Možno si ešte mnohí spomínate na časy, keď zažívali svoju najväčšiu slávu série vojnových FPS, medzi ktoré patrili staré diely Medal of Honor, Call of Duty či Battlefield. Pri mnohých z týchto hier sme zažili skvelé chvíle a prestrelky tohto typu sme jednoducho milovali. Tieto dni sú už dávno preč. Série sa najprv presunuli do súčasnosti s tým, že neskôr skončili v budúcnosti, čo už mnohým hráčom prestávalo byť po chuti. Minulý rok však Battlefield 1 započal návrat ku koreňom s bojmi 1.svetovej vojny a Call of Duty zas presedlá na druhú svetovú. Dovtedy si však svoj kúsok slávy chce uchmatnúť aj titul Day of Infamy, ktorý vás prinavráti do éry, kedy ste tieto hry naozaj milovali. To všetko urobí v dobe, kedy tu podobné hry naozaj chýbajú.

Za hrou stojí štúdio New World Interactive, ktoré Day of Infamy stavia na základoch svojej predchádzajúcej hry Insurgency z roku 2014. Tentokrát sa však ocitáme v 2. svetovej vojne, kde nás hra núti byť viac tímovými hráčmi a uplatňuje tu pevný vzorec, ktorý vývojári použili už pri Insurgency. Ak ste hrali tento titul, môžete tu vidieť naozaj mnoho podobností. Zasadenie do druhej svetovej vojny však hru viac prispôsobuje hardcore realizmu. Ten si všimnete napríklad v momente, kedy sa rozhodnete odpojiť od vášho tímu a rozbehnete sa proti nepriateľom v štýle Ramba. Bohužiaľ, alebo pre mnohých fanúšikov realistického štýlu našťastie, nemáte proti presile nepriateľov sami najmenšiu šancu a behom pár sekúnd čakáte na respawn. Už jeden presný výstrel letiaci z hlavne zbrane vášho nepriateľa pre vás v 99% prípadoch znamená smrť.

Poďme ale pekne poporiadku. V prvom rade treba povedať, že Day of Infamy je primárne multiplayerovou záležitosťou, ktorá neponúka žiadny filmový príbeh či akciou nabitú kampaň pre jedného hráča v štýle posledných dielov Call of Duty. Tým sa nepodobá ani hrateľnosťou a razí si skôr vlastnú cestu. Základom hry sú totiž rôzne režimy a mapy. V prípade režimov tu, samozrejme, máme k dispozícii klasické multiplayerové boje pre viacerých hráčov, ktoré dopĺňa kooperatívny režim, tutoriály a nechýba ani možnosť pre jedného hráča, ktorý si svoje sily zmeria offline s botmi.

Herných režimov je tu síce mnoho, no problémom je ich podobnosť. Väčšinou budete musieť zatlačiť vašich nepriateľov preč z vášho priestoru, obrániť územie, dosiahnuť, respektíve ochrániť nejaký kontrolný bod alebo zničiť nepriateľské vybavenie. Z času na čas však dôjde aj na likvidáciu dôležitých dôstojníkov, čo je možno jediné ozvláštnenie. Režimy aj napriek chválam vývojárov teda nie sú hlavným ťahákom hry a aj keď sú možno samé osebe postačujúce a je ich mnoho, ničím neprekvapia a časom sa vám skôr zunujú. 

To, čo vás poteší oveľa viac a pri hre udrží dlhšie než režimy, je výber máp. Tie sú v hre v slušnom počte a užijete si v nich teplé pláže severného Francúzska, studené Nemecko, či rôzne kaštiele alebo iné interiéry. Na niektorých serveroch mapy rotujú, no na druhej strane po skončení hry získavate možnosť hlasovať medzi ponukou 4 náhodne generovaných máp. Tá, ktorá získa od hráčov najväčší počet hlasov, vyhráva a bojuje sa tam v ďalšej bitke. Ocenia to najmä tí, ktorí svoj nie práve najlepší herný výkon zvaľujú na mapu. Takmer vždy tu totiž bojujete na inej mape, ktorá skutočne odráža pocity doby 2. svetovej vojny, pričom jej terén neraz môžete využiť vo svoj prospech.

Mojím častým problémom však bolo dlhé nahrávanie, ktoré končilo tým, že som bol z hry odpojený, nakoľko ma nevydarený matchmaking pripájal často na plné servery. Ich maximálna kapacita je 32 hráčov a bitky sú dostatočne veľké. Momenty nešťastného pripájania však boli zároveň mojou najväčšou frustráciou (keď som sa už naučil, že pri hre treba trošku rozmýšľať a taktizovať), pretože pozerať 10 – 15 minút na obrazovku loadingu a nie a nie sa pripojiť, to naozaj nie je bohviečo. Situáciu však rieši štandardný vyhľadávač serverov, ktorý je vo vašej réžii. Ani tu ale nie je všetko ružové, nakoľko servery sú často buď plné, alebo naopak zívajú prázdnotou. 

Okrem máp poteší aj výzbroj, ktorá rovnako nie je žiadnym sklamaním, práve naopak. Samozrejmosťou je množstvo zbraní, medzi ktoré patria klasické pušky, nemecké samopaly a všetko ostatné, čo poznáte z histórie, vojnových filmov alebo hier z tohto žánru. Svoju pozornosť si v neposlednom rade zaslúžia aj triedy vojakov, ktorých je tu celkom deväť. Kým si však jednu vyberiete, musíte myslieť na to, že vám túto možnosť hra neponúka len tak. Každý vojak má totiž v tíme svoju úlohu, ktorú v záujme víťazstva a tiež vlastného prežitia musí plniť.

Day of Infamy vám nič nedaruje zadarmo a rovnako ako postup v štýle Ramba, tak aj neplnenie svojho poslania v tíme často môže mať fatálne následky. Hru teda netreba brať ako Call of Duty a čím skôr si to uvedomíte, tým lepšie budú vaše výsledky. Budete tu musieť využívať kryty, uvažovať, kedy a kam vybehnúť, orientovať sa v teréne, spolupracovať s tímom a, samozrejme, plniť svoju tímovú úlohu. Práve toto sú dôvody, pre ktoré Day of Infamy rozhodne nie je pre začiatočníkov alebo nováčikov v tomto žánri. O to viac hra poteší hardcore FPS hráčov, ktorí majú radi výzvy.

Čo sa týka grafickej stránky, na tej už je jasne vidieť, že Source engine má svoj vek. Grafika síce neurazí, ale ani neohromí. Jej slabiny môžete vidieť na niektorých hrubších textúrach a slabších detailoch. Má však aj svoje lepšie stránky, ktoré ukazuje napríklad na detailoch zbraní či výbornom dymovom efekte. Pomerne štandardnú grafickú stránku však dopĺňa skvelé audio, ktoré umocňuje pocit vojny, kde počujete hlasné výstrely, krik vojakov či svišťanie guliek. Toto sa autorom naozaj podarilo. 

Day of Infamy vôbec nie je zlou hrou. Má síce svoje chyby, no je k dispozícii práve v čase, kedy tu niečo podobné naozaj chýba a práve tento fakt jej hrá do karát. Skôr než si volania hráčov po 1. či 2. svetovej vojne plne uvedomia veľké herné značky, môže si tento titul získať slušný počet fanúšikov. Poteší bohatý výber máp, výborné audio, rôzne triedy vojakov či široká ponuka zbraní, pričom všetko navodzuje autentický pocit 2. svetovej vojny. Pre menej zdatných jedincov však bude určite veľkou prekážkou obťažnosť titulu, na ktorú doplácajú viacerí hráči na serveroch, ktorí s hrou často zaobchádzajú ako s Call of Duty. Day of Infamy si však vyžaduje väčší dôraz na uvažovanie a taktiku, ktorú sa mnohí pri hraní musia naučiť. Ak máte radi presne tento typ prestreliek a odpustíte hre jej chyby, sľubuje naozaj solídnu zábavu na dlhé hodiny.