Niektorí tvorcovia majú poriadne bláznivé nápady. A ďalšia vec je pretaviť ich do hernej podoby. Hier o japonských fešných školáčkach či odhaľovaných slečnách nájdete viacero, ale Gal*Gun ide tvrdo po inom efekte. Dej spomína najprv legendu o poriadnom ľúbostnom šípe a chalanovi, ktorý sa stal priam idolom všetkých dievčat v okolí. Niečo také by zrejme chcel zažiť každý (česť pár výnimkám), ale keď sa do akcie v Double Peace zapojí nie príliš šikovná takmer-absolventka z výšin nebesko-ľúbostných a vystrelí trošku silnejší projektil aj na nášho hrdinu... fuuuuha, začnú sa diať nevídané veci a niektorí eventuálne začnú veriť, že tá niekdajšia mestská legenda bude aj pravdivá...

Áno, v hlavnej úlohe novej Gal*Gun hry je anjel Ekoro, malá slečna, ktorá vypáli jednu šupu po plachom študentovi, okolo ktorého sa začnú točiť všetky baby a niektoré sa mu aj doslova vešajú na krk či hádžu pod nohy. Maximálna popularita je super na niekoľko prvých minút, ale začne byť dosť problematická pre normálne existovanie a navyše je v lufte ultimátum v podobe časového limitu. Len jeden deň má Houdai na to, aby našiel svoju lásku a poriadne sa zamiloval. Ak sa mu to nepodarí, bude prekliaty a navždy ostane sám. Dej rozbitý na jednotlivé kapitoly sa venuje udalostiam veľkého dňa, veľa času trávite dialógmi s Ekoro (je fakt kúzelná, hoci nešikovná) a snažíte sa pochopiť systém.

Byť neodolateľný má nielen svoje čaro, ale je to aj záťaž. Keď sa vám šmaria slečny do cesty, neviete ani prejsť ďalej. Ľúbostné listy, prejavy vrúcnosti či vylepené bozky sa stávajú nečakanými prekážkami, ktoré vám dokážu aj vysať životnú energiu. Ale existuje riešenie, hoci budete musieť natrčiť paprče, oči i uši, aby sa vám darilo. Keď už bol vystrelený prvotný šíp, treba sa vysporiadať so situáciou a odrážať prejavy náklonnosti. Žánrom hry nie je totiž „kecajúca" adventúra ani simulátor randenia, ale prostejšia strieľačka v pohybe. Niečo ako Time Crisis so školáčkami? V podstate áno.

Potom vám už rýchlo dá zmysel aj delenie príbehovej línie a hlavnej kampane na sériu menších misií a spôsob hodnotenia ako v podobných hrách. Príbehový fragment (prirodzene uvádzaný dlhočiznými dialógmi) sa mení na misiu, kde sa hýbete podľa trajektórie, babule na vás vyskakujú a vy sa bránite či ich usmerňujete. Niektorých sa treba letmo dotknúť, iné pohladkať, aby na chvíľu pocítili trošku nehy a kúpite si drahocenné sekundy a upaľujete preč.

Jadro hrateľnosti spočíva v správnom načasovaní, lebo máte aj ukazovateľ energie a báb býva na obrazovke často veľa a nechcete skončiť pod ich náporom... Sú tu aj špeciálne módy, kedy sa vybraným typom treba venovať detailnejšie, lebo neodskočia na prvý raz – feromónske strely, Doki-Doki (kde sa detailne venujete menšiemu počtu slečien v obľúbenom dotykovom štýle touchy-touchy), súboje s „bossmi“ (fakt otravné baby, čo tak ľahko neodídu) a súčasne prepracované herné mechanizmy na ďalšie vznešené ciele. Popri desiatkach až stovkách ladies netreba zabudnúť, že máte necelý deň na nájdenie tej pravej.

Základná porcia delená na príbehové misie nie je príliš dlhá, ale ruku na srdce, veľa misií po sebe ani nerozdýchate, takže je vhodné porcovať si hru po 2-3 nasadeniach. Je to tucet misií, zopár šéfok (bossovia) a minihry, ktoré vás zabavia na ďalšie chvíľky. Našťastie nie je príbehová línia úplne lineárna, občas príde križovatka a vetvený kúsok scenára, môžete sa rozhodnúť ako postupovať, nájsť špeciálne prvky a zahráte si aj 2-3 razy. Stále platí, že pri správnom dávkovaní vás hra zabaví aj 10-15 hodín. Hráte totiž na body a keď si nájdete obľúbené pasáže, môžete ich prechádzať aj opakovane v príbehu či iných módoch (score attack). Môžete zbierať oblečenie, hľadať tajné baby a ostatné bonusy.

A je jasné, že toto je ultra štylizovaná japonská hra, kde sa znalosť prostredia maximálne cení. Nikto sa nepozastaví nad tým, kto je senpai a kto kohai, ako fungujú školy, krúžky, celý harmonogram a nad tým, že od nátury sú chalani plachí, dievčatá roztomilé a stretnutia často trápne. Silná štylizácia inej kultúry je ešte posilnená cez cosplay a ďalšie elementy. Všetko sa odráža na audiovizuálnom prevedení, kde vládne japonský dabing a animé grafika. Jediný neduh recenzovanej Vita verzie predstavujú dlhé načítacie časy, o ktoré môžete na PS4 a PC prísť. Ale na Vite sa fakt Gal*Gun lepšie hrá, hoci hladkať školáčku na displeji vo vlaku či v lietadle vás katapultuje medzi obvyklých podozrivých. TOP TIP: nehrať v MHD!

Gal*Gun: Double Peace nie je iba štylizovaný „dievčatkovský“ Time Crisis s nešikovným anjelikom, plachým senpaiom či vizuálna novela. Nie je to klon x-tej strieľačky a aj na lokálne japonské pomery ide o poriadny zásah do srdca chalana. Nie je to hra pre priemerného gaijina, ale fanúšikovia sa majú na čo tešiť. Kto chce rozšíriť svoj herný repertoár, nech sa hlási – za 1.4 GB na pamätovke hra vždy stojí.