S konzolou Wii U sa Nintendu nepodaril napodobniť fenomenálny úspech Wii. Hranie s tabletom v rukách malo niečo do seba, no neboli tu hry, ktoré by tie desiatky miliónov (ne)hráčov ihneď strhli a presvedčili, aby kupovali. Stabilné značky a kvalitné tituly nechýbali, no to nebolo to, čím si Nintendo získalo publikum na Wii. Teraz sa s hybridnou konzolou Switch pokúša o reparát a jedna hra z launch ponuky sa priam javí ako zabudnutý nápad z čias najväčšej slávy Wii. 1-2-Switch totiž so sebou naozaj prináša spomienky na éru jednej z najúspešnejších konzol vôbec – dobré, ale aj zlé.

V 1-2-Switch sa toho mieša veľa. Je tu odkaz na casual prístupnosť silných Wii titulov, pohybové ovládanie, množstvo zlepšovákov, no taktiež hranie bez priamej nutnosti obrazovky (keďže z nej vo väčšine prípadov potrebujete len zvuk a potom vyhodnotenie), čo evokuje indie klenot Johann Sebastian Joust, čo je zároveň asi najlepšia párty hra, akú som kedy hral. A keď sa pozriete na tento pestrý mix, asi už tušíte, že výsledok bude rozpačitý. O to viac, ak si uvedomíte, aká široká je ponuka hry. Skladá sa totiž až z 28 na párty orientovaných minihier a pri takomto počte je jasné, že kým niektoré zabavia, na iné by ste najradšej zabudli ihneď po ich vypnutí. Nie je tak možné zhodnotiť celkovo hru, ak si ju nerozmeníme na drobné.

Na ovládanie hier potrebujete len Joy-Con ovládače, ktoré sú pribalené ku konzole. Nič viac. Titul stavia na okamžitej hrateľnosti a jednoduchých princípoch jednotlivých hier, ktoré vám priblíži krátke intro s prehnane nadšenými hercami. Náročnosť hier je označená chilli papričkou a je tu niekoľko ciest, ako ich hrať. Môžete si ich jednotlivo sami vyberať, nechať to na náhodu, či si zahrať párty režim, ktorý vychádza z plánu stolnej hry a kockou hádže ten tím, ktorý vyhral minihru. Kto je ako prvý v cieli, ten si odnáša celkové víťazstvo. Pozrime sa ale na to, čo vás v hre čaká a aké to je.

Minihry v 1-2-Switch sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií podľa spoločných prvkov, ktoré využívajú. A asi najzaujímavejším prvkom v týchto hrách je HD rumble. Detailná spätná väzba v ovládačoch je niečo nové a naozaj unikátne. Skvele to využíva minihra Ball count. Každý hráč má v rukách ovládač, ktorý predstavuje krabičkou. V nej sú guľôčky a musíte uhádnuť ich počet. Nakláňaním naozaj cítite, ako do seba a do stien krabičky narážajú a práve vďaka tomuto skvelému pocitu ide o jednu z najlepších minihier.

Tieto detailné vibrácie však využívajú aj ďalšie hry. Napríklad zábavný Safe Crack, kde vibrácie indikujú správnu pozíciu na zámke sejfu. Pomaly rotujete s ovládačom v rukách a hľadáte pozíciu, kde ovládač vibruje inak. Kto ako prvý nájde 3 pozície, odomkne sejf. Joy-Con Rotation je o detailnej rotácii ovládačov nad stolom, pričom vyhrá hráč, ktorý v troch ťahoch zaberie najväčší uhol. Vibrácie vám naznačujú postup, no aj to, či sa vám trasie ruka. Toto je skôr jedna z tých priemerných hier. O niečo lepšia je Sneaky Dice. Je to vlastne kockový poker, no viete vďaka vibráciám počet bodov na kockách súpera. Podľa toho môžete hodiť ešte raz, či blufovaním prinútiť súpera, aby on hodil ešte raz.

Vibrácie využijete aj v Soda Shake, čo je však tiež jedna z tých menej zábavných hier. Ovládač predstavuje fľašu, ktorou trasiete a posúvate si ju v rukách. Vibrácie naznačujú tlak v nej. Komu strelí v rukách, ten prehral. Zen je presným opakom. Hra určí obom hráčom polohu ovládača, ktorú musia držať. Potom už len meria to, ako sa vám trasú ruky. Hráč s pevnejšími vyhráva. Je to zaujímavá minihra, hlavne vďaka presnosti meraní. Vibrácie ešte využijete pri takej priemernej hre Shave. Ovládačom si pohybujete po tvári, ako keď sa holíte. Vibrácie znamenajú, že holíte fúzy. Kto sa prvý virtuálne oholí, ten vyhrá.

Niektoré minihry si vyžadujú rýchlosť reakcií. Dobrým príkladom je Telephone, kde to je len o postrehu. Oba ovládače sú na stole, keď zazvonia, musíte ich dvihnúť. Jednoduchý princíp osloví pri prvých pár pokusoch, no dlhodobo nie. Treasure Chest je podstatne zábavnejšia. Ovládače predstavujú truhlicu s pokladom omotanú reťazou. Ich točením v rukách odmotávate reťaz, no musíte si dávať pozor, aby sa vám niekde nezachytila o roh. Je to o rýchlosti, postrehu a jedna z mála hier, ktorá vyžaduje displej. Zabavíte sa však pri nej. A trochu aj pri Plate Spin, kde točením ovládačom ovládate roztočený tanier na paličke a musíte reagovať na to, ako drží.

Najzábavnejšie v celej kolekcii sú duely, ktorých je tu mnoho. Asi najznámejšou minihrou je westernový Quick Draw. Stojíte oproti sebe a po slove „Fire!“ tasíte ovládače a strieľate. Hra meria rýchlosť vašej reakcie a aj uhol. Na párty máme overené, že s hrou dokážete stráviť poriadnu porciu času, zvlášť ak ste súťaživí. Ak vás omrzí, môžete si pustiť Fake Draw. Princíp je rovnaký, len „Fire!“ nemusí byť prvé slovo na F, ktoré budete počuť. Zábavný duel je tiež Samurai Training, kde jeden hráč má v rukách meč a ten druhý ho musí tlesknutím nad hlavou chytiť. Pravidlá tu nie sú, súper môže naznačovať a zmiasť vás a tiež si užijete niekoľko zábavných sedení.

Bohužiaľ, to už neplatí o fejkovom Harry Potterovi v podaní Wizard. Ovládače predstavujú prútiky a švihnutím oproti súperovi pridávate na intenzite kúzla. Hra má širšie mechanizmy ako iné, existuje tu napríklad counter na súperov útok, no nie je až taká zábavná. Jej obdobou je Sword Fight, ktorý taktiež poskytuje širšie mechanizmy. Kombinujete útoky a obranu, aby ste z duelu s mečmi vyšli víťazne. Boxing Gym je taktiež duelom. Predstavte si, že stojíte oproti súperovi a medzi vami je boxerské vrece. Musíte počúvať pokyny trénera a rozdávať také údery, aké od vás požaduje. Vyhráva hráč s rýchlejšími a presnými reakciami.

Signal Glag a Beach Flag premenia vaše ovládače na vlajky. V prvej z nich musíte signalizovať podľa pokynov. Opäť získava body hráč, ktorý je rýchlejší a reaguje na pokyny správne. V Beach Flag musíte s ovládačom v ruke „bežať“ na mieste, aby ste čo najskôr dobehli k vlajke a po zavibrovaní ju zdvihli. Obe patria skôr medzi priemerné hry. Športy sú na tom horšie. Baseball aj Table Tennis sa snažia emulovať svoje reálne predlohy, no bez obrazu a len s imaginárnou loptičkou nefungujú. Sú nudné, ani ovládanie v nich nefunguje práve najlepšie a chýba tu aj to čaro, že zoberiete ovládač do rúk a hneď viete hru hrať.

Air Guitar názov hovorí sám za seba. Vo vzduchu trasiete ovládačom do rytmu, reagujete na zvuk publika a snažíte sa nazbierať čo najviac bodov. Dance Off je ako drobná verzia Just Dance, pričom opäť hra posudzuje rytmus. Copy Dance vám dáva väčšiu voľnosť. Každý hráč príde s pózami, ktoré musí ten druhý čo najlepšie skopírovať. Runway to kombinuje. Stanete sa modelkami, hýbete sa do rytmu a dávate pózy na vybraných miestach. A áno, všetky štyri tieto minihry sú asi také zábavné, ako to znie.

A na záver nám zostali podivnosti, ktoré si možno viac než raz nezahráte. Asi najznámejšia je Milk, kde dojíte kravu. Mechanizmus ovládania pohybom aj L a R tlačidlami na Joy-Conoch je naozaj blízky dojeniu, je ale otázne, či je dojenie pre vás zábava. Súťaživý duch vás tu chvíľku udrží, no 1-2-Switch obsahuje zábavnejšie alternatívy. Baby je čistý úlet, kde v náručí kolíšete Switch s ovládačmi a tvárou dieťaťa na obrazovke, kým neprestane plakať. Gorilla vás nechá dvoriť samičke bubnovaním v rytme do hrude a Eating Contest využíva IR kameru pravého ovládača. Je to viac vtipné ako zábavné, no pár minút to bude fungovať. Kameru si umiestnite pred ústa a tá sníma, ako ich otvárate. Kto zhltne viac bagiet, vyhráva.

Vizuál je minimalistický a naozaj až na pár výnimiek obrazovku nepotrebujete a skoro nič na nej ani nie je. Hudba je pomerne pestrá, čo sa odvíja od toho, že tu nájdete 28 rozdielnych minihier a každá potrebuje niečo odlišné, pričom to na hry sedí dobre. Poteší fakt, že nech už hry využívajú akýkoľvek prvok či ovládanie, fungujú veľmi dobre, až na tie dva nešťastné športy, kde len mávate rukami vo vzduchu. Skvele funguje funkcia HD rumble a aj použitie IR kamery má niečo do seba, len škoda, že nie je v zaujímavejšej hre.

1-2-Switch má vo výsledku zábavné a aj nepodarené hry. Na párty s priateľmi a nejakými tými proviantmi sa hra úplne nestratí, no nestane sa ani hviezdou. S kamarátmi budete radi tasiť kolty a predháňať sa v niektorých vydarených minihrách, no to je tak všetko. Kompilácia môže tiež osloviť aj decká, ak ich máte. Pri hre sa aj slušne nasmejete, čo si na nej budete ceniť najviac. Toho kvalitného obsahu by tu však muselo byť viac, aby mohlo ísť hodnotenie vyššie. A hlavne by musela byť nižšia cena. Snáď sa Nintendo inšpiruje svojím titulom Wii Sports a čo najskôr vydá minihry samostatne v digitálnej podobe za zodpovedajúcu cenu. Tak si hráči vyberú len to, čo ich baví a za cenu, ktorú sú za to ochotní zaplatiť.