jeho aktuálnu formu po naplnení ukazovateľa) a v správnom momente ťuknúť do displeja, aby mala schopnosť čo najvyšší účinok. Ak ťuknete skôr alebo neskôr, účinok schopnosti klesá. Nič zložitejšie v tom nehľadajte, je to vlastne princíp kameň-papier-nožnice v trošku inom balení, pričom niektoré schopnosti pridávajú aj efekt a druh poškodenia. Hra sa vás pritom snaží namotať. Z úvodu na vás ide zľahka, postupne prituhuje a už za polovicou vám dajú nepriatelia občas slušne zabrať a neraz si súboje zopakujete, ak sa nebudete vylepšovať nad rámec toho, čo máte dostupné bez zaplatenia.

Hra je totiž free2play a po každom vyhratom súboji získavate korisť a skúsenosti pre svoje postavy. Tie sa postupne zlepšujú, no nevyberáte si, do ktorých atribútov chcete investovať. Zlepšujú sa automaticky. Postupne získavate aj nové schopnosti (minulosť, súčasnosť, budúcnosť), ktoré alternujú vaše bežné danosti. Sami si ale môžete voliť vylepšenia v podobe talizmanov, ktoré priraďujete postavám. Tie majú tiež niekoľko tried a vylepšujú obranu, útok a iné atribúty. Rovnako ako postavy aj talizmany si postupne viete levelovať. Na to všetko slúžia kryštály/runy, ktoré získavate v rámci koristi. Keď sa s postavou alebo talizmanom dostanete na najvyššiu možnú úroveň, môžete si pomôcť evolúciou. Tá vás posunie na vyšší level, kde sa môžete odznova zlepšovať a dosiahnuť ešte vyššiu úroveň.

Okrem toho ale v rámci koristi získavate aj niekoľko foriem hernej meny. Vlastne mena je tu len jedna, ale artefaktov potrebných na hranie je viac. Prvým je čas. Ten z koristi nezískate, musíte len čakať, kým sa dobije. Každý vstup do súboja vás stojí nejaký čas, no ten sa, našťastie, snáď ani nedá minúť bežným hraním. Zlato sa vám už ale minúť môže, keďže ho používate pri zvyšovaní úrovne postáv aj talizmanov. V Knihe duší môžete duše meniť za nové postavy do vášho tímu. Ak vám nevyhovujú, môžete ich predať a získať zlato. A nad tým všetkým je prvok Ironite ako hlavná mena, ktorá slúži na oživenie v neúspešnom boji, no aj na kúpu všetkých ostatných vecí. Netreba hovoriť, že je to najvzácnejší prvok a z hry ho získate najmenej, len ako odmenu sa úlohy splnené v boji. Hra sa dá hrať aj bez platenia, no časom vás prinúti grindovať, vrátiť sa späť a vyskúšať vyššiu obťažnosť, aby ste získali niečo, čo vás dorovná sa súpermi či získa ďalší Ironite.

Zaujímavým prvkom v zdrojoch sú Trooper odznaky. Tie môžete použiť na nákup duší a kryštálov, no sami sa nedajú kúpiť. Získate ich len používaním postáv, no aj vtedy, ak niekto iný v boji použije vášho šampióna. Vášho Eddieho si totiž niekto online dokáže „požičať“ a použiť ako pomocníka v boji. To isté ale môžete robiť aj vy. Jednoducho si vyberiete z dostupných takého, aký vám najviac vyhovuje (v hre je viac ako 10 foriem Eddieho) a vložíte si ho do svojho tímu, pričom si ho priamo v boji dokážete prepnúť a využiť jeho schopnosti. Je to celkom sympatický sociálny element, pričom hra v tomto prípade nezabúda ani na priateľov a prepojenie s FB.

Iron Maiden: Legacy of the Beast je pre fanúšikov kapely zaujímavým zážitkom, ktorý keď už nič iné, tak aspoň zadarmo spríjemní pár chvíľ. Pri ostatných hráčoch to nie je také isté. Nie je to zlá hra, skôr práve naopak. Vie celkom dobre chytiť a vďaka mechanizmom a pomalému zavedeniu do hry je prístupná každému. Povedal by som ale, že to nie je dobrá RPG. Hra síce zabaví a ak nechcete, dlho vás nebude vôbec nútiť do nej investovať. Ale ak čakáte hlbší systém vylepšenia vlastnej postavy, prídete dosť skrátka. Poteší ale zasadením do univerza mýtov kapely, taktiež zvukom a aj vizuálom, ktorý s tým korešponduje, no hravo si s ním poradia aj staršie a nie až také výkonné Android zariadenia. Uvidíme, kam sa hra posunie s ďalšími aktualizáciami, medzi ktorými bude aj aréna.