Každý sa s príchodom PS VR tešil na trošku iné hry. Niekto sa nevedel dočkať Driveclubu, iný zas multiplayerových súbojov v RIGS a ďalší napríklad prechádzky s dinosaurami v Robinson: The Journey. Ja osobne som najviac čakal na nový Battlezone a viedlo ma k tomu niekoľko dôležitých dôvodov. Mal som možnosť hrať niekoľko predchádzajúcich verzií a vždy ma oslovili. Za hrou navyše stoja vývojári z Rebellionu, ktorí majú na konte kvalitné hry. No a páči sa mi aj koncept, ktorý vo VR prevedení naberá nový a svieži náboj, pričom si zachováva unikátnu estetiku, ktorá jasne dokazuje, že ide o remake klasickej automatovej strieľačky z roku 1980.

Očakávania boli veľké, no nakoniec som zažil o to väčšie sklamanie. Pri hraní prejdete niekoľkými fázami, pričom to začína trochu škrípať už v samotnom úvode, no nič nenaznačuje tomu, že by hra mala byť až taká zlá. Navyše je možno aj trochu prekvapením, že Battlezone je ďalšou z aktuálnych VR hier, ktoré sa neuspokoja s tým, že hráča zavrú headsetom do virtuálnej reality a tým ho oddelia od okolitého sveta. Aj Battlezone je totiž hlavne multiplayerovou hrou, v ktorej do bojov zasiahnete s ostatnými hráčmi. A práve tam sa skrýva jej sila.

Battlezone je skutočnou legendou, no aj napriek tomu ste o tejto značke možno nepočuli. Tých takmer 40 rokov od prvého uvedenia bolo naozaj turbulentných, pričom sa hra dočkala ďalších 6 inkarnácií a občas trošku zmenila aj žáner, či obmenila základy, na ktorých staval jej prarodič. S touto novinkou je to presne naopak a vracia sa k úplným základom. A to nielen v koncepte, ktorý odkazuje na súboje futuristických tankov na rozľahlých mapách, ale aj v ďalších ohľadoch, z ktorých niektoré sú na prvý pohľad zrejmé, no iné musíte objaviť.

Opäť tak po rokoch zasadnete do kokpitu futuristického a hlavne po zuby vyzbrojeného tanku, s ktorým čelíte nepriateľským jednotkám na zemi aj vo vzduchu. Len v prípade VR vám to naozaj pripadá tak, že v tom kokpite sedíte. Už ten samotný vlastne predstavuje menu hry. Môžete sa okolo seba obzerať, skúmať všetky tie displeje, blikajúce svetielka, páky, tlačidlá, jednoducho všetko, čo by ste v takomto stroji čakali. A toto je ten moment, kedy si vás hra získa. Nemusíte ani hrať, ste len v trošku komplikovanejšom menu, kde pred vami stojí výber základných možnosti, no vy sa aj tak len obzeráte.

Vyberáte si teda rýchlo nejaký herný režim, nech čo najskôr hráte. A prekvapí vás aj plynulý prechod medzi jednotlivými obrazovkami a hrou samotnou. Len čo to všetko pred vami zmizne, otvorí sa „okno“ na vašom tanku a už pozeráte na bojisko. A tam vás čaká ďalšie príjemné prekvapenie. Hra stavia na retro estetiku 80. rokov. Nemusí teda vynikať detailnou grafikou, aby stále dokázala osloviť. Všetko je jednoduché, hranaté, bez rôznorodých textúr, no pozerá sa na to výborne. Neónové efekty nechýbajú a možno by sme to celé mohli prirovnať k Tronu. A to je obrovská pochvala.

Rovnako si vás hneď od začiatku získa zvuk. Hudba je tiež taká správne retro, syntetizátory hrajú prím a výsledkom je presne tá elektronika, ktorú poznáte zo starších filmov a tiež hier. Nie je to tak dávno, čo nám podobnú ponúkol Brigador a aj v tomto prípade sa postará o budovanie kvalitnej atmosféry. Aj ženský robotický hlas, ktorý vás hrou sprevádza, funguje rovnako dobre. Len je škoda, že už nefunguje dobre v rámci hry a aj keď vám tu a tam povie nejakú dôležitú informáciu, často sa práve tie dôležité veci nedozviete. Aj tak ale takýto zvuk hre neuveriteľne sadne. A tieto veci vás pri hre nejakú dobu udržia, vtiahnu vás do akcie, ktorá sa vám v úvode zapáči, no potom to začne škrípať.

Vlastne je tu len jeden režim a môžete ho hrať buď len online, alebo offline, nie však online a offline. Je to kampaň. Vyberiete si obťažnosť, veľkosť mapy a idete na to. Vy sa nachádzate na jednom konci, vás cieľ je na druhom a medzi vami je množstvo rôznych políčok, ktoré obsahujú misie alebo aj zopár bezpečných miest, kde na vás nečíha nebezpečenstvo. Mapy sú však náhodne generované a rovnako aj úlohy, ktoré sú pred vami. Vždy sa vám tak pri rozohraní kampane vygeneruje nová mapa.

A tu je prvý kameň úrazu. Náhodné generovanie sa síce môže postarať o neustále nové herné zážitky, no zároveň má problém. Hra totiž nebola priamo vystavaná autormi tak, aby vzniklo niečo s jasnou štruktúrou, ktorá vás vedie vpred zábavnými momentmi. Niekedy sa tak môže vygenerovať mapa so zaujímavými misiami, inokedy skôr naopak. Náhoda je sviňa a jej výsledkom môže byť občas až nefér náročnosť, kedy vás zasypú nepriatelia hneď v úvode. Inokedy s prstom v nose prejdete až do stredu mapy. Nikdy neviete, čo vás čaká. A, bohužiaľ, to nie je vždy zábava. Často to je nuda, frustrácia a stereotyp.

Battlezone teda neponúka zážitok, ktorý by ste si užívali. Takéto kampane sú vlastne veľmi plytké a repetitívne, pričom časom úplne stratíte dôvod, aby ste sa k hraniu vrátili. Ako napredujete po políčkach, nepriateľom stúpa sila a čelíte čoraz silnejším protivníkom. Keď ich sila prejde na ďalšiu úroveň, na mape sa objaví Nemesis – extrémne silný nepriateľ, ktorému nemáte šancu čeliť, a tak musíte rozmýšľať, ako ho obísť. Tu a tam narazíte na políčka so zásobovaním, kde môžete vylepšovať svoj stroj, no aj tak žiadne kredity nemáte, lebo ste ich minuli na nákup životov, aby ste sa mohli respawnovať. Ledva vám vyjde na jeden slabý upgrade predného štítu, ktorý ani nespozorujete. Tu a tam tiež narazíte na veže, ktorých zničením môžete silu nepriateľov trochu znížiť.

Samotný boj je čosi, čoho sa tiež rýchlo prejete. Záleží ale na tom, aké misie vám hra náhodne ponúkne. Aj tak ale dostanete len niečo, kde budete útočiť alebo brániť nejakú základňu, či útočiť alebo brániť konvoj. Nepriatelia sa objavujú všade okolo vás, je ich mnoho druhov a čelíte aj obranným systémom. Hra ponúka naozajstnú výzvu a musíte sa vedieť obracať. Len je trochu zbytočná možnosť vybrať si rôzne tanky, keďže sa do hry hodí vlastne len ten najodolnejší. A aj s ním si musíte dávať pozor, aby ste nepoužívali rýchlostný boost, lebo vtedy nefungujú štíty a dostávate teda priame rany. Čo tiež nie je práve najlepšie dizajnérske rozhodnutie. Prepínate si medzi dvojicou zbraní, využívate jednu špeciálnu schopnosť a snažíte sa to nejako prežiť do konca misie.

Zachraňuje to multiplayer, ktorý je vlastne o tom istom. Hra by ako soľ potrebovala kompetitívne režimy, no nájdete tu len kampaň v kooperácii pre štyroch s drop-in/out možnosťou. Kedykoľvek sa tak k niekomu pripojíte, zahráte nejaké misie a môžete sa odpojiť. Môžete vidieť zoznam rozohraných hier s počtom hráčov a tiež kvalitou ich pripojenia, čo je fajn. Nečakajte však, že budete mať na výber priehrštie hier - zväčša jednu, možno pri šťastí občas dve. Komunita je ale fajn, skúsení hráči pomôžu nováčikom, ktorí do hry často zasahujú s bežnou výbavou. Občas narazíte na nejakého „trolla", ktorý vám chce hru pokaziť, no to je skutočne ojedinelé.

Spolupráca je ale viac než len nutná. Bez komunikácie a tímového hrania neprežijete a konečne máte šancu si hru aspoň ako-tak užiť. Môžete tu už aj kombinovať rôzne typy tankov. Treba ale mať na pamäti, že sa musíte držať spolu. Vtedy sa totiž navzájom z nejakého dôvodu liečite. Taktiež konečne môžete nazbierané kredity minúť aj na niečo iné ako životy, takže si môžete vylepšiť parametre tanku, no aj výzbroj, či si kúpiť inú špeciálnu schopnosť. Šablónovité misie sa nezmenia, rovnako ani generický progres naprieč mapkou. Ale máte aspoň spoluhráčov a už len kvôli tomu sa bavíte lepšie.

Z drobností poteší možnosť úprav. Môžete si napríklad upraviť vnútro, ale aj exteriér svojho tanku. Dostanete sa k rôznym typom kamufláže, či dokonca k bobble head postavičkám. A verte mi, že taký Dredd na vašej palubovke skvele vynikne. Oveľa lepší bonus ale pribudol len nedávno formou aktualizácie. Do hry sa dostal klasický mód, ktorý sa snaží emulovať pôvodnú vektorovú grafiku a poteší najmä tých, ktorí mali možnosť vyskúšať si pôvodnú verziu. Taktiež si môžete vybrať z dvoch režimov ovládania. Jeden je moderný, v druhom ovládate každý pás vozidla samostatne, a tak sa pohybujete. A aj keď sa to možno nezdá, je to zábava. Možno je však škoda, že sa s ostatnými hráčmi predháňate len v tabuľkách a nemáte možnosť si v tomto prevedení užiť to, čo ponúka základná hra.

Hrať Battlezone bolí. Nie je to až taká zlá hra, no rozhodne je to titul, od ktorého by ste radi dostali oveľa viac. Zvlášť ak ste sa v minulosti stretli s niektorou z predchádzajúcich inkarnácií a získala si vás. Zaboduje u vás práve v úvode, kedy osloví krásnou retro atmosférou a skvelou vizuálnou štylizáciou a hudbou. No samotná herná náplň, aj keď predstavuje slušnú výzvu, je ranou pod pás, takže si musíte pozvať ďalších hráčov, aby ste sa aspoň ako-tak zabavili. Klasický mód je pekným odkazom vracajúcim vás do minulosti, no v takejto podobe ani ten nestačí a je to len drobný bonus, ktorý celkový dojem z hry ťahá len trošku vyššie.