Malé a veľké herné sklamania roku 2016

Rok 2016 priniesol nepochybne množstvo kvalitných hier na ktoré sme sa dlho tešili, veľa nových informácií, oznámení a rôzneho vydareného in – game obsahu, ale nevyhli sme sa ani rôznym odkladom či sklamaniam. Dnes sa teda pozrieme na to, aké tituly v roku 2016 ani zďaleka nenaplnili naše očakávania a čo nás v hernej oblasti tohto roku sklamalo najviac. Ešte predtým je však potrebné upozorniť na fakt, že názory v článku vystihujú väčšinu. Pokiaľ však patríte k mizivej menšine tých, ktorým sa spomínané tituly páčili dobre pre vás, pretože vám rok 2016 dal o niečo viac kvalitných titulov ako nám ostatným. 

No Man's Sky (PC, PS4)

Za suverénneho zástupcu najväčších sklamaní roku 2016, môžeme s pokojným svedomím označiť titul od Hello Games. Keď sa pred tromi rokmi objavil prvý oznamujúci trailer mnoho hráčov neskrývalo nadšenie, ktoré podnecoval aj režisér hry Sean Murray. Ten všetkým sľúbil viac než dokázal splniť do doby vydania a najhoršie na tom bol fakt, že svojim planým sľubom vlastne aj sám uveril. Hra sa začala topiť v problémoch takmer okamžite po jej vydaní, keď naštvaní hráči zistili, že titul neobsahuje to, čo sľubovali trailery a už vôbec nie to, čo sľuboval samotný tvorca hry. Ak ste však dokázali zistiť čo vám v hre chýba patrili ste aspoň k skupine šťastlivcov, ktorí ju rozbehali. Druhá skupina hráčov totiž nadávala na otrasnú optimalizáciu tohto indie titulu, pričom mnohí z nich sa do hry ani nedokázali dostať, prípadne čelili rôznym zásekom a bugom na každom kroku.

Problémy sa kopili až dosiahli bodu, že sa hra môže popýšiť najväčším počtom refundov v roku 2016. Alarmujúci stav technickej stránky sa štúdio okamžite rozhodlo riešiť s tým, že bol spustený oficiálny web, kde hráči v úlohe beta testerov, ktorú si zaplatili cenou plného AAA titulu nahlasovali rôzne chyby na ktorých Hello Games tvrdo pracovali. Druhým, ešte horším problémom bol už spomínaný chýbajúci obsah, pričom by sa snaha o predaje titulu dala označiť pokojne aj ako klamlivá reklama. To už Hello Games na čele s v tom čase najnenávidenejším mužom planéty pre komunitu postupne ubúdajúcich fanúšikov novej značky nerozdýchali tak ľahko. Predaje hry totálne padli, na štúdio sa dokonca valili žaloby a komunikácia s hráčmi začala byť ignorovaná na dlhé 2 mesiace.

Počas nich Murray pár krát sľúbil mnoho vysvetlení, ale nedočkali sme sa. Sypať si popol na hlavu v priamom prenose asi nebolo práve to, čo by mu v tom momente bolo príjemné a tak sa ozval až krátky čas predtým, než bol pripravený prvý masívny update. Ten sa hru snažil maximálne nakopnúť a doplniť mnohé z toho, čo bolo sľubované už počas vydania. Jednoznačne sa dá povedať, že tento update hre pomohol, no stále nejde o titul, ktorý nám bol sľubovaný. Podľa Sony, ktoré bolo hlavným partnerom tohto indie štúdia, bola hlavná chyba v tom, že Sean Murray nemal marketingového poradcu, ktorý by mu poradil s komunikáciou a tak nevedel čo môže a čo nemôže povedať. Trochu chabá výhovorka nemyslíte?  

Mafia III (PC, PS4, Xbox One)

Dlhých 6 rokov sme čakali na pokračovanie kultovej série Mafia, ktorá si už po vydaní prvého dielu získala srdcia skalných fanúšikov. Mafiánske prostredie, minulá doba, skvelá hrateľnosť, výborný príbeh, postavy, otvorený svet a rýdza tvorba našich českých bratov, ktorú tiež sprevádzal v hrách takmer nevídaný český dabing. Dokonalý prvý diel nasledovala skvelá dvojka, ktorá priniesla otvorený koniec. Mnohí sme sa naozaj dlho pýtali na to, ako skončil príbeh sympatického taliana Vita a jeho verného kamaráta Joa. Naozaj sme však čakali tak dlho, aby sme dostali túto Mafiu III? Po oficiálnom oznámení tretieho dielu, s ktorým mnohí už ani nerátali sa naše očakávania z nulových prehupli na maximálne. Už po prvých informáciách sme sa však dozvedeli, že nepôjde o priame pokračovanie dvojky, čo bolo možno prvým, ale v tomto prípade ešte menším sklamaním. 

Vývoj hry sa totiž z Čiech presunul do Ameriky a na Mafii III začalo pracovať novo vytvorené štúdio Hangar 13. Už tento fakt podnietil v mnohých istú dávku skepticizmu. 2K Games napriek tomu všetkých upokojovali s tým, že v tíme Hangar 13 je stále mnoho zamestnancov 2K Czech, ktorí tu pôsobia aj na vedúcich pozíciách a teda majú na hru priamy vplyv. Tých tam však asi nebolo dostatok, keďže ani to nepomohlo. Mafia III vyšla zhruba po roku od oznámenia (len pre porovnanie, Mafia II vyšla po 3 rokoch od predstavenia) a nepriniesla vôbec to, čo by sme od tejto kvalitnej značky čakali. Ako už býva zvykom nasľubovalo sa toho naozaj mnoho. Realita dopadla bohužiaľ inak a pre mnohých je toto pokračovanie naozaj zbytočné. 

Na jednej strane sme dostali dobre zachytenú mafiánsku atmosféru, kvalitné prestrelky, rozľahlé mesto, nové avšak naozaj skvelé rozprávanie príbehu a tiež vynikajúci soundtrack. Na strane druhej sa však autorom vypomstila ich snaha spraviť z tretej Mafie akési dobové GTA a tiež fakt, že sme všetci mali naozaj obrovské očakávania. Zážitok z hry kazila jej mizerná technická stránka, slabá grafika, hlúpa AI, repetitívne úlohy, žiadne voľné aktivity v meste a dokonca si autori dovolili orezať možnosti, ktoré ponúkla 6 rokov stará Mafia II. Takto sa teda kvalitné pokračovanie kvalitnej série nerobí a obzvlášť Mafia si takýto výsledok nezaslúžila. Po fiasku No Man's Sky by sa Mafia III dala pokojne označiť ako druhým najväčším sklamaním roka. Ak sa však na hru budete pozerať inak než na značku Mafia a počkáte na sľubované updaty, ktoré prinesú do hry viac možností, pravdepodobne môžete byť spokojným hráčom tohto titulu. U väčšiny to tak ale nikdy nebude. 

The Division (PC, PS4, Xbox One)

Ubisoft mal s týmto titulom naozaj veľké ambície. Aj napriek tomu, že nevyšli podľa očakávaní na sklamanie z predchádzajúcej dvojice titulov sa The Division nedoťahuje. Hru predtým než vyšla mnohí poznajú vďaka porovnávacím videám na YouTube, ktoré poukazovali na viditeľný downgrade, nevídaný od prvého Watch Dogs. To sa však napokon neukázalo vôbec ako problém, pretože aj vo finálnej verzii má The Division uspokojivú grafiku. Ak ste hru hrali od začiatku mohli ste občas myslieť na to, či bude mať dostatok obsahu, ktorý si vás zvládne udržať nakoľko sa jedná o MMO akciu. Práve obsah bol však kameňom úrazu, vďaka ktorému sa The Division mnohým obohralo naozaj veľmi rýchlo. 

Tí, ktorí vydržali však neskôr narazili na problémy s hrateľnosťou resp. celkovou technickou stránkou a servermi. Nasledovali rôzne updaty, údržby serverov a tiež odloženie veľkých rozšírení, ktoré mnohí hráči čakali ako soľ. Veľkým problémom bol aj update, ktorý odstránil postavy niektorých hráčov, čo sa samozrejme stalo omylom. Práve zmienené veci spôsobili rapídny úbytok hráčov, ktorých The Divsion jednoducho omrzelo alebo naštvalo. Ubisoft teda na hre musel aktívne pracovať aj dlho po jej vydaní, pričom to prakticky robí doteraz.

Viacero technických chýb bolo vyriešených, vývojári ďakujú za spätnú väzbu od hráčov a dá sa povedať, že posledný veľký update s označeným 1.4 hru nakopol. Ubisoft sa po ňom nezabudol pochváliť tým, že počty hráčov v hre sú takmer také vysoké ako počas launchu, čo sa však neskôr ukázalo ako skreslená informácia. Aj napriek tomu sa počty hráčov zvýšili, no nedosahujú čísla launchu. A čo vy? Dali ste hre po tomto update ešte šancu alebo u vás skončila? 

Street Fighter V (PC, PS4)

Vydanie ďalšieho dielu jednej z najväčších ikon bojoviek bolo pre Capcom a fanúšikov žánru veľkou vecou. Mnoho hráčov si však pri kúpe Street Fighter V mohlo oprávnene zakričať „Kde je sakra moja hra?“ Asi tak by sa dalo charakterizovať sklamanie, ktoré pri Street Fighter V spočívalo v chýbajúcom obsahu. Hra totiž bez akýchkoľvek okolkov vynechala niektoré z najdôležitejších funkcií, ktoré priniesli všetky predchádzajúce diely. Nemohli ste zvoliť boj jeden na jedného s CPU, meškal aj zvláštne balený príbeh a celkový výsledok z hry pôsobil len ako rozostavaný dom, ktorému chýbajú okná, strecha, fasáda, dvere a ďalšie dôležité veci na to, aby ste tam vôbec mohli bývať. Vlastne ani neviem, či by sa ten príbeh, ktorý hra ponúkla až s príchodom update dal vôbec nazývať príbehom. Z celkového výsledku teda bolo jasné, že sa hra chcela zamerať primárne na multiplayer. 

Aby sme však boli v tomto ohľade spokojní, vývojári nemuseli vytunelovať všetky klasické funkcie a možnosti pre jedného hráča. Problém robili aj rôzne chyby na serveroch, ktoré boli mimochodom jednou z hlavných sťažností hráčov. Vývojári sa rovnako vykašlali aj na nováčikov, ktorí v hre nenašili žiaden tutorial ani nič podobné, márne ste hľadali aj nejaký ten challenge režim nehovoriac o tom, že ponuka bojovníkov, čo je vlastne jedným z najdôležitejších aspektov, bola oproti minulému dielu naozaj mizivá. Street Fighter IV ponúklo v základe 44 hrateľnych postáv, pričom päťka, od ktorej by sme čakali vylepšenia na každom kroku priniesla iba 16 bojovníkov. Street Fighter V je teda jedným z tohtoročných sklamaní, ktoré už dostalo veľa aktualizácií, pričom vývojári ich sľubujú ešte oveľa viac. Hra pritom pokojne mohla dostať odklad a prísť neskôr aby nepôsobila ako extrémne nedokončená. Nuž, nestalo sa...

Umbrella Corps (PC, PS4)

Hráči na PC a PS4 si mohli tento rok exkluzívne vychutnať absolútneho favorita na herný odpad roka s tým, že túto exkluzivitu im Xbox One hráči vôbec nemusia závidieť. Umbrella Corps totiž po každej hernej stránke zlyhával na plnej čiare aj napriek tomu, že sa snažil vykrádať úspešné univerzum Resident Evil série. Hlúpy singleplayer dopĺňal extrémne orezaný multiplayer, ktorý sa však pýšil rozmanitou ponukou nepotrebných in – game blbostí a bohatou podporou jazykových lokalizácií. Aj napriek tomu sa však nenašiel nikto, kto by hru hral a stretnúť v multiplayeri niekoho bolo najväčšou výzvou, akú hra ponúkla. Práve tento titul bol najväčším ašpirantom na to, aby odtestoval trpezlivosť recenzenta a ukázal temnú stránku tejto profesie. Touto cestou teda ďakujeme Unimu, že sa s týmto obrovským bremenom popasoval za nás ostatných :)

Battleborn (PC, PS4, Xbox One)

Battleborn na nás od začiatku pôsobil ako sympatická multiplayerovka, ktorá nám chce ponúknuť komixovú grafiku, množstvo rôznych postáv a zaujímavé režimy. To sme nakoniec aj dostali, no najväčší problém tkvel v tom, že sme si to všetko mohli vychutnať len na veľmi malom počte máp. Vývojári prisľúbili aktualizácie a už sme si začali myslieť, že sa to všetko zlepší, no spomínali sa najmä nové postavy. Tých však Battleborn už vo svojom základe ponúkol viac než dosť. Najväčším problémom hry teda bolo, že sa rýchlo obohrala najmä vďaka malému počtu  máp. Tento fakt šikovne využil Overwatch, ktorý Battleborn úplne prevalcoval. A čo vy? Ktorej z dvojice Battleborn a Overwatch ste zachovali svoju priazeň? 

Call of Duty: Infinite Warfare (PC, PS4, Xbox One)

Ako každý rok ani tento krát nesmelo chýbať nové Call of Duty, ktoré sa z budúcnosti presunulo do ešte vzdialenejšej budúcnosti, pričom sme skončili až vo vesmíre. Už ohlasy na prvý trailer neveštili nič dobré, no Activision si z toho ťažkú hlavu nerobil, pretože jeho PR oddelenie makalo nadčasy a pripravovalo nepriestrelné vyjadrenia o kvalite titulu. Znova ten istý engine, znova viac výbuchov, znova viac budúcnosti, vesmír a vznik niečoho, čo by sa možno lepšie predávalo pod inou značkou. Najviac sklamaní však zostali hráči, ktorý si COD kupujú najmä kvôli multiplayerovej časti. Tá totiž nepriniesla žiadne zmeny a dokonca nevyužila ani potenciál vesmírnych bojov, ktoré v nej nepochopiteľne absentovali. Značka Call of Duty sa pomaly obohrávala už niekoľko posledných rokov s tým, že diel Infinite Warfare to schytal najviac, čo sa ukázalo na prepadnutých predajoch. 

Activision sa tohto roku snažil zachrániť situáciu ešte pred vydaním hry všetkými možnými spôsobmi. Sľúbil rôzne zaujímavé aktualizácie a rozšírenia, pridal jeden z najlepších dielov v remastrovanej podobe a dokonca umožnil vyskúšať si hru na víkend v trial verzii, kde ste si mali možnosť skúsiť ako hru pre jedného hráča, tak multiplayer. Veľmi to však nepomohlo a tak by sa tvorcovia mali nad smerovaním série poriadne zamyslieť. Je možno len škoda, že si to odnáša práve Infinity Ward, ktoré stálo za zrodom prvého dielu a vydarenej série Modern Warfare. Budúci rok sú opäť na rade Sledgehammer Games, ktoré svoj potenciál ukázali pred dvomi rokmi dielom Advanced Warfare. Ten po dlhšom čase ako jediný sériu niekam posunul a priniesol atraktívnu kampaň. Uvidíme, čo nás od nich teda čaká ďalej a či by možno nebolo lepšie keby si séria dopriala pauzu. 

Homefront: The Revolution (PC, PS4, Xbox One)

Rovných 5 rokov čakali priaznivci značky Homefront na pokračovanie prvého dielu, ktorý si ako nová značka nenašliapol vôbec zle. Výsledok pokračovania bol však naozaj hrozný a aj keď vývojári sľubovali mnoho, z hry si väčšina hráčov pamätá akurát peknú grafiku a vydarený upgrade zbraní. Homefront: The Revolution priniesol naozaj nezaujímavý a slabý príbeh, ktorý s pôvodnou hrou nemal prakticky nič spoločné, množstvo bugov a tiež nezaujímavé mesto.

Krátko po vydaní sa okrem iného mnoho hráčov začalo sťažovať na technické problémy a vývojári teda opravovali čo mohli. Hra doplatila na to, že počas svojho vzniku prešla rukami niekoľkých majiteľov, čo malo za následok množstvo zmien, ktorými chtiac nechtiac musela prejsť. Celkovému výsledku nepomohol tiež nedostatočný rozpočet na vývoj a naozaj malá skúsenosť vývojárov s hrami v sandboxovom štýle. Aj samotný vydavateľ neskôr priznal, že bola chyba vydať Homefront v takom stave a z neúspechu hry sú naozaj sklamaní. K tomu tiež dodali, že sa poučili a celé to pre nich bola skutočne tvrdá lekcia, z ktorej poznatky by radi využili do budúcna. 

Tak, toto bol výber toho najväčšieho, čo nás na hernej scéne v roku 2016 sklamalo. Spomenúť by sa dal možno ešte Quantum Break, ktorý priniesol dobrú akciu, zaujímavý nápad spojenia TV seriálu a hry, ale jeho štýl nesadol každému a mnohých sklamala najmä zlá optimalizácia na PC. Z hľadiska očakávaní tiež neohúrilo Mighty No. 9, ktoré ich absolútne nesplnilo.

Dúfame, že budúci rok prinesie v tomto smere čo najmenej sklamaní a dočkáme sa veľa kvalitných titulov a zaujímavých oznámení. O to, čo sklamalo tohto roku z hier vás sa s nami môžete podeliť v komentároch.