Virtuálna realita otvára priestor mnohým novým herným zážitkom. Priamo si pýta zakomponovanie do rôznych simulátorov, no tiež sa osvedčila aj v hororoch. Vyššia miera pohltenia pomáha mnohým hrám, čo už predviedlo niekoľko kvalitných titulov pre rôzne VR technológie. Už menej ju máme spätú s multiplayerom, kde skôr očakávame rýchlosť, presnosť a nie hranie s prilbou na hlave. Aj napriek tomu sa pravidelné objavujú viac či menej úspešné pokusy o to, aby ste si mohli užiť futuristické bitky s inými hráčmi priamo tak, akoby ste na bojisku priamo boli. RIGS kvalitatívne oslovil, no aj tak neuspel. Podarí sa to jeho nasledovníkovi?

Kým RIGS sa profiloval skôr ako serióznejší športový titul, StarBlood Arena budí už od začiatku úplne iný, viac odľahčený dojem. Už len tým, že vás do hry uvedie dvojica nesúrodých komentátorov. Jeden z nich je plechový, druhý zas slizký a a keď tie ich rečičky občas začnú liezť hore krkom, patria k nálade a trochu strelenému naturelu hry. Práve táto dvojica vás bude sprevádzať počas celého tutoriálu, kedy si osvojíte jednotlivé elementy hry a naučíte sa ju ovládať, od jednoduchého pohybu až po neustávajúcu akciu. A stretnete ich aj pomedzi to, len tak v menu, kde si často neodpustia svoje poznámky.

StarBlood Arena je čisto multiplayerová sci-fi FPS, kde sa dostanete do kokpitu svojej vesmírnej stíhačky a v arénach sa pustíte do bojov proti iným hráčom. Okrem multipalyeru a tutoriálu tu však nájdete aj iné herné režimy. Môžete si zahrať skirmish, kedy si len vyberiete mapu, konkrétny režim, nastavíte pravidlá a pustíte sa do zápolenia s umelou inteligenciou, keď nemáte chuť na boj proti živým súperom, či sa len necítite na to, aby ste ich vyzvali do boja. Skirmish tak poslúži ako veľmi slušný tréning.

Burn Circuit je tu označený ako singleplayerový režim, čo je aj sčasti pravda, no neočakávajte od neho nič viac ako potýčky s pevne danými pravidlami. Čaká na vás celkovo 10 „misií“, pričom je to ale tá istá pätica, ktorú si len druhý raz zahráte na vyššej obťažnosti. Dopredu je daná mapa a aj herný režim, kde bojujete proti AI nepriateľom na stanovenej úrovni. Aby ste sa dostali ďalej, nestačí len víťazstvo vášho tímu. Vy sami musíte byť na čele rebríčka. Len vtedy sa vám odomkne ďalší Circuit. Znovuhrateľnosť tu nie je prakticky žiadna, snáď len vtedy, ak si chcete vylevelovať postavu, odomknúť novú korisť, či vyskúšať iné postavy priamo v boji.

Ťažisko hry tak leží na bedrách multiplayerových režimov, ktorých je tu hneď niekoľko, no aj napriek pozitívam je na tom multiplayerový komponent globálne dosť zle. V prvom rade za to môže komunita, ktorá tu už nie je prakticky žiadna. Tesne po vydaní ste mohli naraziť na hráčov a pustiť sa do zápasov s nimi, teraz budete na nájdenie zápasu čakať dlhšie, ako ste ochotní. A navyše bez úspechu. Ako asi tušíte, online multiplayerovka, ktorú nemáte s kým hrať, je úplne zbytočná. Doplatil na to už toľko spomínaný RIGS.

A pritom samotná ponuka v zásade nie je vôbec zlá. Môžete hrať hodnotené zápasy  s rebríčkom alebo súkromnú hru, kam si pozvete spoluhráčov z jednotky, ktorú si môžete vytvoriť. V zásade tu nájdete 4 typy zápasov, čo nie je žiadny zázrak a zväčša sú to klasické režimy, ale vedia zabaviť. Carnage a Team Carnage sú variácie na Deathmatch a Team Deathmatch. V režimoch ide len o to, aby ste získali čo najviac bodov za zabitia a asistencie. Zvlášť tie zabitia si tu musíte dobre postrážiť, keďže tie sa kradnú veľmi často, a tak skončíte len s asistenciou ako zárezom. Doplnené sú režimom nazvaným Gridiron, čo je vlastne variácia na futbal. Niekde v aréne je lopta, musíte ju získať a dopraviť do brány súperov. Môžete si prihrávať, vyradiť súperov streľbou, no hlavne musíte skórovať.

Táto trojica je pre 8 hráčov, ktorí buď hrajú proti sebe, alebo sú rozdelení do dvoch tímov po štyroch. Posledný z režimov je oproti tomu PvE a hráči sú na jednej strane, pričom spoločne bojujú proti neustále prichádzajúcim vlnám nepriateľov. Invaders je kooperatívny režim v štýle hordy, kde ťaháte za spoločný povraz a snažíte sa dostať čo najďalej, pričom bez spolupráce to nejde. Bohužiaľ, aj tu je ťažké nájsť spoluhráčov.

V hre je dostupných 12 rôznorodých máp, čo je naozaj parádne číslo. Preletíte sa asteroidmi, zamrznutou mapou a mnohými ďalšími prostrediami. Každá je iná, má vlastné nápady a na pohľad vyzerajú veľmi dobre. Z hľadiska dizajnu to už také slávne nie je. Niektoré si obľúbite, lebo sú navrhnuté fakt dobre, iné už menej, lebo skôr pôsobia ako bordel. Zvlášť pri „futbalovom“ režime tam budete občas úplne stratení, keď budete hľadať bránky. Skončíte nakoniec tak, že sa všetci budete motať práve okolo bránok, len aby ste sa niekde inde nestratili, kde budete pre súperov už len ľahkým cieľom.

Ani 9 hrateľných postáv, pričom každá má vlastnú vesmírnu loď, neznie vôbec zle. Postavičky sa líšia svojím charakterom, ich lode zas svojim dizajnom a aj štatistikami. Môžete si tak vybrať loď, ktorá najviac vyhovuje vášmu hernému štýlu. Podľa toho či máte radšej niečo rýchlejšie a slabšie, alebo dáte prednosť sile a výdrži. Lode sú navyše charakterizované aj náročnosťou ich ovládania, takže ako nováčik sa ostrieľate so základnou loďou a postupne môžete skúsiť niečo náročnejšie, čo vám ale sadne viac. V zásade ale ich ovládanie nie je náročné.

Len sa musíte naučiť lietať, to je tu to najnáročnejšie. Mierite pohybom hlavy, takže sa pozriete na svoj cieľ a vtedy je zameraný. Naučíte sa tiež zosilňovať, uhýbať útokom nepriateľov a využívať vo svoj prospech všetko, čo máte k dispozícii. Prepínate si totiž medzi niekoľkými typmi zbraní - okrem základného guľometu na rakety či dokonca artilériu. Navyše môžete svoju loď vybaviť modom, ktorý vám dočasne dá nejakú špeciálnu schopnosť, pričom moment jej aktivácie si vyberiete sami. A ešte sú tu aj míny. Tie môžete vždy len tak rozhadzovať okolo, no niet lepšieho pocitu, ako keď ustupujete, nepriateľ letí so streľbou priamo na vás a vy mu do „ksichtu" hodíte mínu.

Ako som už spomínal, výhrami sa levelujete, získavate tiež kredity a za tie si môžete kupovať dva druhy lootboxov. Z jedného dostanete skôr bežné vybavenie, napríklad do kokpitu. Z druhého typu môžete získať už zaujímavejšiu korisť, ktorá vám umožní napríklad pozmeniť vizuál vašej lode, takže ju časom môžete farebne a inými predmetmi zmeniť na nepoznanie. Padnúť vám môžu ale aj nové skiny pre vašu postavu. Upraviť si loď síce poteší, no nie je to až také motivujúce. Pravdepodobne však opäť len preto, že sa online hráčov nedočkáte.

StarBlood Arena má svoje chyby, no taktiež aj kvality. A je len škoda, že ich nedokážete viac oceniť, lebo po kúpe nakoniec skončíte len sami v zápasoch proti botom. A to rozhodne nie je ten pravý zážitok, ktorý od hry chcete. Akcia je zábavná a rýchla, ovládanie je skvele vyladené a hra sa úspešne vyhýba problémom s nevoľnosťou. Osloví tiež parádny rockový soundtrack, ktorý sa počúval veľmi dobre. Na druhej strane grafika je skôr obyčajná, režimov je málo a chýbajú im nápady. No a niektoré mapy nie sú žiadny zázrak. Hra nestojí práve najmenej, čo jej tiež nepridáva na atraktivite.