Autori FPS Toxikk nešli pre nápady ďaleko. Vytvorili obyčajnú kópiu hry Unreal Tournament. Titul dokonca beží na poslednej verzií Unreal Engine 3. UT budete spoznávať naozaj v každom ohľade. Hrateľnosti to, samozrejme, neprekáža, lenže osobne oceňujem väčšiu kreativitu pri tvorbe hier. Skopírovať funkčné prvky vie každý, ale prísť s niečim originálnym sa cení viac.

Pri hraní sa budete cítiť ako doma! Žiadne novinky tu nečakajte, iba zážitok z roku 1999 prenesený do súčasnosti s novšou grafikou. Užijete si zabíjanie protivníkov v príjemnej atmosfére. Nachádza sa tu všetko, čo treba - samozrejme, okrem originality.

Náplň hry sa obmedzuje na zápasy v arénach s nezáživnými futuristickými vojakmi. „Príbehový” mód Contracts hráčom priblíži dej a je vhodný pred navštívením online sekcie. Ocitáte sa v 22. storočí a pracujete v misiách pre dve veľké korporácie nazvané Drayos a Exocom. Herne medzi nimi rozdiel nie je. V podstate sú tu na to, aby sa hráči dozvedeli niečo o zápletke. Tá je veľmi slabá. Hráte len klasické arénové mapy, ktoré musíte prejsť len preto, aby ste získali achievementy a odomkli časti brnenia. Budete si tak môcť prispôsobiť svojho avatara podľa vlastných predstáv.

Od hry nečakajte priveľa, ale užijete si zábavu v duchu starých dobrých akcií. Aj herné módy sú klasické: Blood Lust (deathmatch), Squad Assault (team deathmatch), Cell Capture (náhrada za Capture the Flag) a Area Domination. V tom poslednom treba zabrať rôzne body na mape a udržať ich čo najdlhšie. Nič nové a originálne naozaj nehľadajte. Pritom by sa dalo povymýšľať toľko zaujímavých vecí.

Mapy sú veľmi dobre navrhnuté a uspokoja po hernej aj dizajnovej stránke. Bodaj by nie, keď minimálne dve sú kópiou najobľúbenejších máp z Unreal Tournament. Schováva sa tu verná kópia mapy Deck 16 s názvom Dekk (Moscow) a ďalšia inšpirovaná mapou Facing Worlds. Je celkom možné, že aj ostatné sú prebrané. Každopádne sa na nich pobavíte a sú zaujímavo vrstvené. Navyše dobre vyzerajú a je radosť pozerať sa na jednotlivé oblasti. Obzvlášť nasvietenie prostredia je fajn. Na obdivovanie okolia ale nie je čas - stačí sa zastaviť na pol sekundy a budete mŕtvi!

Zbrane sú však pomerne nezaujímavé a všedné. V tomto smere je Toxikk absolútne povrchný a šedý. Je to azda aj jeden z dôvodov, prečo hru takmer nikto nehráva. Namiesto originálnych zbraní z UT tu dostanete do rúk len bežnú výzbroj, ktorá neponúka žiadne mimoriadne kúsky. Za zmienku stojí jedine plameňomet.  Ostatné zbrane nájdete snáď v každej hre. Svoje miesto tu má pištoľ, samopal, pulzná puška, snajperka, brokovnica, raketomet a tajomná zbraň nazvaná HellRaiser. Každá zbraň má aj sekundárny mód. 

Niektoré mapy obsahujú aj vozidlá - konkrétne vznášadlá, džípy, prípadne obrovských robotov s raketometmi. Je to pekné spestrenie a v tomto smere sa hra priblížila k UT 2004. Avšak vozidlá nie sú veľmi dobre navrhnuté a namiesto zábavy prinášajú frustráciu. V bitke stačí pár rán z raketometu a je po nich. Nasadnutie do stroja teda nie je veľkou bojovou výhodou. 

Vyzdvihnúť sa dá umelá inteligencia botov - v tomto smere je to veľmi dobré. Nijaké zásadné chyby AI som nezbadal. Sem-tam sa nepriateľ nezmyselne zastaví, ale to je tak všetko. Boti boli často mojimi zdatnými konkurentmi. Dobre ma pripravili na zápasy proti online hráčom, kde som potom dosiahol väčšie úspechy. Naraziť na živého hráča je však zázrak,čo je v multiplayerovej hre dosť zásadný problém.

Čo sa týka ozvučenia, je to tiež šedý priemer, ale celkovo to nie je zlé. Zbrane vydávajú správny zvuk, hudba neruší a do sci-fi prostredia pasuje. Sklamala ma však jedna vec - pri viacnásobnom úspešnom zásahu nepočujete staré známe hlášky, ako double kill, monster kill a podobne. Nápisy na obrazovke sú, lenže ten hlas tam chýba.

Ak nepotrebujete originalitu a chcete sa len odreagovať, Toxikk je správna voľba. Pre tých, čo očakávajú viac, je tu nový Unreal Tournament (zatiaľ len v alfa verzií), ktorý je originálnejší, modernejší a zábavnejší. Zároveň ho hráva viac hráčov a je zadarmo. Toxikk má síce tiež F2P verziu, ale je oklieštená. Je to škoda, od hry som očakával viac. Chýba jej však správna atmosféra, ktorá priklincuje tisícky hráčov k monitorom na dlhé hodiny.