Keď sa povie adventúra zo starej školy, mnohým staromilcom zasvietia oči a vytrysknú z nich nostalgické slzy. Lenže časy, kedy sme uctievali klasiky od LucasArtsu, Sierry či Legendu, sú dávno a takmer nenávratne preč - spoločne s bizarnými kombináciami predmetov a otravným pixel huntingom. Zahrabané pod nánosmi prachu, poctivo ukryté kdesi v kúte, kam sa pozrieme raz za niekoľko rokov a spomíname. S nostalgickou láskou a zároveň povzdychnutím, že dnes by sme to už zrejme nedali. Ale prečo si to znovu neskúsiť v novom dobrodružstve, vyšetriť jednu zamotanú vraždu a perfektne sa pritom baviť? Presne tak, prečo nie? Thimbleweed Park otvára svoje brány, ráčte vstúpiť, toto bude jazda, akú ste nečakali.

Thimbleweed Park je adventúra. Klasická, „point&clicková", s pixelmi vyskakujúcimi na každom rohu a ak v nej chcete vykonať niektorú z akcií (započať rozhovor, vziať predmet, dať ho niekomu alebo ho použiť), je potrebné kliknúť na adekvátny príkaz v dolnej lište a až potom jeden z hrdinov spraví to, čo od neho očakávate. Herné princípy sa za tých bezmála 30 rokov príliš nezmenili a Thimbleweed Park si z nich berie len to zábavné, ostatné zahadzuje do koša a s nadhľadom a sarkastickým humorom si z nich robí srandu. Bez servítky pred ústami - a to tak úsmevne, že rukopis Rona Gilberta a Garyho Winnicka sála z každého riadku scenára. Práve Thimbleweed Park v seba spája potrebnú atmosféru, zápletku a humor, ktorý dokáže divy, hoci sme si to doteraz možno ani neuvedomovali.

Dej sa odohráva v roku 1987 (a ten je pre znalcov Maniac Manson dobre známy), kedy bolo pivo chutnejšie, dievčatá milšie a aj tie vyšetrovania tajomných vrážd bez forenzných serepetičiek v dávno zabudnutých mestečkách zaujímavejšie. Mŕtvolu máme, dvojicu vyšetrovateľov tiež, tak poďme na to. Aby ste sa do Thimbleweed Park ponorili, musíte automaticky odhodiť zábrany z grafického spracovania, strach z tej lišty v spodnej časti obrazovky a obrniť sa trpezlivosťou. Síce to nie je peklo ako kedysi, no zúfalému skúšaniu a následnému plieskaniu si dlaňou do čela sme sa nevyhli ani tentoraz. Nie raz, ale vždy to napokon dávalo zmysel - už sme jednoducho zabudli v hrách premýšľať. V prvom, druhom a aj tom dvadsiatom rade ide predovšetkým o príbeh, (tu si to dajte pekne nahrubo, dvakrát podčiarknite a vytetujte vedľa vegánskeho receptu na nejakú hipsterovinu, milí, nezávislí vývojári) rozprávanie a postupné rozpletanie jednotlivých udalostí alebo ak chcete mikropríbehov.

Prezrádzať čosi viac z príbehu je dvojsečnou zbraňou. Prídete si na to sami a o to väčšia zábava to pre vás bude. Thimbleweed Park je niečo na štýl Lynchovho Twin Peaks, možno trochu zriedené Kingovym Derry či záhadami z Aktov X. A teda viac než podivné mestečko. Ale len tak naoko a zabalené do poriadne vtipného obalu. Vražda je vražda, potenciálnych vrahov hneď niekoľko, no korunu tomu dodávajú vedľajšie postavy, ktoré nielenže spovedáte, ale za mnohé z nich si zahráte (nielen) v retrospektívnych rozprávaniach. To si tak spokojne vyšetrujete, keď tu zrazu vám niekto začne rozprávať príbeh z minulosti a už to ide. Vyskúšate si kožu arogantného klauna (aj my sa tešíme na filmové To), nádejnej programátorky MMucasFems Games (mrk mrk, LucasArts), ducha vynálezcu Franklina. Žiadna z týchto odbočiek nie je samoúčelná a predstaví vám postavy, ktoré sú späté s vašim prípadom, vynikajúco sa prezentujú, je radosť za ne hrať, hoci sa povahovo odlišujú.

Ako sa chcete dostať záhade na koreň, nájsť povestného psa (samozrejme ho zakopal záhradník, ktorý tu mimochodom nechýba a je… je proste skvelý, lebo neustále kope. A čo? No predsa jamy!) odklikáte si dlhé hodiny a stretnete množstvo bizarných postáv. Šerif, patológ a správca hotela v jednej osobe je len postupne nudiacim začiatkom, nasleduje podivná veštica, ktorá prekliala klauna za urážky a teraz si nevie zmyť svoj make-up, svojský opilec, angažovaná novinárka, podivný predavač či jeho konkurentka v „cukrárni”- všetko sú to hláškujúce persóny, ktoré by v iných adventúrach boli za to najlepšie, čo sme v danom svete „prekecli", tu sú všetky postavy vynikajúco napísané. Dialógy s nimi sú úžasné, na každú vetu sa tešíte, nič znudene neodklikávate. Vieme, že Ron Gilbert je perfekcionista, no tento kúsok, ktorý sa uchádzal o našu priazeň na Kickstarteri už tri roky dozadu, je na dnešnú dobu nesmierne prepracovaný. Každý riadok budete hltať očami, vtipy sú poskrývané takmer všade a vás to jednoducho priťahuje k sebe. Nemali sme pocit, že by bola hra príliš utáraná alebo sme sa topili pod tonami balastu. Také pohodové adventúrenie, ktoré si užívate plnými dúškami.

Ďalším plusom je dvojica hlavných vyšetrovateľov. Antonio Reyes je mladé ucho, ktoré vás svojím nadšením, mladíckou nerozvážnosťou a nedostatkom skúseností neraz rozosmeje. Angela Ray zas naopak predstavuje prácou znudenú a sarkastickú agentku, ktorá to chce mať všetko z krku, Reyes ju len brzdí vo vyšetrovaní a svojím nadšením pije krv. Otrávená Rayová a nabudený Reyes je skvelá dvojica: vzájomné doberanie sa nemá jedinú chybičku, prepínať medzi hrdinami môžete kedykoľvek, dokonca to bude nutné pri riešení niektorých hádaniek a je len na vás s kým povediete rozhovor. Je však pravdou, že rozmanitosť samotného prístupu k prípadu mohla byť ešte prepracovanejšia, pretože mnohé dialógy majú totožné repliky, len ich hovorí iná postava. V podstate vôbec nezáleží na tom, koho ovládate.

Humor nie je založený na akože vtipných momentoch a gagoch. Postavy predstavujú samé osebe studnice vtipov. Inštalatérske duo sestier prezlečené za holubov rozosmeje okamžite a pokračovať by sme mohli hotelovými duchmi, mladým cool výrastkom a podobne. V Thimbleweed Park to celé funguje a necítite sa trápne - alebo len minimálne. Scenár často spomína na adventúrne začiatky, odkazuje napríklad na možnosť zomrieť v nich, množstvo nezmyselných zásekov a slepých uličiek. A vy sa len usmievate, pretože presne viete, o čom je reč. Keď s agentkou Ray prvýkrát stretnete vyššie uvedené sestry, tá len znepokojeným hlasom prehovorí, že toto je presne tá situácia, kedy by ste v starých adventúrach mali okamžite uložiť hru. Sestry vás vyvedú z omylu, to by sa predsa mohlo stať len v zle nadizajnovaných hrách. Pri pohľade na signály hľadajúce indivíduá, ktoré komunikujú zvieracími pazvukmi, sa ťažko ubránite smiechu aj pri podobných vsuvkách a narážkach nielen na hry.

Aj preto sme si užívali dialógy - všetky, až do toho posledného. Vždy sme sa tešili na to, kam zas vývojári posunú hranice a čím prekvapia a rozosmejú. Skrátka to funguje, všetkému nahráva aj zasadenie do minulosti a jemné odkazy na to, čo v tej dobe vyznievalo futuristicky. Thimbleweed Park je totiž krachujúce mestečko, kedysi to však tak nebolo. Tešilo sa obľube, prosperovalo vďaka spoločnosti Pillow Company, ktorá vyrábala špeciálne prístroje uľahčujúce každodennú prácu. Kopírka, policajná vysielačka, identifikátor tváre, krvnej skupiny či odtlačkov prstov - to všetko zabalené do obrovských krabíc, ktoré s vami komunikujú. Nešťastie v továrni vyústilo jej zatvorením, no nielen to stojí za jej tajomstvom. Po smrti jediného dediča strýka Chucka sa všetko zamotáva a vyšetrovanie vraždy sa postupne začína akoby presúvať na vedľajšiu koľaj a riešite úplne iné problémy. Nevadilo nám to, mikrozápletky sú dostatočne pútavé.

Prezradiť napredovanie príbehu by uškodilo samotnému hraniu. Tak ako pri iných príbehoch necítime výčitky zo spoilerov, tu nám v tom bráni i fakt, že odhaľovanie príbehového pozadia je zaujímavejšie ako hranie. Aj keď zakysnete a budete okolo seba kopať a hrýzť, čo máte preboha spraviť, necítite zbytočnú frustráciu a nahliadnutie do návodu tentoraz nie je veľký hriech. Pretože sa to výborne hrá a neustále sa niečo zaujímavé deje. Alebo môžete prelistovať stovky kníh v knižnici, ktoré napísali podporujúci hráči z Kickstarteru. O zábavu je postarané na nenápadných miestach, atmosféra vás vtiahne tak, že máte radosť z vyzobávania týchto odrobiniek a náležite sa do nich ponorte. Tento pocit z dobre odvedenej práce sme tu nemali v žánri adventúr už dlhé roky. Dokonca ani pri remakeoch starých Lucasoviek. Nuda nehrozí.

Ako sa to celé hrá? No, ako klasická adventúra: chodíte, zbierate predmety (mimochodom, mnoho je zbytočných, pre ďalší postup nepotrebných, takže nechýba ani sto zrniek piesku, ktoré postupne vyzobávate na obrazovkách s vidinou achievementu), používate ich na miestach, kde by ste nečakali, ale v šialenej logike príbehu to napokon nie je také okaté a taktiež sa rozprávate s desiatkami postáv. To je všetko a úplne to stačí. Interface založený na starom SCUMM systéme môže pôsobiť ťažkopádne a zbytočne náročne, no nenechajte sa odradiť. Tu si dal niekto záležať na tom, aby to fungovalo ako kedysi, no dizajnovo sa snažil vyjsť hráčovi v ústrety. Aby to mal jednoduchšie, dajú sa zobraziť aktívne predmety a nechýba ani zápisník s nápovedou o jednotlivých úlohách. Pomôže, občas postrčí, hoci vám nič konkrétne nepovie, ukáže cestu a nemusíte si to zapisovať sami.

Hneď na začiatku vás čaká voľba obťažnosti. Casual voľte výhradne vtedy, ak… vlastne ani nevieme, prečo sa tu nachádza. Thimbleweed Park si treba užiť so všetkým, čo k tomu patrí. Hardcore možnosť je tá jediná, po ktorej siahnite, v casual totiž odpadávajú kompletne niektoré hádanky, ale aj kúsky príbehu, o ktoré by bola veľká škoda prísť. Stačí si s každým podebatovať a postava vás už navedie na to, čo od vás chce. Pravé tlačidlo myšky uľahčuje možnosť výberu akcie, avšak nespraví za vás všetko. Priznáme sa, že sme mnohokrát stratili niť a spomínali na časy, kedy bolo potrebné skúšať všetko na všetko, avšak to k tomu akosi patrí. Často je riešenie na dosah, len musíte použiť vhodnú postavu a prepínať sa medzi nimi.

Thimbleweed Park nie je žiadna jednohubka, pripravte si približne 20 hodín času, ak máte staršie adventúrky v malíčku. V opačnom prípade sa herná doba natiahne omnoho viac. Príbeh rozdelený do deviatich aktov zaručuje mnoho hodín prvotriednej zábavy. Trochu nás zamrzela absencia možnosti preskakovania dialógov, ale to len v momente, kedy sa postavy opakovane vyrozprávajú pri našich nezdaroch a snahe dostať sa ďalej. Dialógy prebiehajú klasicky a sme radi, že sa v ničom zbytočne neexperimentuje. Vyberiete možnosť ďalšej konverzácie z vety, ktorú postava aj skutočne povie, pričom tie nepodstatné postupne miznú. Maličkosť, ale, žiaľ, ani dnes nie samozrejmosť. A nezabudnite čítať popisky všetkých predmetov, inak prídete o množstvo sarkastických poznámok. Len škoda - opakujeme - že vo väčšine prípadov je jedno, za ktorého z agentov práve hráte, hovoria to isté.