Hudobné a rytmické hry nepotrebujú vždy plastové nástroje. Niekedy si vystačia s handheldom, kde sa zužitkuje dotykový displej či pár tlačidiel. 3DS je v tomto smere nenápadná platforma, ktorá dokáže servírovať solídne pútavé chuťovky (a ani Vita neostáva pozadu), a dokonca zužitkuje aj silné licencie. Theatrhythm: Final Fantasy je parádna záležitosť spred dvoch rokov a ani po dlhšej dobe nie je prekonaná, no Rhythm Paradise je klasika, čo vychádza v novom kabáte, pričom hrateľnosť je stále bláznivá.

Bežné hudobné hry nasadia jeden mechanizmus a varírujú ho stále dookola, iba menia pesničky alebo grafiku na pozadí. V zásade prechádzate jednotlivými skladbami či módmi a zdokonaľujete sa v istom postupe. Rhythm Paradise (v USA Rhythm Heaven) sa hrá inak – spoločným prvkom je rytmus, ktorý sa snažíte naučiť, rozlíšiť a aplikovať do minihier. Tie sa menia, pričom sú často štylizované, japonsky šialené, využívajú neuveriteľné abstraktné kombinácie, a pritom majú vhodnú dĺžku i štruktúru.

Napríklad príbehový mód obsahuje dva tucty disciplín. Na pohľad to nie je veľa (v hre ich je niekoľko ráz viac), a na mapke sú uložené do istých úrovní. Na prvej sú štyri disciplíny, neskôr sa posuniete do vyššieho sveta, kde sú tiež štyri, ale iba jedna je prístupná – to už budete dostávať novinky po jednej. Medzi jednotlivými úrovňami sa odohráva aj istý príbeh, no jeho podanie je bizarné, vystupuje tam x postavičiek, riešia triviality a naťahované dialógy– po čase už zdržuje a tešíte sa len na nové minihry.

Každá minihra je kapitola sama osebe – má jasný názov, no náplň vás neraz prekvapí. Karate robot či boxer v ringu rozdáva údery a vy sa snažíte stláčať A do rytmu. V ďalšej hre zas plníte robotov kvapalinou, cieľ je nasať tak akurát. Jedným z najbláznivejších počinov je bedminton dvoch pilotov počas letu, pričom striedate bežné údery i smeče. Mierne frustrujúce je padajúce ovocie, kde si treba načasovať chytenie - je iné pri krpatom pomaranči a pri veľkom ananáse. Alebo malá papuľa odráža hlavou z chodníka ovocie do basketbalového koša – a inak sa hýbe pomaranč a inak citrón.

Bláznivo vyznie aj ovládanie speváka, pri ktorom určujete, kedy má byť ticho a kedy otvoriť papuľu. Alebo trojica tlieskajúcich, kde sa snažíte ovládať posledného a ísť do jasného rytmu. Len sa ho musíte učiť a vyrátať si v hlave, kedy je už ten správny čas. Rady totiž chodia na začiatku, ale potom sa už ničoho nedočkáte. Krivka obťažnosti sa posúva nahor postupne, no niektoré minihry sú vypečené už od začiatku. Tutoriál má sotva minútu, spravidla má dva-tri kroky, postupne vypína rady a potom vás nechá hrať samotných.

Kľúčové je pochytiť rytmus a niekedy sa nepozerať na spodný displej. Alebo – a to poteší azda nás, čo sme nechodili na hudobnú školu – si rátať vlastným spôsobom. Raz-dva-tri-ťuknem. Raz-ťuknem-dva-ťuknem-tri-čakám-štyri-ťuknem. Rytmus sa v každej minihre strieda, treba dávať pozor a výhoda je, že ovládanie je spravidla jednotlačidlové. Ok, občas sa vám ujdú dve. Pri každej minihre sa vám rátajú body a je potrebné trafiť sa dostatočne často, inak minihru nedáte a musíte opakovať. Konečný ukazovateľ má tri časti. Najväčšia je kvalifikačná, aby ste prešli ďalej. Stredná vám už dáva solídne hodnotenie (cca pri 60%) a tá najvyššia nad 80% si už žiada cvik i šťastie.

Bonusom sú sekvencie, ktoré treba zvládnuť bez chyby. Ak sa vám zadarí, získate zlatú hviezdičku. No ak budete stratení a nedáte minihru ani na tri pokusy, získate možnosť zaplatiť za postup vpred. Zbierate totiž mince za výkon na jednotlivých častiach stupnice (jednu až tri za hru), takže teoreticky sa nezaseknete – ak si mince našetríte alebo budete aj so slabým výkonom skúšať minihru dookola.

Prvé dva tucty minihier sú relatívne ľahké a krátke. Sem-tam sa zapotíte a investujete mince, inak sa vám podarí zdolať ich aspoň na dobrú známku. Potom nastúpia klasické minihry z minulých častí série, ktoré majú väčšiu dĺžku i náročnosť – a hrateľnosť prituhne. Niektoré remixy dokonca miešajú viaceré hry do jednej sekvencie, takže treba dlhšie vydržať v strehu.

Rhythm Paradise Megamix slúži pre nováčikov aj ako ultimátny titul, lebo obsahuje mnohé minihry z minulých častí série, pričom niektoré sa k nám ani nikdy nedostali. Pri vysokom počte okolo 100 kúskov sa nestačíte nudiť, jedine rozličná obťažnosť a infantilný príbeh vás občas zabrzdí. Inak je to parádna ukážka bláznivej japonskej hrateľnosti a iného prístupu k hudobnému žánru.