Máte radi trpaslíkov? V tejto RPG si ich užijete do sýtosti. Ale to je vám určite jasné už z názvu hry. Priznám sa, že malí zavalití bradáči nie sú mojou favorizovanou rasou vo fantasy hrách, ale v družine sa vždy aspoň jeden zíde. V Tolkienovom Hobitovi sa ich už zhromaždilo trochu priveľa, ale čítanie bolo pútavé - na rozdiel od sfilmovanej podoby, kde bola útla knižka rozťahaná do troch dielov a výsledok veľmi rozpačitý. Hlavní protagonisti v titule od vývojárov King Art sú sympatickí trpaslíci a ich dobrodružstvo lákavé, ale...

Kým prejdeme k príčinám, prečo hra od nás nedostala lepšie „vysvedčenie", prezradím, že Tolkienovu tvorbu som nespomenul náhodou. Aj The Dwarves totiž vychádza z knižnej fantasy predlohy a má celkom dobrý príbeh, za ktorý vďačí predovšetkým dielu Trpaslíci od Markusa Heitza. Nápaditý je predovšetkým hlavný hrdina - trpaslík Tungdil, ktorý však odjakživa žije medzi ľuďmi a o svojich súkmeňovcoch má informácie iba z kníh. Okrem toho je aj zručný kováč, čo je pre jeho rasu charakteristické. Nie je to však bojovník, aspoň spočiatku sa tak necíti. Ale okolnosti ho prinútia opustiť podzemné útočisko, vziať do ruky sekeru a postaviť sa proti nepriateľom, ktorí ohrozujú celú krajinu.

Samotný príbeh je potom už viac-menej tradičné fantasy klišé - trpaslíci nemajú v láske mágiu a elfov (mnohí ani Tungdila, lebo si myslia, že je odrodilec, ktorý medzi nich nepatrí), ochotne zabíjajú rokov a okolnosti  vyžadujú,  aby ťahali s inými obyvateľmi sveta za jeden povraz, inak zrejme nedokážu poraziť zlo. Rozprávanie je ale pútavé a ak chcete posúdiť, do akej miery je verné predlohe, siahnite po knihe, ktorá má veľmi priaznivú odozvu čitateľov.

Pri svojom putovaní Tungdil spozná viac ako tucet postáv, ktoré sa k nemu postupne pridajú do partie a občas z nej odídu. Najskôr sú to dvaja bradatí bratia, ktorých pomoc určite príde vhod, ale ďalší potenciálni spoločníci už nemusia byť len trpaslíci. Družina sa pohybuje po prepojených uzloch na makete krajiny. Postupuje od jedného bodu k druhému, pričom hráč má možnosť vybrať si trasu a niektorým miestam sa vyhnúť alebo naopak odbočiť od hlavného cieľa svojej cesty a preskúmať okolie.

Priebežne sa odohrávajú rôzne udalosti, s ktorými sa často konfrontujete priamo na mape. Vtedy sa zobrazujú plne nahovorené texty s dialógmi, opismi situácie (a komentárom) a na výber sú rôzne možnosti a odpovede. Na základe voľby dospejete k určitému riešeniu, splníte menšiu úlohu alebo odstránite problém, ktorý vám bráni pokračovať. Môžete stretnúť aj putujúcich obchodníkov, ktorí vám predajú nejaké užitočné predmety. Ponúkajú proviant, ktorý sa na cestách automaticky míňa a používa hlavne na doliečenie postáv. Okrem toho sú to ešte artefakty a podporné odvary. Zrejme vás sklame absencia akýchkoľvek zbraní a výstroja pre hrdinov. Postavám jednoducho nemôžete meniť ich výbavu a navyše každej môžete priradiť len jediný predmet zo spoločného symbolického inventára.

Pri významnejšej udalosti sa už presuniete z globálnej mapy priamo do oblasti, kde vás čaká nejaká výzva. Lokality sú malé, zaberú sotva pár obrazoviek, ale spracované sú pekne a zavedú vás do rôznych prostredí. Ocitnete sa v lese, na púšti, v zasneženej krajine, podzemných bludiskách a sídlach trpaslíkov, chýbajú však lokálne mapy. Na niektorých miestach musíte vyhľadať a preskúmať nejaké stopy a predmety. Nie sú nijako zvýraznené a všimnete si ich len vtedy, keď sa kurzor myši zmení na ikonu s lupou. Neraz ich preto prehliadnete a chvíľu sa motáte. 

Aj keď sú oblasti skutočne malé, občas pobehujete hore-dole a hľadáte dôležitý detail, ktorý unikol vášmu zraku a kvôli ktorému nemôžete pokračovať v ceste. V tejto fáze ovládate iba Tungdila a ostatní členovia vašej partie postávajú nablízku a čakajú. Niekedy si s nimi môžete podebatovať alebo oslovíte nejaké NPC postavy.  Ak je všetko v poriadku, vrátite sa na mapu a opäť postupujete po uzloch ďalej. Neraz však dochádza k boju. Vtedy si vyberiete maximálne štyri postavy z vašej družiny (vlastne iba tri, hlavný hrdina musí byť aktivovaný neustále), môžete im prideliť po jednom artefakte alebo priradiť elixír a ide sa do akcie.

Boje sú najslabším článkom hry, čo si všimnete už v prológu hry s úvodnou bitkou. Môžete ovládať
každého hrdinu jednotlivo, ľubovoľne si ich prepínať alebo označiť všetkých naraz. Každý má nejaké špeciálne schopnosti, ktoré aktivujete podľa uváženia a vyžadujú akčné body. Najčastejšie sú to rôzne fyzické útoky na jednotlivca alebo skupinu, skoky či rozrážanie davu - budete totiž často obkľúčení zo všetkých strán. Ale niektoré postavy vypomôžu aj mágiou a podpornými efektmi, napríklad  vyvolajú v nepriateľoch strach. Potiaľto by to bolo v poriadku. Lenže  boje sprevádza množstvo nepríjemností a nedostatkov.

V boji vidíte jasne identifikovanú len postavu, ktorú máte označenú. Vaši hrdinovia, ktorých práve neovládate, sú riadení umelou inteligenciou a neraz splývajú s davom nepriateľov, čo ich obklopí. AI je zúfalo zlá. Spolubojovníci slepo útočia na nepriateľov bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy, aj keď majú život na krajíčku. Neraz sa vaši kamoši rozlezú na všetky strany a máte čo robiť, aby ste ich ako-tak koordinovali. A aj vďaka zlému pathfindingu, keď sa postavy niekde zamotajú a zaseknú, je to ešte náročnejšie. Nepomáha ani kamera, ktorá sa vždy zameria a vycentruje na označeného hrdinu. Ostatní druhovia sú bežne na inej obrazovke, kde ich ani nevidíte - len keď si ich prepnete a vtedy kamera preskočí na „novú obeť". Malo by to byť užitočné, je to skôr mätúce a chaotické, hlavne keď vám navyše vo výhľade bráni strom či iný objekt, aj keď si kameru môžete otáčať. Celkovo je prebíjanie sa hordami protivníkov dosť fádne a nezáživné. Chýba tomu šťava a dynamika.

Viac taktiky v boji  by mala priniesť možnosť pauzy. Vtedy udelíte bojovníkom pokyny na presun či útok. Pri bitkách s desiatkami nepriateľov je to ale priveľmi zdĺhavé a rozťahané. Rýchlejšie ich zmasakrujete v reálnom čase. Zapauzovanie sa však hodí pri boji s bossmi, ktorí majú tendenciu utekať alebo sa liečiť. Koncentrovanie niekoľkých postáv a špeciálnych útokov naraz na jeden cieľ je efektívne. Len je škoda, že o chvíľu si vaše postavy aj tak nájdu iný objekt záujmu a vy im znova musíte ukázať, že chcete, aby útočili práve na tohto tu.

V boji súčasne popri masakrovaní plníte úlohy. Často sa musíte prebiť na druhý koniec oblasti alebo vymlátiť určitý počet bežných či výnimočných protivníkov. Spestrením môže byť zlikvidovanie vchodov jaskýň, odkiaľ sa hrnú nepriatelia, granátmi. Alebo chránenie dôležitej osoby či trochu zvláštna honba za ruksakom. Keď splníte zadanie, postavám sa pripočítajú skúsenosti a rastú levely, pričom takmer na každom si zvolíte jednu z dvoch nových schopností. Maximálne desať úrovní hrdinu je však dosť málo.

Z nejakého dôvodu tvorcovia nemajú jednotné pravidlá, ktoré sa týkajú prežitia vašich postáv. V niektorých bojoch nesmie padnúť len Tungdil, v iných stačí, keď prežije aspoň jedna osoba z vášho tímu a nemusí to byť hlavný hrdina. Na ďalších miestach nesmie padnúť nikto. Tvorcovia vás na to ale nijako špeciálne neupozornia a zistíte to len pri reštarte boja a nahraní autosave. Je to detail, ale dosť významný, ktorý tvorcovia z nejakého dôvodu podcenili.

A podceňovanie a nedotiahnutie detailov a určitých vecí je vlastne problémom celej hry. Narazíte na množstvo drobností, ktoré sú nedomyslené a nedopracované. Hlavné súčasti síce napriek tomu fungujú, ale kvôli zanedbaniu sekundárnych prvkov je hranie nekomfortné a nepohodlné. Týka sa to kamery, postáv a ich vývoja, inventára, ovládania (prečo pohyb pravým tlačidlom myši?), postupu v lokalitách, dialógov a rozhodne aj bojov. Všade nájdete niečo, čo sa dalo urobiť lepšie a praktickejšie, respektíve tam treba čosi doplniť. Celkovo sa tak hra javí ako nemastná - neslaná a zachraňuje to len príbeh a naozaj vydarené predelové scény.

Doplnkových scén je pomerne veľa a postavy v nich vidíte pekne zblízka, takže si všimnete najmä výborne spracované tváre. Priamo v hre a mimo mapy sa inak na postavy pozeráte zhora s možnosťou priblíženia  a rotácie kamery. Ako už však bolo spomenuté, uhly pohľadu nie sú vždy ideálne. Dizajn úrovní je ale príjemný, hoci sú skutočne malé a dosť stiesnené. Narazil som však na lokality, kde mi hra bez zjavného dôvodu sekala a rapídne pokleslo snímkovanie. Dabing je naozaj kvalitný a nahovorené sú jednak postavy, ale aj sprievodný komentár, čo znie celkom zaujímavo. Pochváliť môžeme aj heroickú orchestrálnu hudbu.

The Dwarves je ambiciózna RPG. Dosahuje však len úroveň indie titulu, ktorý podceňuje mnoho dôležitých detailov, a preto pôsobí dosť amatérsky. Najhoršie je však spracovanie bojov, ktoré sú nezáživné, nevybalansované a veľmi sťahujú dole celkovú úroveň hry. Neviem, či prispievatelia z Kickstarter kampane môžu byť spokojní. Pozitívne je aspoň to, že tvorcovia dokázali solídne previesť príbeh z knihy do hernej podoby. Ale aj tak vás zrejme oveľa viac poteší čítanie predlohy ako hra, ktorá stojí v jej tieni. Nad vývojármi však netreba lámať palicu. Keď sa poučia z chýb a získajú viac skúseností, v budúcnosti nás môžu príjemne prekvapiť.