Originalita v hrách sa cení, ale nie za každú cenu - najmä keď je to na úkor zábavy. A radi sa hráme s hudbou - spevavé a tanečné tituly sa permanentne tešia veľkej obľube aj u „bežných smrteľníkov", ktorí pri PC a konzole často nesedávajú, respektíve nestoja. Experimentálne hry, čo sa sústredia na hudobné motívy, sú však kapitola sama osebe. Niekedy je výsledok  pôsobivý a zaujme, inokedy je to celé akési nemastné -neslané. Beat The Game by sa mohla zaradiť k tomu lepšiemu v tejto oblasti, ale je viacero dôvodov, prečo to tak nakoniec nie je.

Námet je celkom fajn. V bizarnom svete, ktorý niekomu môže pripomínať nevšedné výtvory Salvadora Dalího, a preto môže byť sympatický, treba pozbierať rozmanité zvuky a napokon z nich spraviť hudobný mix.  Kombinovať rôzne rytmické prvky vlastne môžete už skôr, čím si vytvoríte akýsi vlastný soundrack hrajúci na pozadí. Zvuky nahrávate pomocou prístroja, ktorý máte so sebou. Často vám stačí niekoľko sekúnd zameriavať objekty, ktoré poletujú v okolí, prípadne ležia na zemi, a následne získate stopu, ktorá sa automaticky pridá do vášho mixovacieho zariadenia.

Na získanie ostatných zvukov potrebujete pomôcky, ktoré sa však len tak povaľujú v piesočnej krajine. Napríklad musíte nájsť bubenícke paličky a v spojení s ďalším predmetom vyklepkáte rytmus. Takýmto spôsobom čoskoro zhromaždíte dvadsaťštyri melodických prvkov v troch sadách. Keď ich máte všetky, môžete prejsť k mixážnemu pultu a ako správny DJ urobiť párty. V praxi to znamená, že označujete blikajúce okienka na obrazovke, aby z toho vznikla akože zaujímavá hudba, z ktorej budú vaši poslucháči nadšení. Keď sa vám to podarí, dostaví sa čudné vozidlo s ružovou tvárou a vy odfrčíte preč. Koniec prvého levelu.

A tu nastáva najzásadnejší problém hry. Prvý level je totiž aj posledným. Beat The Game skutočne obsahuje len jednu jedinú úroveň, ktorá zaberie približne 30 minút. Nič viac v hre nenájdete. Žiadnu pridanú hodnotu, nijaké iné režimy, bonusy ani achievementy. Znovuhrateľnosť je nulová. S kratšími titulmi sa síce stretávame pomerne často, ale vždy ponúknu obsah aspoň na pár hodín a nejaké alternatívne voľby. Lenže kompletný Beat má rozsah tradičnej demo verzie a v mnohých hrách trvá dlhšie už len úvodná výuková misia. Niežeby Beat nemal tutoriál, hoci len čiastočný a vo forme hŕstky odkazov na obrazovke. Viac vlastne ani veľmi nepotrebujete, pretože vás hra nemá čo naučiť.

Dokopy vlastne nič nerobíte. Chodíte a automaticky zbierate aj používate predmety, ktoré sú na to určené. V inventári sa toho nazbiera len minimum a ani sa nemusíte zamýšľať nad tým, čo treba s čím skombinovať. Hra to na správnom mieste urobí za vás. Okrem toho, že musíte prísť na fintu, ako zmeniť deň na noc, nemusíte robiť nič iné, len chodiť, dotýkať sa predmetov, a nakoniec špekulovať nad tým, ako bolo myslené to záverečné mixovanie, keďže sa nejedná o intuitívnu, ale ťažkopádnu minihru. A keď už presne viete čo a ako, skrátka je po všetkom a žiadny postup do ďalšej úrovne sa nekoná. A tak sa len nechápavo pýtate, či to má byť nejaký žart, alebo je to naozaj všetko a tvorcovia to myslia vážne.

Celú hernú plochu tvorí len chodbička s jednou miestnosťou v podzemí a veľmi limitovaný exteriér tvorený púšťou. Takých sto krokov sem a sto krokov tam - nikam inam sa ísť nedá, lebo vám hra oznámi, že tam nie sú žiadne zvuky, kvôli ktorým by ste mali prehľadávať širšie okolie. Takže si omakáte zbytky masívnych sôch, nejaké potrubia, skaly, mŕtvolu na kempingovej stoličke a ak vám stále chýbajú nejaké zvuky, urobíte to viackrát. Nájdete, čo ste prehliadli a nudné poflakovanie zavŕšite „hudobným veľdielom". Zííív.

Je zaujímavé, že hra má dvoch členov vývojárskeho tímu zodpovedných za príbeh, ktorý tu vlastne ani nie je.  Sú to len nejaké chabé náznaky, plytké ako celá hra. Nedozviete sa, kto je tá nemá dievčinka s líščími ušami, ktorá sa pred vami občas zjaví a uniká. Nedúfajte, že zistíte niečo viac o sebe alebo o tom, kam nakoniec odchádzate. Máte urobiť mix, ktorý je vaším východiskom a basta. Snaha o zmysluplný dej stroskotala niekde na začiatku, keď sa zrodil nápad, ktorý tvorcovia nedokázali úspešne dotiahnuť. Ani ho len nedokázali aspoň zopakovať  s kozmetickými  zmenami prostredia a „puzzle" prvkov v nejakých nasledujúcich leveloch. Keby takto vznikli aspoň tri - štyri ďalšie úrovne, už by to vydalo aspoň na nejaké dve hodinky, a to by bol akceptovateľný rozsah. Navyše aj dostatočný na to, aby sa autori pohrali s príbehom a mal hlavu aj pätu. Čo z pekných prestrihových scén, ktoré nič podstatné neukážu, iba umelo predlžujú kratučkú hernú dobu?

A možno to pôvodne aj malo byť niečo viac, o čom svedčí aj robot, ktorého môžete priamo ovládať a jeho úlohou je laserom označiť objekty, ktoré považujete za dôležité. Ibaže táto aktivita žiadny hlbší zmysel nemá a hru prejdete aj bez toho, aby ste túto daromnicu využili. A zbytočnosťou je aj baterka, ktorú máte pri sebe, no aj bez nej vidíte pohodlne aj v noci. Tvorcovia sa radšej mali zamerať na podstatnejšie veci. A vzhľadom na tú automatiku s predmetmi je vlastne zbytočný aj inventár.

Napriek všetkému uvedenému by Beat The Game malo šancu aspoň ako nejaký jednoduchý hudobný editor, kde si môžete poskladať dychberúce melódie. Lenže ani túto podmienku nespĺňa. Ústredný motív sa ani obmenami jednotlivých rytmických prvkov nijako zásadne nemení. A je jediný. Môžete vypnúť cinkanie, pridať nejaké brnkanie, znie to stále rovnako len s kozmetickými zmenami. Navyše sa nejedná sa o žiadny unikátny beat, ktorý by vám rezonoval v ušiach, nútil vás do tanca a aby ste si pohmkávali. Je to len fádna, akože moderná hudba, ktorá by sa dala využiť nanajvýš ako podmaz k niečomu väčšiemu a tíško hrať v pozadí. Ale na párty by unudila aj nenáročných fanúšikov techno hudby, aj keby boli totálne zhúlení. A ani tých zvukov dokopy nie je veľa.

Nemôžem si pomôcť, mám jednoducho dojem, že hra je odfláknutá a dalo by sa s ňou urobiť oveľa, oveľa viac. Aj keď som si túto vecičku odkladal na neskôr, pôvodne som sa na ňu skutočne tešil. Sklamala na plnej čiare. V prvom rade by sa mala volať Beat The Demo, pretože jediný, sotva polhodinový level, sa nedá považovať za plnohodnotný titul, za ktorý je drzo požadovaných nehoráznych 10 €. Na druhej strane je „hra" taká krátka, že ju stihnete prejsť a môžete si vyžiadať späť premrhané peniaze v súlade s podmienkami na Steame. A možno by bola fajn aspoň ako darček k baleniu s ovsenými vločkami.

Tento produkt by sme ocenili, keby to bol bezplatný experiment bez nároku na peniaze, pretože nič iné ako experiment to nie je. Aj keď v sebe skrýva veľký potenciál, ktorý tvorcovia absolútne nedokázali využiť. Samotný nápad nestačí, treba ho vedieť aj spracovať a v tomto smere vývojári zlyhali na plnej čiare - či už sa týka hernej stránky alebo samotnej hudby, na ktorú je Beat zameraný. Nedajte sa teda oklamať sympatickou účelovou ukážkou, Beat The Game síce na prvý pohľad môže vyzerať lákavo a pôsobivo, ale realita je úplne iná a vôbec nie lichotivá.