Máloktorá hra bola pred vydaním sprevádzaná takou vlnou odporu a nenávisti ako nedávno vydaný Metroid Prime: Federation Force. Je to hra z milovanej akčnej série Nintenda, no aj tak hráči spisovali petície proti tomu, aby vôbec vyšla. Väčšinou to v hernom svete je skôr naopak a hráči spisujú petície, aby hra (alebo jej port) vyšla. Aj napriek tomu a vlne nenávisti sme sa ale hry dočkali a nakoniec je to možno aj dobre. Ako asi usudzujete z číselného hodnotenia, hra nedopadla tak katastrofálne, ako by si niektorí želali. Má k dokonalosti ďaleko, no taktiež má aj čo ponúknuť.

Je pravda, že to nie je poriadny Metroid Prime. Možno aj vyzerá trošku divne a hlavnou hrdinkou nie je legendárna Samus Aran. No najmä pre fanúšikov série to nie je hra, ktorú by mali ignorovať. Federation Force je totiž hrou, ktorá vás vrhne do boja v koži mariňákov Galaktickej Federácie. Je to prvá hra v sérii, kde sa ich môžete chopiť. Konkrétne preberiete úlohu jedného čerstvého absolventa akadémie, ktorý ledva prelezie tréningom a už musí ísť do ostrej akcie v systéme Bermuda, kde na trojici planét hrozia nečakané problémy. Skočíte tak do svojho exo-obleku, vybavíte sa špeciálnymi schopnosťami a chopíte sa zbrane.

Federation Force sa z hľadiska príbehu odohráva po udalostiach trojky a musím sa priznať, že ma až prekvapil pohľad, akým hra na svoje univerzum nazerá. Po úvodných prieskumných misiách zisťujete, že vesmírni piráti tajne pripravujú zbrane hromadného ničenia, ktorými by chceli zaútočiť na federáciu. A aj keď nie je hlavnou postavou, vracia sa na scénu Samus Aran. Hra tak prezentuje interakciu mariňákov a Samus, pričom jej nasadzuje gloriolu a predtým bežnú hrdinku prezentuje z pohľadu bežných vojakov, ktorí si ju idealizujú. A to isté robí aj hra, keď Samus ukazuje ako hrdinku, ktorá prichádza na poslednú chvíľu, aby zachránila situáciu.

Je to naozaj nečakaný a vlastne taký trochu sprostredkovaný pohľad na známu postavu. A aj keď sa Federation Force prezentuje ako menšia hra, pre budúcnosť série má veľký význam, keďže sa od tohto bodu budú odvíjať ďalšie hry, ktoré sa zamerajú na vzťah Samus a Sylux a ďalšie zakomponovanie mariňákov.

Federation Force je navyše aj hra, ktorá takmer výhradne stavia na kooperácii. Hra je navrhnutá pre štvoricu hráčov, ktorí chodia do misií spoločne a kryjú si chrbát. Môžete ju hrať aj sami a autori túto možnosť brali do úvahy, aj keď hru stavali primárne na kooperáciu. Môžete si do partie pribrať niekoľko malých automatických dronov, ktoré ovláda umelá inteligencia a aj keď veľa z náplne hry nesplnia, strieľajú viac než slušne. Taktiež sa do hry viete pustiť aj v dvojici či trojici, a to ako lokálne (všetci hráči musia mať 3DS a hru), tak aj online.

Hra vtedy prezentuje veľmi intuitívne spracované lobby, v ktorom môžete hru vytvoriť buď sami, alebo sa môžete pripojiť k niekomu inému. Od tohto momentu máte spoločnú prípravu, spoločne čakáte na ďalších hráčov a môžete aj komunikovať prostredníctvom jednoduchých povelov, ktoré si viete zobraziť na spodnom displeji a vyťukávať si potrebné. Je ich dostatočný počet a sú veľmi inteligentne navrhnuté na to, aby ste sa v každej situácii vedeli dohodnúť, vypýtať si pomoc, či určiť smer, kam treba ísť. To napríklad vtedy, ak ste už skúsenejší a vraciate sa späť k staršej misii s hráčmi, pre ktorých to bude prvý raz. K dispozícii totiž často máte viac nových misií, z ktorých si vyberáte, na ktorú máte chuť. Navyše sa môžete vracať aj k tým prejdeným, aby ste si napríklad zlepšili hodnotenie.

V tomto spoločnom lobby môžete hneď odklepnúť, že ste pripravení do akcie, no lepšie je, ak sa na moment zastavíte a vyberiete si vhodné mody. Tie predstavujú akési podporné prvky rozdelené do niekoľkých oblastí podľa farieb na útočné, obranné a asistenčné. Na začiatku máte len jeden slot, neskôr si môžete vďaka dobrým hodnoteniam z misií odomknúť ďalšie a osadzovať do nich mody. Hra ponúka aj jeden špeciálny pre tých, ktorí hrajú sami. Mody sa líšia aj trvanlivosťou. Niektoré sa dajú používať neobmedzené, iné sú limitované, ďalšie sa zas zničia v prípade neúspešnej misie. Preto je vhodné pred každou si ich skontrolovať .

Každý mariňák má maximálnu nosnosť. Okrem modov si pred misiami volíte ešte výbavu, ktorej nie je neobmedzený počet, no musíte brať ohľad aj na to, koľko unesiete. Zohratá štvorica sa ale vie podeliť - niekto si zoberie lekárničky, iný štíty, ďalší zas špeciálne druhy munície na mrazenie či podpálenie nepriateľov, ktoré sú extrémne účinné na niektoré typy protivníkov, no proti iným zas veľa škody nenapáchajú. Túto výbavu nepoužívate automaticky, ale musíte si ju posunúť do aktívneho slotu a „vystreliť“. Teda si v akcii musíte prepínať medzi položkami na tú, ktorú chcete. Asi ste si domysleli, že často v akcii použijete nesprávnu a zbytočne o ňu prídete.

Čo sa týka samotnej hrateľnosti, tam hra vo veľkom čerpá zo svojho priameho predchodcu, ktorým je Hunters z DS. Hry delí jedna dekáda, no sú si veľmi podobné. Obe sa sústredia skôr na priamočiaru akciu a menej bádania v prostredí. Misie sú tak skôr priamočiare a aj keď obsahujú nejaké drobné odbočky, sú to skôr len tajné miestnosti, ktoré obsahujú nové mody. Odpadá tak jedna veľká časť, ktorá bola typická pre veľké Metroid Prime hry a to je škoda. Niektoré misie sú dokonca len súboje s bossmi. Všetky sú však skôr kratšie, aby ste ich dokázali doraziť pohodlne do 15 minút. Len málo z nich tento limit presiahne. A to je trochu škoda.

Málokedy tak misie dokážu ponúknuť kvalitnú hrateľnosť, ktorá má nejaký svoj začiatok, vrchol a uvoľnenie na záver. Misií je v hre niekoľko desiatok a prvú polovicu hry sa budete baviť aj osamote. Potom však začne pomaličky nastupovať stereotyp a to aj napriek tomu, že sú úlohy v jednotlivých misiách veľmi variabilné. Jednoducho sa trošku prejete konceptu a aj opakujúcich sa schematických prostredí. Každá misia je síce iná, no planéty sú tu len tri a každá má svoj ráz a vizuál, ktoré sa premietajú do obsiahnutých misií.

Okrem kooperatívne zameranej kampane a možnosti hrať ju osamote tu nájdete aj režim, ktorým sa hra prezentovala už od začiatku. Prvý raz ju predviedli minulý rok na E3, aj keď nie celú, ale len režim Blast Ball, ktorý je jej súčasťou. Je to multiplayerový režim kombinujúci akciu a šport. V zásade je to taký pomalší a menší Rocket League, ktorý sa od predvádzačky pred rokom takmer nezmenil. Nie je to žiadna bomba, ale zápasy 3 na  3 na chvíľku zabavia a hlavne sa pri nich dokážete viac dostať do ovládania hry, ktoré navyše ponúka dve schémy. Jednu pre New 3DS, kde mierite C-stickom a druhú, kde mierite nakláňaním handheldu.

Vizuálne to tiež nie je žiadne terno, ale grafika je na pomery 3DS relatívne pekná. Horšie je to so štýlom. Doteraz som si nezvykol na postavičky s veľkými hlavami. Pekne v hre ale vynikne 3D režim a naozaj vidíte hĺbku sveta a akcie. Slušná je aj hudba, aj keď sa nedá povedať, že by vám utkvela v pamäti. A to je vlastne aj celková charakteristika hry ako takej. Metroid Prime: Federation Force je slušná hra a možno ešte aj niečo viac. Zabaví kvalitne spracovanou kooperáciou a ponúka naozaj mnoho hodín hrania. Ale nie je to hra, na ktorú by ste ešte o rok spomínali ako na veľký zážitok. Netreba na ňu pozerať cez prsty a oplatí sa dať jej šancu. Svoje kvality má, no musíte počítať aj s niekoľkými nedostatkami.