V mysli mi neustále znie citát pána Davida Mitchella z jeho rozsiahleho románu Atlas mrakov. Hovorí o tom, že každá láskavosť a zločin porodí ďalšiu našu budúcnosť. Jednoducho každé rozhodnutie a zvolený krok na našej ceste neostane bez povšimnutia. Častokrát sme udivení životom a jeho hrou v skúškach, ktoré pokladáme za nespravodlivé. Vždy sa však pozeráme na seba ako na obeť, ktorá za nič nemôže. Totálne pohŕdanie vzájomným prepojením s minulosťou a fakt, že sme spirituálne regresívni, nás všetkých zamotáva do pevne upletenej a zatuchnutej pavučiny. Naše telo nám ale aj tak naďalej prostredníctvom opakujúcich sa obrazov, myšlienok a v núdzovom prípade aj bolesti posiela signály. Možno sú niektoré z nich spomienkami na predošlé životy. Pardon za moju nepodloženú a bláznivú teóriu, avšak paralelu s hrou azda nájdete v nasledujúcich riadkoch.

Vývojárske a vydavateľské štúdio Microids pokojne môžeme označiť za veterána herného priemyslu. Počas 32-ročnej existencie získali títo Francúzi silné meno u konkurenčných spoločností a taktiež nadobudli obrovskú základňu fanúšikov. Svoju dominanciu preukázali hlavne čo sa týka segmentu point and click adventúr a držia si ju stabilne dodnes. Spomenúť musím tajomný Still Life a ich najslávnejšiu dobrodružnú sériu Syberia. Chalanov pred 4 rokmi zaujala detektívna adventúra Yesterday od španielskeho štúdia Pendulo (autori Runaway: A Road Adventure). Pojednávala o záhadných úmrtiach bezdomovcov v chaotickom New Yorku. Charizmatický John Yesterday sa bezhlavo pustil do vyšetrovania a zistil zlovestné skutočnosti s katastrofickým scenárom pre celé ľudstvo. Hra bola všeobecne prijatá pozitívne pre svoj temný nádych, zápletku a zaujímavé hádanky. Microids oslovil Pendulo s vydavateľskou podporou ohľadom nepriameho pokračovania, podpísalo sa pár papierov a na svete je Yesterday Origins. Okrem hlavného protagonistu však s pôvodnou hrou nemá nič spoločné.

Na prvý pohľad všedný mladý pár John a Pauline žije pokojným životom v Paríži, kde spravuje obchod so starožitnosťami. Dvojicu vzájomne spojil ich tajuplný a nevysvetliteľný osud večného života. Ich nesmrteľnosť spočíva v tom, že keď zomrú, znovu ožijú v takom istom veku, ako keď stratili život prvýkrát. Rozdiel je v tom, že John nemá žiadne spomienky na svoju minulosť. Vracajú sa mu len v nejasných zlomkoch v neutíchajúcich nočných morách. Na scénu ale prichádza záhadný zberateľ japonskej kultúry, ktorý Johnovi (ne)priamo udáva smer poznania predchádzajúcich životov.

Príbeh sa začína 500 rokov dozadu v čase španielskej inkvizície, kedy sa upaľovali a vešali bosorky a čarodejníci. Osobitný cirkevný súd uväznil a odsúdil mladého Johna za kacírstvo. Označeného heretika čaká trest smrti, no na základe vlastného dôvtipu a pomoci skupiny alchymistov nájde spôsob úniku. Nová spoločnosť mu odhalí tajomstvo diablovho učenia a... viac vám už neprezradím. Hra položí v úvode možno až príliš veľa otázok. Výklad budí hektický dojem a v niektorých veciach sa určite stratíte. Mierne predvídateľný a na môj vkus príliš akčný záver mi pripadal rozporuplný. Nájde sa tu ale pár naozaj pútavých zvratov a nemožno prehliadnuť solídny myšlienkový obsah. Unikátnym faktorom je temný humor, ktorý vkusne a vhodne zvýrazňuje rozhovory, akčné časti a iné kľúčové okamihy.

Postavy majú väčšinou pútavo vykreslený charakter a všetky dialógy s nimi majú svoju líniu. Rázna a zásadová bruneta Pauline je silnejšia osobnosť ako John a škoda, že nedostala viac priestoru. Moja opovážlivosť je až taká, že by som ju dosadil na miesto hlavnej postavy. Jadro hry v stredoveku je jednoznačne najlepším úsekom príbehu. Pauline vás milo pobaví svojou návštevou Holandska, no naopak sklame plochý New York a trestuhodne nevyužité a krátke parížske katakomby. Škoda, že sa tu nenájdu alternatívne rozhodnutia, ktoré by viedli k viacerým verziám finálnych udalostí. Pár nevýrazných okamihov vo výbere odpovedí je málo a nič neovplyvňujú. Scenár a námet ale ako celok poteší a príbehu nemožno uprieť dramatický spád so silnou výpravou, myšlienku a osobitosť.

Samotné hranie je absolútna klasika ako zo starej školy. Statické obrazovky vypĺňajú označené konkrétne body, na ktorých hľadáte predmety alebo potrebné informácie. Na postup vpred musíte tieto získané objekty medzi sebou kombinovať alebo ich na dôležitých miestach uložiť. K dispozícii máte aj prehľadný inventár na pravej strane spodnej lišty. Nazhromažďujete užitočné informácie (prevažne z dialógov), ktoré pomôžu vyriešiť kadejaké situácie v ďalšom progrese. Nové poznatky a znalosti si spájate dohromady aj s predmetmi a vzniká interakcia, ktorá váš mozog núti intenzívne myslieť. Chválim tvorcov za jedinečný výber vtipných predmetov.

Treba si všímať detaily, analyzovať predmety a logicky uvažovať. Vo väčšine prípadov je súvislosť a analógia na mieste a riešenia majú zmysel. Avšak chvíľami je to aj naopak - niekoľko úkonov vyžiadaných hrou nemá logické opodstatnenie. Určite teda nastanú momenty, keď nebudete vedieť ako ďalej a na vine nemusíte byť vy. Neostáva nič iné, len mechanicky skúšať všetko namixovať a možno sa trafíte. Komentáre Johna a Pauline k predmetom alebo konkrétnym situáciám sú tiež dosť zavádzajúce.

Okrem toho mi štruktúra úloh a cyklus ich riešenia pripadali dosť identické. Úvod v inkvizičnom žalári je na rozbeh dobrou voľbou a zoznámenie s hrou je v poriadku. Najpestrejšie a najzábavnejšie hádanky ponúka kapitola v kláštore Santa Brigida, kde musím vyzdvihnúť originálne nápady a ich riešenie. Druhá polovica hry je podstatne slabšia. Krátke kapitoly sa rýchlo striedajú, hranie sa kúskuje a vytrácajú sa počiatočné kvality. Všeobecne celkovú hernú dobu odhadujem na 7-8 hodín. 

Technické spracovanie je pre mňa ohromne nostalgické. Vidieť poctivo rukou kreslené a vymaľované 2D obrazovky je dnes vzácny a zriedkavý jav. V tomto smere nemám výhrady, pretože umelecký štýl je na jednotku s ligotavou hviezdičkou. Predrenderované pozadia sú veľmi precízne a spracované s citom. Širočizná paleta farieb neostane bez povšimnutia a rovnako aj tieňovanie a detailné línie. Akčné video animácie dopĺňa panelový efekt v komiksovom štýle, čo je vkusné a moderné. Grafika skrátka masívne nafukuje atmosféru. Musím však podotknúť, že mi hra miestami mrzla pri dialógoch alebo prezeraní inventáru.

Zvuková kulisa dôstojne sekunduje grafickej stránke. Hudobné motívy majú svoju hĺbku, melódiu a vždy sa situačne hodia. Dynamická akustika, nevtieravé elektro zvuky a hlavne nápevy zo stredoveku produkujú v hre geniálnu výpravu a budujú celistvý pocit emócií. Konkrétne klavírna skladba s prechodom do huslí a s citarou, na ktorej hrá červenovlasá Caytlin, vo mne vzbudzuje krásny melancholický dojem. Šumenie veľkomesta, štebot vtákov a kopa ďalších sluchových vnemov okolia znie z reproduktoru ovládača (recenzovaná PS4 verzia) veľmi kvalitne. Všeobecný technický problém je, že zvuk často vypadáva po načítaní novej hernej sekvencie. Dabing je v norme, ale afektovaný prízvuk vybraných postáv mi nesadol.

V dnešnej dobe sa za čistokrvnú adventúru pokladajú hry od štúdia Telltale (Walking Dead, Wolf Among Us) alebo krásna záležitosť Life is Strange od Dontnod Entertainment. Nehádam sa, ide nepochybne o kvalitné tituly, ale na pôvodne žánrové metódy by tvorcovia nemali nikdy zabúdať. Yesterday Origins má svoje muchy, no v žiadnom prípade mu nemožno uprieť kvalitu. Príbeh vás vtiahne aj vďaka ideám a myšlienkam o živote po fyzickej smrti a svojskú príchuť tomu dodáva aj temný humor. Celé je to vizuálne pestré a vynikajúco ozvučené. Hra strúha poklonu žánru, cti si ho a oživuje vzácne postupy, ktoré vymierajú.