Hneď v úvode musím vysvetliť, že slovo idioti v perexe nie je mienené ako urážka vývojárov tejto hry. Nie je to ani svojvoľné označenie hlavných protagonistov. Samotní tvorcovia radi skloňujú tento hanlivý výraz prakticky počas celého dobrodružstva, ktoré na vás čaká v nevšednej adventúre. Vo forme svojského humoru ho aplikujú takmer na všetko a obracajú na žart. Druhým príznačným slovom pre hru je kukurica. Akú majú idioti súvislosť s kukuricou, to sa dozviete na konci príbehu. Lenže teraz sme iba na začiatku, a tak poďme pekne poporiadku.

Hoci je hra prepchatá kukuricou a hneď v úvode sa ocitnete v menšom bludisku, kde rastie všade okolo vás, časť príbehu sa odohráva aj v podzemnom komplexe. Najskôr len hľadáte cestičky v neprechodnom poraste, uprostred ktorého sa týči opustený dom. Priebežne zhromažďujete informácie (nielen vo forme listov), ale hlavne zbierate rôzne predmety, ktoré musíte použiť na určených miestach. Nájsť tieto veci nie je problém, keďže sú zvýraznené bielymi líniami a podobne identifikujete aj priestor, kde treba niečo vložiť. Takže sa nemusíte obávať, že vám unikol nejaký malý zašitý objekt a riešenia sa núkajú prakticky samé. Navyše si ľahko domyslíte, že zámka sa dá otvoriť spinkou, metlou zametiete špinavú podlahu a podobne.  

Obťažnosť tým pádom nie je vysoká, keďže vám v hre prakticky nič nehrozí a len hľadáte spôsob, ako sa dostať ďalej. Najviac vás teda zdržia presuny, hlavne keď sa uvoľní nejaká nová cestička po splnení určitého zadania. To znamená, že sa premiestnite k dverám, čo boli predtým zamknuté alebo sa vrátite do chodby, ktorú už neblokujú balíky.

Vašu pozornosť udržuje záhada, ktorá visí vo vzduchu a chcete ju vyriešiť. Spočiatku len naslepo pobehujete po poli a dozviete sa nanajvýš to, že nemáte stláčať Q, lebo tento kláves nič nerobí (svojský humor autorov). V podzemnom sídle už to začne byť zaujímavejšie a orientujete sa hlavne podľa početných odkazov, ktoré si navzájom zanechávajú šéfovia svojskej, teraz záhadne vyprázdnenej firmy. Bob všade lepí ružové lístky s rôznymi bláznivými nápadmi a Ted mu na modrých lístkoch s obľubou nadáva do idiotov, lebo výstrelky jeho partnera ho privádzajú do šialenstva. Spočiatku je sledovanie tejto písanej komunikácie zábavné, neskôr už tomu venujete pozornosť len preto, že občas sa v slovách ukrýva nejaká pomôcka. Hlavne tých nadávok je tam zbytočne veľa a už sa ani nepousmejete nad tým, keď je Bob stý raz označený za idiota a imbecila.

Úsmevné je však Vladdyho šomranie a komentáre v určitých situáciách. Vladdy je... ale veď uvidíte v hre.  A ak ste pozerali upútavky, už to aj tak viete. Každopádne si ho obľúbite už preto, že vďaka nemu je pri blúdení prázdnymi chodbami trochu živšie a nie také depresívne ticho. A občas vám aj pomôže. Časom sa totiž k jednoduchým problémom pridajú trochu zložitejšie - ale naozaj len trochu. Prídete na to, ako využiť vozík na kávu, ako oklamať systém, ktorý je založený na identifikácii osoby, prečo je dobré pomaľovať loptu a načo sú vám nástroje z hudobného štúdia. Interakcia s okolím je pohodlná, zjavná, niekedy až nudne bezproblémová. Pre začínajúcich „adventúristov" fajn, ale pre skúsených hráčov je všetko banálne a priveľmi ľahké.

Každopádne hra upúta svojím vzhľadom. Blúdenie po poli vo mne spočiatku vyvolalo očakávanie, či sa v ňom neskrývajú nejaké kukuričné deti ako zo známeho hororu. Tajomstvo rozsiahlych lánov a výskumného sídla je však spojené s niečím iným. Prípadný strach z neznáma sa rýchlo vytratí, keď zistíte, že autori všetko berú s humorom a náznaky napínavého príbehu sa zmenia na rozprávku. Stvárnenie exteriérov s dôrazom na spracovanie prírody a budov vytvára spolu s hrou svetla veľmi realistické pohľady. V interiéroch je všetko spracované jednoduchšie a prostejšie. Hoci tam nájdete množstvo objektov a vcelku zaujímavých miestností, už to nie je taká paráda ako na poli.

Navyše sa v recenzentskej verzii vyskytli technické problémy na miestach, kde by ste ich vôbec nečakali. Na vybraných úsekoch bezdôvodne brutálne pokleslo snímkovanie a hra nepríjemne sekala - má sa to týkať predovšetkým kariet Nvidia. Vo finálnej verzii snáď už takýto zásadný problém nie je. Každopádne je zvláštne, že hra s priemernou grafikou bežiaca na Unreal engine môže byť takto zle optimalizovaná. A otravné je aj zdĺhavé nahrávanie, ktoré vás však, našťastie, nečaká často. Hudbu, ktorá sa chce tváriť záhadne, možno ani veľmi nepostrehnete. Ale záverečná melódia je fajn. Celkovo je hra chudobná, čo sa týka zvukov, hoci to korešponduje s priestormi, kde sa nachádzate a okolnosťami. Dabing tu je, ale keďže nie je veľmi s kým pokecať, tak ho, logicky, počujete zriedka.

Treba však uznať, že Maize má dobrú atmosféru, len keď už sa blíži k záveru a vyloží všetky svoje tromfy,  stráca svoje čaro. Hoci to môže byť u každého individuálne. Náhle sa totiž zmení celkový ráz hry. Tajomstvo s éterickým nádychom vyprchá, zrazu je príliš rušno a všetko sa obráti na bláznivú paródiu. Ak ste však ešte predtým videli launch trailer, kde tvorcovia ukázali až príliš veľa, asi to celé od začiatku vnímate inak. Koniec je ale napokon vcelku originálny a záverečný efekt, ktorý sprevádza titulky, sa tam priam žiada a je naozaj trefný. V konečnom dôsledku to bezmála štvorhodinové dobrodružstvo nie je vôbec zlé.

Maize je dobrá adventúra pre začiatočníkov, ale príliš ľahká pre veteránov. Takmer neustále totiž vedie hráčov za ručičku. Príbeh plný kukurice nie je úplne tuctový, ale má svoje slabé miesta. Hra sa chvíľu tvári tajomne, no napokon všetko obráti na humor a nič neberie vážne. A ani vy by ste ju nemali brať vážne. Na odreagovanie je fajn, len je škoda, že vlastne nepredstavuje žiadnu výzvu a ak si ju zapamätáte, tak iba kvôli hovoriacej kukurici a idiotom.