Petroglyph je na poli stratégií doma. Venuje sa ich vývoju už roky a naposledy zažiaril v titule Grey Goo. Tento rok ostrieľaní autori skúsili trochu iný prístup a vytvorili nenáročnú RTS 8-Bit Armies. Práce na hre zabrali sotva niekoľko mesiacov, a to aj vďaka tomu, že niektoré veci tvorcovia orezali a sústredili sa len na rýdzu hrateľnosť. A vyšlo to, o záujemcov nebola núdza. V duchu hesla „železo treba kuť, kým je horúce", sa Petroglyph povzbudený úspechom vrhol na titul 8-Bit Hordes, kde moderné vojenské sily prakticky len nahradil fantasy jednotkami. A opäť to vyšlo, hráči sa znovu chytili. Do tretice všetko dobré, a tak tu teraz máme 8-Bit Invaders!. Môže to byť ešte zaujímavé?

Áno, aj tretia hra v sérii s kockovaným retro spracovaním má svoje čaro, i keď už dosť cítiť, že je to zas prakticky to isté, len s kozmetickými zmenami. Ale, napočudovanie, tie zmeny stačia na to, aby hra dokázala upútať, aj keď už máte za sebou jej predchodcov. Hlavný rozdiel je v tom, že tentoraz do boja nastúpili futuristickí mariňáci, ktorí sa tlčú s mimozemšťanmi. To znamená nové jednotky začlenené do dvoch odlišných frakcií, ktoré sa vzájomne snažia prevalcovať.

Opäť sú pripravené dve kampane, ktoré obsahujú po 12 misií a keď ich hráte minimálne na normálnej obťažnosti, môžete okrem hlavných úloh (zničiť nepriateľské jednotky, dostať sa na určené miesto atď.) plniť aj bonusové. Keď zabijete špecifických protivníkov, či zavŕšite všetko potrebné, kým neuplynie časový limit, získate okrem bronzovej hviezdičky aj striebornú a zlatú a dostanete extra posily do každej ďalšej misie. To znamená, že už v úvode máte pri vašej základni vyrobené nejaké budovy a jednotky a odomknuté nové. Je to vítaná pomoc v scenároch, kde nepriatelia útočia krátko po štarte alebo chcete doraziť nesplnené vedľajšie úlohy na predošlých mapách.

Postup je štandardný. Budujete svoju základňu, pomocou lišty na pravej časti obrazovky vyrábate nové budovy a jednotky a posielate ich do boja. Na výstavbu potrebujete vydolovať dostatok surovín a tentoraz na to stačia jednoduché ťažobné stroje, ktoré sa prisajú k zdroju a nemusia behať hore-dole. Takto vám permanentne pribúdajú kredity. Typické pre hru je, že vždy môžete stavať len jednu budovu, ktorú umiestnite v teréne a až potom ďalšiu. A keď vyrobíte viacero rovnakých stavieb, napríklad  baraky, pechotu síce vyrábate len v jednej z nich, ale rýchlejšie. Takže pri piatich identických budovách sa produkcia zvýši päťnásobne. A potom treba ešte elektrárne, respektíve budovu na zvýšenie kapacity mimozemšťanov.

Armáda mariňákov zahrňuje  strieľajúcich a skákajúcich vojakov, bojových mechov, tanky, moderné lietadlá aj poletujúce opravárenské drony. Na vrchole je masívny bojový stroj. Pre všetky jednotky mariňákov sú typické ochranné štíty, ktoré sa míňajú skôr ako život a samovoľne regenerujú. Pri použití špeciálnej schopnosti s dočasným zrýchlením vojska však okamžite klesnú na nulu. Mimozemšťania majú strieľajúcich bojovníkov s veľkými zelenými hlavami a väčšina ich ďalších jednotiek vám bude povedomá z filmov. Napríklad xenodog je jasný votrelec z Alien ságy (po smrti zanecháva nebezpečnú kyselinu) a vysokého trojnohého tripoda poznáte z Vojny svetov.  Potom je tu tradičné UFO a väčšia materská loď, veľké chrobáky slúžiace ako artiléria a na vrchole rebríčka čosi ako Godzilla.
 
Systém hry je jednoduchý, zrozumiteľný, víťazí sa predovšetkým početnou prevahou. Extra posily pritom získate aj po otvorení špeciálnych debničiek v teréne pechotou. AI je stále veľmi slabá, protivníci bezhlavo útočia bez akejkoľvek premyslenejšej taktiky. Často chodia rovnakou cestou (no aspoň počas pohybu strieľajú), respektíve v kampani vyčkávajú na určených miestach. Ak má vaša jednotka väčší dostrel, pokojne zlikviduje hliadky bez odporu, pretože nereagujú na zranenia a rozhýbu sa, len keď vás vidia. No podobne tupí sú aj vaši zverenci. Kým bojujete pri nepriateľskej základni, môžete prísť o nejaké budovy len preto, že vaši obrancovia stoja o trochu ďalej a nevšímajú si útočníkov. Takže si treba všetko ustriehnuť.

V boji absentujú formácie a režimy správania jednotiek. V kampani aj tentoraz chýba akýkoľvek príbeh (opäť sú len strohé popisy misií) a nenájdete tam ani predelové scény či dialógy, ktoré by strojový masaker na bojisku povýšili na niečo zmysluplnejšie. Motiváciou zostáva len odomykanie jednotiek a budov a chuť doraziť celé ťaženie, aj keď bez pútavého vyvrcholenia. Ponuka hry ale poskytuje aj ďalšie možnosti.

Menu 8-Bit Invaders! dopĺňa režim voľnej hry a multiplayer pre 8 hráčov, ktorí si môžu zvoliť aj jednotky z 8-Bit Armies a 8-Bit Hordes (ak vlastnia tieto tituly). Štyri režimy (štandardný, anihilácia, zničenie HQ a zavraždenie) sa líšia len minimálne. Je zaujímavé, keď na tom istom bojisku proti sebe stoja súčasné vojenské jednotky, mimozemšťania, draky, zbrojnoši a elementáli. A kúsok od seba stojí futuristická základňa a starobylý hrad. S inými hráčmi sa môžete aj bratríčkovať pri plnení desiatich kooperačných misií. Bohužiaľ, aj napriek motivácii v podobe bezplatnej kópie hry 8-Bit Hordes za absolvovanie kompletnej desiatky (platí do 3.januára), je problém nájsť spoluhráča. Takže ak nemáte poruke kamaráta do LAN hry, aj napriek snahe autorov ani tentoraz zrejme nenarazíte na partnera do online kooperácie.

Jedinou skutočnou novinkou v hre je režim multiverzum. Tam postupne dobýjate jednotlivé sektory na zvolenej globálnej mape. V každom môžete postaviť nejaké budovy a verbovať príslušné jednotky. Ponecháte ich ako obrancov alebo časť z nich vyčleníte do útočnej čaty, ktorú pošlete dobýjať ďalšie sektory. Boj môžete prenechať na automatiku, alebo sa prenesiete priamo na bojisko a tam už prebieha tradičná výstavba základne, produkcia vojska a bitky. Každý sektor produkuje kredity na investície na globálnej mape a pridáva k tomu body na odomknutie nových budov, a tým pádom aj jednotiek. Tento režim by bol fajn, keby všetko aj v manažmentovej časti neprebiehalo v reálnom čase a nepriateľ sa nesprával mimoriadne hlúpo. Často totiž x-krát za sebou útočí na vaše najbližšie územie v jeho susedstve a to aj s pár jednotkami. Porazíte ho ľahko, ale nestíhate sa pritom venovať aktivitám na mape a väčšinou je nutné zdolať ho v plnohodnotnom boji s výstavbou základne. Je to dosť otravné.

Grafika je rovnaká ako pri predošlých 8-bit hrách. To znamená, že je kockovaná a retro, ale s modernými efektmi. A môžete sa na všetko pozrieť z pohľadu bojovej kamery, ktorá vám priblíži vybrané situácie, ale zblízka tie polygóny nevyzerajú pekne. Celkovo je však spracovanie veľmi jednoduché, a práve vďaka tomu tvorcovia tak rýchlo dokážu vytvoriť nové objekty a pripraviť ďalšiu hru v tomto štýle. Dizajn scenárov je  vcelku nápaditý a nové mapy, niekedy trochu odfláknuté, sú doplnené staršími - podobne ako sortiment jednotiek v multiplayeri. A k tomu pasuje decentné ozvučenie.

Je možné, aby vývojársky tím vydal za rok tri kvalitné hry z jednej série za sebou? Petroglyph sa o to pokúsil a vyšlo to. Nie sú to síce úplne top tituly, na tie by predsa len bolo treba viac času na doplnenie niektorých tradičných súčastí (príbeh, predelové scény, dabing...), ale dočkali sme sa troch nadpriemerných stratégií, ktoré neurazia a potešia hlavne milovníkov retro hier. Ak ste ani jednu RTS z tejto série nehrali a neprekáža vám jednoduché spracovanie, 8-Bit Invaders! pre vás môže byť príjemnou oddychovkou. V prípade, že ste hrali predchodcov a páčili sa vám, treba zvážiť, či sa vám oplatí kúpa ďalšieho dielu prakticky len kvôli novým jednotkám. Je to totiž niečo ako DLC s pridanými posilami. No a koho neoslovili armády ani hordy, nemá dôvod zaujímať sa ani o toto pokračovanie.