Virginia je titul, ktorý je na pohľad pekný a vyzerá to na zaujímavú adventúru, ktorá by sa mohla zaradiť vedľa Firewatchu alebo podobných tajomných walking adventúr, ktoré vás vtiahnu do svojho zvláštneho sveta a budete sa snažiť objaviť ich príbeh. Ale nezaradí sa. Virginia má lynchovský štýl rozprávania deja bez hlbšej hrateľnosti, bez nutnosti rozmýšľania nad tým, čo robíte a to až tak, že rovnaký zážitok budete mať aj z YouTube videa.

Ale poďme pekne k začiatku alebo ku koncu, alebo kde sa to v lynchovských veciach vlastne začína. Virginia vás stotožní s postavou agentky FBI Anne Tarver, ktorá práve dostáva svoj odznak a hneď aj prvú úlohu od svojho šéfa. Nebude to len taká jednoduchá úloha - vyšetrovací spis obsahuje fotku vašej kolegyne. Práve s ňou sa vydávate objasniť zmiznutie jedného chlapca.

Odvtedy už začína vaša každodenná práca. Zároveň sa rozbieha príbeh, ktorý bude ustavične sekaný,   neustále sa ocitáte v inej scéne, na inom mieste alebo aj inom čase. Očakávajte, že počas hry prejdú doslova roky aj keď väčšinu z nich preskočíte, aby príbeh zostal smerovaný na váš prvý prípad a jeho prepojenia. Možno prepojenia pochopíte, možno nie.

Hrateľnosť je jednoduchá, jazdíte s kolegyňou na aute, kráčate chodbami, obzeráte sa po okolí a občas kliknete na niektorú vec, na ktorej sa vám zvýrazní kurzor. To je celý systém hry. Nič nezbierate do inventára, nič nemusíte vyberať na používanie, vždy len kliknete a stane sa to, čo sa má stať. Nemusíte nikde rozmýšľať nad tým, čo spraviť ďalej. Hra vás vedie neustále vpred.

Chvíľu ste na jednom mieste, potom idete pár metrov a zrazu ste na inom mieste. Ale stále je to len to isté a iba musíte ísť vpred, až kým sa dostanete k veci, na ktorú musíte kliknúť, či už ju postava zoberie, alebo len pozrie, je to jedno. Občas sa zahľadíte do tváre inej postavy, niečo vám podá, naznačí, ale všetko bez slov keďže hra je úplne nemá. Žiadne rozhovory, maximálne si raz za čas niečo prečítate v spise prípadu. Aj tak vám to veľa nepovie a zmysel príbehu musíte nejako odhadnúť alebo tomu nejako porozumieť z pomalých a tichých scén.

Celé vám to potrvá okolo dvoch hodín, pričom čisto záleží na tom, ako usilovne budete držať šípku vpred. Jediné, čo vás totiž v hre zdrží, je to, že tú čipku držať nebudete. Prejdete chodbami FBI, kanceláriami, vaším obľúbeným miestom sa stane kaviareň, kde si vždy dáte kávu. Použijete auto, ktorým sa presúvate na miesto prípadu, neustále budete navštevovať rovnaký dom, rovnakú oblasť mimo mesta. Skutočne je toho reálneho obsahu v hre málo. Navyše sa nikdy sami nerozhodujete, kam idete.

Vizuálne je to veľmi pekné, je to cellshadovaný štýl podobný Firewatchu alebo The Witness aj keď len s jednoduchým stvárnením postaváv. Spolu to však vyznieva veľmi dobre. Kvalitné nasvietenie a vizuálne efekty tomu dodávajú štýl. Je však škoda, že obsahová stránka je niekde úplne mimo, ako by fanúšikovia adventúr čakali. Chýba širšia interakcia, používanie vecí, zbieranie, voľnosť pohybu. Čo je vo svojom štýle pekné, je spracované grafiky a pôsobivá hudba. To, žiaľ, na hru nestačí. Až je škoda, že je celé toto audiovizuálne dielo premrhané na hru bez hrateľnosti.

Celkovo je to zvláštnosť, ktorá sa nehrá, ale ňou len prechádzate. Osobne som už dlho nezažil pri hre pocit takých zbytočne stratených pár hodín života. Firewatch svojím koncom síce vyvolal niečo podobné, ale bola to aj reálna hra a ostal po nej aspoň dobrý dojem zo samotného hrania. Virginia stojí len 9 eur, ale na jej ponuku sa to zdá stále veľa. Možno ak vás baví lynchovský štýl rozprávania, pri ktorom dúfate, že ho niekedy na štvrtýkrát pochopíte, hru skúste, ale inak ju nemôžem odporúčať. Chýbala mi tam aspoň minimálna hĺbka hrateľnosti, rozhovory, príbeh a celkovo aj nejaký zmysel.

Našťastie má hra na Steame demo, a teda môžete vyskúšať, či je šanca, že by vás to chytilo.