Miniatúrne autá s muníciou na kapote zabavia v každej dobe. Svojho času značka Micro Machines niečo znamenala. Bola synonymom kvality, bezbrehej zábavy a tej pravej súťaživosti. Potom čo ju tvorcovia začali žmýkať a vydávali nedokončené produkty, sa značka stiahla z obehu a zmizla z povrchu herného sveta. Veľký návrat mal prísť, keď na hre začali pracovať autori úspešnej série Dirt. Lenže aj v tomto prípade všetko stroskotalo na plnej čiare.

Model zostáva rovnaký. Vo veľkom ľudskom svete ovládate hračkárske vozidlo. Pohľad zhora sa zachoval, čo by tomu malo dávať ten pravý nostalgický šmrnc. Hra má jednoduché pravidlá a pochopí ich istotne každý. Na druhej strane pochopiť je jedna vec, ale zvládnuť ovládanie je už niečo iné. Jednou z mnohých chýb hry je práve nezvládnuté ovládanie. Na klávesnici je hra absolútne nehrateľná. Naučiť sa to síce dá, ale vôbec to nie je zábava. Aj simulátor odhŕňača snehu lopatou by bol zábavnejší. Kto by čakal záchranu na ovládači, tiež má smolu, ale je to o čosi lepšie. 

Hra sa hrdí názvom World Series, čiže by malo ísť v prvom rade o výhru v online pretekoch. V čase vydania to bola márna snaha. Hru ste mohli v základnom móde trénovať offline, ale pripojiť sa medzi živých hráčov nedalo v žiadnom prípade. Po dvoch dňoch sa autorom podarilo zvládnuť problémy so servermi a konečne som sa pripojil. Už som mohol hrať všetky tri módy: pretekanie, bojovanie a eliminácia. V tom prvom ide o súťaženie v rôznorodých prostrediach - od kuchynskej linky, cez biliardový stôl a iné bežné miestnosti a povrchy. Tratí príliš veľa nie je a rýchlo omrzia. Súťaženie je utrpenie kvôli ovládaniu, ale inak sa to zvládať dá. Zábava to však nie je. Tešil som sa na jazdy ako v hre Mashed. Taký typ hry tu už fakt dlho nebol a na trhu chýba. No bol som sklamaný.

Čo sa týka stavby trate, originalita sa príliš nedostavila, ale nie sú to len obyčajné okruhy. Aby ste sa dostali na inú úroveň, pomáha vám napríklad hriankovač, ktorý vás vyhodí do vzduchu ako spečený chlieb. Je to síce kostrbaté a nie príliš krásne, ale predsa nápadité. Na porazenie protivníka môžete použiť aj rôzne útoky, míny, kladivo alebo aj samopal poletujúci nad kapotou. Zbierať debny so špecializovanými schopnosťami a popritom predbiehať súperov je občas nadľudská činnosť, ale naučíte sa to. Umelá inteligencia je slabá a nenarazil som na živého hráča, ktorý by pretekanie zvládol výrazne lepšie než ja. Vzhľadom na nízky počet fanúšikov hry na internete pochybujem, že sa jej niekto venuje pravidelne.  

Mód, kde ide o boj, je azda ešte nudnejší. Nejde o to poraziť súpera a nahrabať čo najväčší počet zabití. Ide o klasický Capture the Flag, čiže ukradnúť protivníkovu vlajku a priniesť na svoje územie. Všetko v umelom plastovom prostredí, ktoré je nepekné, nepôsobí lákavo a ani nie je originálne. Celý produkt mi pripomína hry, ktoré boli svojho času pribalené k cereáliám. Niežeby samotný mód nefungoval – hrať sa to dá, nič sa nezasekáva, ale chýba tomu duša. Je to o to smutnejšie, keď si predstavíte, čo všetko by sa dalo spraviť s malými autíčkami.

Eliminácia je vcelku zábavný režim. Dostať na koniec je aspoň výzva a skutočný boj. Keby autíčka krvácali, tak by to bolo práve tu. Nástrahami nie sú až tak súperi, ale práve prostredie a rôzne riziká – šmyk z povrchu kuchynského dresu alebo  zabodnutie sa do nečakanej zákruty. Práve tento mód som hrával najčastejšie a po pár hrách som v tom bol čoraz lepší.

Pre zberateľov je hra rajom - ale takým pekelným. Príliš často dostávate rôzne tajné škatule, ktoré sa majú s radosťou otvárať. Na vozidlá získavate nové sfarbenia, hlasy, muníciu, logá... skrátka bonusy, ktoré by potešili, keby ste túto hru hrávali online a často. V ideálnom prípade si nájdete obľúbené vozidlo a k nemu všetky bonusy. Môžete si vybrať od modelu tanku, cez policajné auto, až po obyčajné autíčko. Čo sa počtu vozov týka, autori sortimentom nešetrili.

Šetrilo sa však na originalite. Grafické spracovanie je skutočne bez nápadu a pôsobí nelákavo a umelo. Naoko bezchybné, ale v roku 2017 naozaj ničím nezaujme. Výhodou je, že hra neseká a hýbe sa bezchybne. Fyzika áut je arkádová a ešte k tomu slabá, akoby ste posúvali postavičky na hernej ploche stolovej hry. O ostatných veciach ani nehovoriac. Nič prevratné neprinášajú ani zvuky a hudba.

Micro Machines: World Series je nepodarená hra. Nemôže upútať hráčov, ktorí prahnú po príjemnej nostalgií a neosloví ani nováčikov. Pretekárska arkádová hra má vyzerať inak. Naozaj radšej siahnite po Mashed z roku 2004 a budete spokojnejší.