Keď v roku 2010 malý tím Playdead z dánskej Kodane priniesol svoju prvotinu Limbo, autori pravdepodobne ani netušili, aký úspech pred nimi leží. Z hry sa stal okamžite hit a jedna z najvýraznejších 2D skákačiek minulej generácie. Spravili ju totiž úplne inak, ako často býva zvykom. Farebné a veselé svety vymenili za predpeklie, v ktorom malý chlapec pátral po svojej stratenej sestre. Smrť na neho číhala na každom kroku a ponurá atmosféra na vašich ramenách sedela ešte dlho po dohraní hry. Okrem toho tvorcovia zjednodušili vizuál, celý ho zahalili do temnoty a vytiahli len siluety. A týmto nielen bodovali, ale taktiež získali množstvo nasledovníkov.

Medzi inšpirovanými vývojármi bol aj Lukáš Navrátil a ak vám toto meno znie povedome, je to preto, že je z Českej republiky. Žiadny ďalší tím v pozadí. Jeden človek zobral princípy Limba a vložil ich do vlastnej hry. Tá je Limbovi v mnohých veciach podobná, no v ďalších si zas ide vlastnou cestou. Kým v prípade Limba bola ťaživá atmosféra a temný vizuál súčasťou jednoliateho zážitku na mieste, kam sa nikto dobrovoľne nevydal, no láska prekonáva všetky nástrahy, táto hra je viac dobrodružná, možno aj hrdinská.

Toby: The Secret Mine sa líši hlavne v príbehu a atmosfére, pričom si vizuálny štýl vypožičiava len kvôli grafickému odlíšeniu od ostatných, skôr pestro ladených konkurentov. Ako možno tušíte, hlavným hrdinom je Toby. Toby je malý, podivný mačkovitý tvor, ktorý žije v mieri vo svojej dedinke a nikomu nič nespravil. Jeho priateľov ale zrazu začali unášať tajomné, veľké mačkovité tvory a vtedy si povedal, že dosť bolo usadeného života v dedinke. Vydal sa na cestu za ich záchranou, ktorá vedie cez tajnú baňu plnú smrteľných nástrah.

Pozrite sa na obrázky naokolo. Štýl je veľmi podobný Limbovi, no zároveň nie je až taký ponurý. Najmä pozadia sú v tomto ručne tvorenom svete farebnejšie a jasne označujú, v akej časti sveta sa práve nachádzate, keď zo všetkého iného vidíte len čierne siluety, prípadne nejasné kontúry. A hre to tak pristane, pričom zároveň jasne dáva najavo, že tu naozaj ide o život, no bude to skôr dobrodružstvo ako depresívna jazda. A aby ste toto všetko pochopili, stačí sa na hru skutočne len pozrieť.

Váš hrdina je čierny a vidieť mu len malé biele očká. Černi sú aj nepriatelia a prakticky všetky predmety vo svete, ktoré sú vašimi prekážkami, či cez ne musíte loziť, skákať, prípadne sa im vyhnúť. Avšak aj napriek minimalistickému vizuálu sa nemusíte báť toho, že by hre chýbali detaily. Často narazíte aj na jemné a drobné predmety, ktoré sú kľúčom k postupu ďalej. A časom si začnete všetky tie páky, plošinky a iné mechanizmy všímať. Je v tom kus poctivej roboty a umu, aby ste si pri takomto vizuále všimli, že niekde niečo trčí a je to pravdepodobne aktívny prvok. No rovnako šikovne sú naznačené aj skryté miesta, kde sú uväznení vaši priatelia.

Celkovo vás čaká 21 levelov, pričom aj s nejakým tým zákysom zvládnete každý z nich behom niekoľkých krátkych minút. Na prvé prejdenie vám teda celá hra zaberie maximálne 3 hodinky. To síce nie je veľa, no ani Limbo nebol dlhší. Každý z levelov predstavuje nový kúsok sveta plný nových nástrah a aj hádaniek. Len máloktoré prvky sa opakujú aj v ďalších leveloch a zväčša sú unikátne len v tých, kde sa objavili prvý raz. A ako hrou postupujete, pred vami sú čoraz nebezpečnejšie nástrahy a dostávate sa tiež hlbšie k nepriateľom.

Samotných puzzle či hádaniek je tu menej. Dokonca by som povedal, že veľmi málo. Používanie baranidiel, rozhúpanie plošinky na lanách či používanie pák a bední na presun niečoho, za hádanky nepovažujem. To sú len také drobné mentálne rozcvičky, ktoré majú udržať vašu pozornosť. A je fajn, že je nimi hra pretkaná, avšak chcelo by to viac poctivých hlavolamov. V hre ich celkovo nie je snáď ani 5 a to je máličko. Sú však pomerne zaujímavé. Niekde máte riešenie načrtnuté v leveloch, inde zas naň musíte prísť. V jednom prípade navyše bojujete aj s časom.

A aj keď si myslím, že síce Toby do žánru nič iné nepriniesol, hru to zlou nerobí, no je tu niekoľko nešťastných dizajnérskych rozhodnutí. Vezmite si napríklad, že veľká časť hry sa spolieha na aplikáciu metódy pokusu a omylu. Čiže aj niektoré pasce sú navrhnuté tak, aby o sebe nedali vedieť dopredu a prišli ste na ne až v momente, keď vaša postava zomrie. A takto je to pri mnohých nástrahách, ktoré vás čakajú - či sú to píly v bani, lasery, podivné červy alebo lavína. Rôznorodosť nástrah je super, avšak už nie ten spôsob, akým sa s nimi zoznamujete.

A potom sú tu ešte chyby. Hra pôvodne vyšla na PC ešte v roku 2015 a túto verziu som nehral. Dostal som sa až k aktuálnej konzolovej verzii a tá obsahuje hneď niekoľko bugov, ktoré celkový zážitok z hrania ťahajú dole. Narazíte tu napríklad na pohyblivé plošiny, ktoré vás prenesú cez nejaké nebezpečné miesto pod vami. Avšak občas si hra aj po odskočení z nich myslí, že stále na nich stojíte. Vy teda už ste v bezpečí, a zrazu sa s pohybom plošiny aj vaša postava sama od seba presunie niekam inam. Väčšinou rovno v ústrety smrti. Taktiež som tu našiel jedno miesto, kde mi vždy postava po načítaní checkpointu zamrzla a nedalo sa s ňou pohnúť. Až tak, že som hru už nemal chuť (a zjavne ani možnosť) dohrať.

Na záver si pre vás ale hra pripravila jedno možno trochu nečakané prekvapenie. Samotnú znovuhrateľnosť to síce príliš nerozšíri, ale nájdete tu dva konce. Hru to nerozšíri preto, lebo vám len stačí rozohrať posledný level znova a na jeho konci zvoliť iné rozhodnutie. A zvlášť pri takejto hre by ste možno ani nečakali, že vám v samotnom závere ponúkne zaujímavé morálne rozhodnutie, ktoré určí to, čím sa v budúcnosti Toby stane.

Je to vlastne taká jednohubka. Nie revolučná, no ani nie zlá. Väčšinu času je to príjemná hra. Toby: The Secret Mine však najvýraznejšie ťahajú dole technické chyby, ktoré dokážu poriadne frustrovať a pokaziť zážitok z hry. Ak by sa ich podarilo odstrániť, za priaznivú cenu je to veľmi zaujímavá voľba, ktorá ťaží z minimalistického, no kvalitného audiovizálneho spracovania a aj trošku dobrodružnej, trošku temnej atmosféry.