Štúdio Volition poznáte predovšetkým vďaka Saints Row sérii, ktorú možno niektorí považujú za konkurenciu pre GTA. Posledný diel tejto série dokázal zabaviť pomerne slušne, no autori sa rozhodli, že ich ďalším projektom nebude (aspoň zatiaľ) žiadané piate pokračovanie. Namiesto toho dostala prednosť nová IP. Tou je Agents of Mayhem a na prvý pohľad pripomína recyklát štvrtého dielu Saints Row, kam pridáva postavy podobné Overwatchu. To, či nás skutočne čaká len niečo, čo sme tu už mali a Volition nedokázalo priniesť svieže nápady, sa budeme snažiť objasniť v tejto recenzii. Aj keď vám jej finálne hodnotenie už čo-to môže napovedať. 

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale nachádzate sa vo svete, v ktorom gang Svätých nikdy neexistoval. Hlavnú úlohu tu hrá organizácia Mayhem, ktorá vysiela svojich agentov do terénu, aby narušili diabolské operácie skupiny Legion. Tá sa snaží ovládnuť svet, ktorého záujmy zastupujú agenti Mayhemu nachádzajúci sa v Soule, v Južnej Kórei. Hra vás do deja uvedie peknou animovanou scénou, ktorých tu do konca hry bude ešte veľa. Sú skutočne podarené a pokojne by sa uživili ako samostatný animovaný seriál. Nechýba v nich humor, originalita a sympatické postavy.

Z postáv sa vám pre začiatok predstaví prvá trojica, ktorú zastupuje notorický vtipkár Hollywood, rýchla Fortune a nabijak Hardtack. Každá z nich má svoje špeciálne schopnosti a hra vám hneď v úvode vysvetlí, ako sa používajú. Napríklad taký Hollywood sa dokáže vďaka štítu stať nezraniteľným. Hardtack vystreľuje teleharpúnu, ktorou si vie pritiahnuť vzdialených nepriateľov a doraziť ich brokovnicou. Fortune môže vystreliť energickú guľu, ktorá vybuchne a zabije všetkých naokolo. Okrem zmienených schopností to, samozrejme, nie je všetko. Postavy totiž majú po tri schopnosti,  ktoré si viete prepínať v menu vylepšení. Okrem toho majú aj svoje vlastné zbrane, pričom zamrzí, že sa nedajú vymeniť.

Celkovo tu na vás čaká 12 postáv, ktoré si postupne odomykáte. Osobne mi najviac vyhovovala lukostrelkyňa Rama, rýchla Fortune a nájomný zabijak Oni. Na misiu si budete vždy vyberať troch agentov, medzi ktorými sa viete ľubovoľne prepínať. To sa hodí napríklad v prípade, keď ste pod ťažkou paľbou a chcete, aby sa vám aktuálne zvolená postava zotavila. Každá z postáv má totiž samostatný ukazovateľ zdravia a štítu, ktorý sa dobíja. Aktuálnu misiu môžete úspešne ukončiť aj v prípade, že vám dve z troch postáv zomrú. Ak však zomrie aj tretia, hra bezpodmienečne končí.

V hre funguje systém levelovania postáv, pričom po každej misii získavate XP. Prítomný je tu tiež základný RPG systém, v ktorom sú dostupné mnohé vylepšenia a úpravy. Tie sa týkajú ako vizuálnej, tak funkčnej stránky vašich postáv, vybavenia a podobne. Vylepšiť si tu môžete takmer všetko a možnosti systému sú bohaté. Autori sa však mohli viac popasovať s tým, aby bolo vylepšovanie vecí prehľadnejšie. Okrem úprav agentov môžete levelovať aj vašu agentúru či hľadať rôzne materiály, z ktorých si poskladáte zaujímavé vybavenie. K dispozícii vám budú aj špeciálne agentské autá, ktoré si behom hrania odomykáte podobne ako vaše postavy. Ich úpravy sú však podstatne jednoduchšie a sústredia sa len na voľby skinov. 

Autá si počas pohybu mestom môžete kedykoľvek privolať, čo funguje na podobnom systéme ako privolávanie Batmobilu v Arkham Knight. Jedno z áut má dokonca aj podobný zvuk. Jazda je, samozrejme, arkádová, svižná a zabaví vás. K väčšej rýchlosti prispieva tiež možnosť boostu. Okrem agentských áut však môžete využívať aj autá civilistov, ktoré jazdia po meste. Ich futuristický dizajn však vôbec neláka a po nastúpení sa nič nezlepší. Jazda bežným autom je totiž podstatne pomalšia, ovládanie jemne horšie a tak som počas hrania dával v 90% prípadov prednosť autám z Mayhemu, ktoré mali švung. Civilistov som z ich tátošov vyhadzoval naozaj len vtedy, keď som musel. Dosť často som sa však presúval aj „pešobusom". Mapa Soulu nie je nijako zvlášť veľká a presun po vlastných tak nerobí žiadny problém. Zvlášť keď agenti dokážu rôzne skákať (k dispozícii je až trojskok) a tiež bežať. Pešo som sa rád presúval napríklad s Fortune, ktorá disponuje naozaj efektnými skokmi pripomínajúcimi Infamous. K šťastiu by mi tu vzhľadom na častý posun mimo vozidla chýbal už len parkúr.

Okolité prostredie vyzerá naozaj veľmi pekne a zvolený grafický kabátik hre skutočne pristane. Osobne ma vizuál zaujal najmä počas dňa, kedy krásne vyniknú rôzne farby okolia. Súboje sú obohatené rôznymi výbuchmi, efektmi a podobne. Vďaka tomu je tu však občasný problém s framerate. Na PS4 som sa počas rýchlych scén v niektorých súbojoch, ktoré sú plné rôznych efektov, stretol s viditeľným poklesom snímkovania. Narazil som aj na pár menších chybičiek či bugov. S optimalizáciou sa tak páni z Volotion mohli pohrať o kúsok viac. Akcia je sama osebe dosť rýchla, svižná a zábavná. Občasné momenty s prepadom fps ju tak len kazia. Okrem toho si myslím, že tejto hre by pristalo aj viac ako 30 fps. Zvlášť keď mesto na niektorých úsekoch pôsobí naozaj prázdne.

Okrem menšej veľkosti je problémom tohto otvoreného sveta tiež to, že je nevyužitý. A tu sa dostávame k náplni hry. Hlavné misie dopĺňajú vedľajšie, no v meste chýbajú rôzne aktivity, ktorými by ste sa mohli zabaviť. Univerzum je vďaka postavám naozaj bohaté a rôzne vedľajšie aktivity v meste mohli celú hru výrazne podporiť. Soul tak slúži výhradne na presun k bodu, ktorý odštartuje misiu. Môžete tu síce zbierať rôzne in-game predmety, no okrem toho sa tu nič zaujímavé nájsť nedá. Karhať musím aj za samotnú náplň misií. Práve tá často býva problémom open world hier. Pokiaľ navrhnete pekný svet, v ktorom umožníte hráčom voľný pohyb, je nutné, aby ste v ňom hráčom ponúkli aj rôznorodé aktivity a úlohy. Agents of Mayhem však, bohužiaľ, v tomto smere upadá a repetitívnym misiám sa skrátka nevyhnete. Príbehové misie spočiatku bavia. Hra vás už na začiatku upozorní, že vás čaká celkom 57 hlavných a vedľajších misií. V tom moment si hovoríte, že by to hádam nemohlo byť lepšie. Po istom čase však zistíte, že robíte stále dookola len to isté. V jednej misii máte infiltrovať základňu nepriateľov, v ďalšej hacknúť nejaký prístroj, rozstrieľať nepriateľské vybavenie, zabiť mini bossa, a to všetko sa opakuje dokola.

Lepší pocit z týchto aktivít by mal človek rozhodne vtedy, keby sa aspoň odohrávali na rôznorodých a zaujímavých  miestach. Opak je však pravdou a často narazíte na veľmi podobné, ba až rovnaké lokality, kde je najviac opakovaným prvkom dizajn základní. Vyzdvihol by som však misie, počas ktorých si odomykáte agentov. Tie bavia už len preto, že do hry prinášajú novú postavu, ktorú vždy predstavia pekným animovaným videom. Okrem príbehovej zložky vás čakajú aj vedľajšie misie. Ich náplň rovnako ničím neprekvapí a budete v nich zachraňovať unesených obyvateľov, ničiť rôzne objekty a podobne. Jemným osviežením a oddychom od streľby sú hádam len preteky či zaujímavé misie vo virtuálnej realite. Celková hrateľnosť je síce zábavná, ale naráža na fakt, že stále robíte to isté. Okrem streľby, vylepšovania, skákania či jazdy autom, tu nenájdete žiadnu pridanú hodnotu. Možno by som spomenul len hackovanie, ktoré je však extrémne jednoduché. Stačí len stlačiť „X", keď sa kruhový ukazovateľ dostane do vyznačeného bodu.    

Vždy vítam, keď sa známe štúdio nesnaží za každú cenu žmýkať svoje obľúbené značky, ale namiesto toho sa rozhodne fanúšikov potešiť novou IP. Volition to skúsili, no výsledok nie je taký, aký by sme si priali. Na jednej strane tu máme zábavnú, rýchlu a akčnú hrateľnosť, počas ktorej si zahráme za mnohé zaujímavé postavy. Tie ponúknu unikátne schopnosti a humor. Všetko sa to odohráva síce v peknom, ale malom svete, kde vás potešia mnohé možnosti vylepšení a úprav. Hra však naráža na to podstatné, čím je náplň misií. Tá je po čase naozaj stereotypná a prirovnal by som ju možno k Just Cause 3. Zamrzia tiež rôzne drobné chybičky a pri toľkých postavách by sa sem určite hodila aj kooperácia.

Agents of Mayhem by naozaj nemusela byť zlou hrou. Je tu dosť vecí, ktoré si obľúbite - na čele s postavami. Nebyť hlúpych chýb a stereotypu, mohlo ísť o ďalšiu zábavnú značku, ktorá by si popri Saints Row razila svoju vlastnú cestičku. Ak by sa autori poučili zo svojich chýb a dokázali by zaujímavý svet naplniť rôznorodými úlohami, pokračovaniu by som sa rozhodne nebránil.