Xenoblade začína byť jednou z najsilnejších nových značiek Nintenda. Každá z konzol Wii, 3DS, Wii U a najnovšie Switch dostala jeden diel. Výrobca zdôrazňoval príchod nového Xenoblade ešte v tomto roku. Deväť mesiacov od vydania Switch, čo je oproti iným konzolám skoro, no to nezastaví mamutiu RPG s výbornými atribútmi a top hrateľnosťou.

Xenoblade Chronicles X na Wii U, ktorý ponúkol epický štart o presídľovaní ľudstva na inú planétu a potom vás zobudil z kapsule, aby vás nechal spoznávať svet a pripomínal západnú RPG alebo MMO. NA rozdiel od toho ide Xenoblade Chronicles 2 tvrdo po rozprávaní fascinujúceho príbehu v japonskej réžii, kde je odhodlaný hrdina, poltucet prepracovaných postáv, epické nástupy a všetko sa v prvej kapitole iba rozbieha.

Prvých pár hodín vás neprestáva prekvapovať – hra najprv uvedie Rexa, jednoduchého, no dobrosrdečného chalana, spočiatku archetyp, neskôr favorit žije na chrbte titana a často sa ponára do hlbín pod nánosmi oblakov. Hore to vyzerá takmer na idylický svet, tam dole skúšajú dobrodruhovia vyloviť čosi cenné a speňažiť to na trhu, čo združuje šmelinu. Máte pocit, že ste v cudzom, nevídanom svete, ktorý chcete skúmať, spoznať jeho históriu, prečo je hrdina sám a ako vyzerá rodná dedinka, kam posiela peniažky. A súčasne aký je svet dole, čo sa stalo v minulosti a či je to odplata za ľudské činy, alebo iná postapokalyptická vízia.

Rýchlo príde džob, čo sa neodmieta – uplatniť skúsenosti lovca predmetov na veľkej fuške s bandou veteránov. Rex neváha ani chvíľu, hoci tuší, že v tejto partii nebude najväčší hrdina, no keď prídu na miesto činu, ukáže solídne nasadenie. Z hlbín sa vynára čosi viac, čo naplno Rexa ovplyvní a zmení mu život. Zámerne sa nedajú písať spoilery, dejové momenty a zrod postáv, no na konci prvej kapitoly sa strhne taká enkláva animácií, ktorá servíruje megascény, aké sa bežne šetria do finále hier. Japonci si idú svoje – jemné momenty podčiarkujú klavírnou hudbou a tie veľké prejdú do rocku, pričom sa na TV/displeji odohrá grandiózny strih dramatických scén. Miestami nedýchate. A to je dobre, pre toto hrávame JRPG.

Neodradia nás 10-minútové scény a okrem nich sa dá hra uložiť takmer všade, čo je obrovská devíza Switch i Xenoblade 2. Od čias starej dobrej PlayStation 2 sme sa poriadne posunuli dopredu, no tento titul po nich akoby poškuľoval, lebo si povedal, že na poriadnu RPG využije tri hlavné devízy – epický príbeh, rozmanitý svet a výborný súbojový systém (a občas nejaký grind).

Príbeh sa ženie vpred, každý si obľúbi inú kapitolu, dejový zvrat, dakomu bude sedieť štart, inému dej po tretine alebo v poslednej časti a je ho tu na 60 až 80 hodín. Autori píšu na začiatky a konce kapitol udičky, takže sa vám nechce od hry odlepiť a chcete dopozerať animáciu či objaviť kúsok novej lokality. Je to víťazstvo aj pre celú sériu, lebo diel X sa príbehu rýchlo vzdal, respektíve razil iný smer. Stavil na svet a questy, tu je ťahúňom dej. Ak sa budú rozdávať ceny za herný scenár 2017, je tu silná nominácia.

Od začiatku vás opantáva aj svet. Prvotné zoznámenie vzbudzuje očakávania, štart druhej kapitoly sa mení na trošku konvenčný, no zďaleka neviete, ako funguje, čo sa deje. Počas prvých troch hodín sa dozviete mená toľkých lokalít, že sa vám budú dlho spájať a niektoré momenty si neviete zaradiť: vízia, sen či spomienka? Je to svet titanov, kde sa odohral prvý Xenoblade, no teraz je ich viac ako iba hlavné kontinenty – na jednom žije Rex, iný zahynie v diaľave a ostatní čakajú inde. Smrť titanov je smutná správa nielen pre hráčov, ale najmä pre žijúcich ľudí na ich chrbtoch, ktorých životy končia tiež. Telá titanov sú pritom fascinujúce RPG svety, aké mame radi: s vlastnou flórou, tuctami žijúcich druhov, čo vám idú po krku alebo kde zvýšite level. Titani i lokality sú jedinečné, je radosť ich objavovať, hoci herný dizajn hrá podľa pravidiel: tu slepá cestička, tam truhlička, peniažky a predmety sa zídu.

Náplň sa delí medzi príbehové misie (radi hrajú prím) a vedľajšie, ktoré sa učíte brať v prvej hodine. Tie prvé sú neškodné ako hra na schovávačku, dones-prines, oslov niekoho či rozbi držku, ak bral, kde nemal. Neskoršie lokality pridávajú na ambíciách: podobné ciele, ale neraz vyšší princíp: očistiť mesto alebo pomáhať pri malých zločinoch. Mestá majú hviezdičky a čím viac úloh splníte, tým vyššie sa lokalita vyšvihne a môžete nakupovať lepšie predmety. Smerovanie za cieľmi zastreší vrchný panel, ukáže vzdialenosť nielen k hlavnej misii, ale aj prítomnosť či aktivované ciele pri vedľajších.

Dizajn sa pekne vyvŕši na interiéroch i exteriéroch, miluje spletité cestičky alebo chodby v útrobách. Iné hry by vás viedli na miesto činu, tu pár raz odbočíte, sami hľadáte cesty za pokladmi, či sa snažíte prelustrovať nenápadné rohy, túžite vyčerpať možnosti lokalít. Čím ďalej, tým rýchlejšie rastú levely nepriateľov, ktoré sa občas vyšvihnú nad vaše čísla a je odporúčaná pauzička v podobe grindovania a najmä skúšania bohatých herných mechanizmov. Xenoblade 2 ich má neúrekom a aj po 10-20 hodinách vytasí dáky tutoriál.

Spočiatku je systém jasný: bojujete v partii troch, každý útočí automaticky a nabíjajú sa jej ikony s vlastnosťami Arts (útočné, efektné, občas mix útok+vypadne hojivá fľaška), tie použijete a nabíjajú sa znova. Každá postava má pomocníka a medzi nimi je vzťah, ktorý determinuje silnejšie útoky – na niekoľkých leveloch. Navyše rozličné Arts sa dajú zlepšiť na vyššie úrovne. Ich priradenie na funkčné tlačidlá je ideálne, XYAB, podľa kríža, viete čo/kedy stlačiť. Samotné postavy majú levely, skúsenosti. Investície do zbraní nesú nové vlastnosti, pasívne bonusy ako sila+20 si zase vyberáte na samostatnom strome. Zbrane môžete vylepšovať u obchodníkov i cez predmety a sú tu doplnky na dočasné zvýšenie HP či inej možnosti.

Spomínaní pomocníci (Blades) sa zbierajú vo svete a zvyšujú variabilitu v útokoch. Najprv má každá postava jedného (k Rexovi sa pridá ryšavka Pyra), neskôr počet stúpa. Bojujete v reálnom čase, veľa vecí nastavíte vopred v menu, aby ste v boji viac taktizovali. Občas príde výzva niečo stlačiť v prospech krátkej animácie či drvivého útoku. Sledovať pastvu farieb a obrovskú smršť sa tak skoro nezunuje. Veľa herných a bojových mechanizmov je receptom na povinný grind – keď sa musíte pustiť do súboja č. 529, aspoň si vyskúšate nejakú inú kombináciu, čo sa možno ukáže ako víťazná pri ďalšom bossovi.

Reťazenie útokov, nové kombinácie, stále vylepšované Arts a bojová vrava sú prerušované odbočkami – okrem vedľajších úloh môžete skúšať minihry, puzzle, vykopávanie predmetov. Dôjde na bossov, vzácne súboje, no na rozdiel od dvoch minulých Xenoblade hier je dvojka variabilnejšia netreba iba hlušiť druhy a brať predmety. Znie to ako paradox, mnohí mohli vnímať vývoj ako príliš krátky, no obsahovo je prepracovaný bez kompromisov. Veľký žijúci svet a x dôvodov, prečo sa sem vracať.

Obťažnosť hry je vhodne zvolená, pričom klasicky nezaškodí na chvíľu zastať v lokalite alebo vybiť všetkých nepriateľov, lebo skúsenosti i vyšší level sa zídu. Nie je problém naraziť pri leveli 10 na 30-40-kové ozruty, nakoľko svet má vlastné obyvateľstvo roztrúsené po leveloch. Sú tu občas nepríjemní bossovia, ku ktorým je lepšie vrátiť sa neskôr – ak tvrdohlavo nebojujete opäť a zas.

Jediný aspekt, pri ktorom možno cítiť kratší čas vývoja, je rozlíšenie a čiastočne grafika hry. Estetická a obsahová stránka je výborná. Malebné lokality, rôzne postavy a sympatická štylizácia sa jednoznačne cenia. Na druhej strane ide hra v rozlíšení 720p na TV a pri handheldovom móde klesá ešte nižšie – pri bližšom sledovaní to cítiť. Prvé pocity sú rozporuplné, po mnohých Switch hitoch je oko zvyknuté na lepšiu grafiku (Zelda, Skyrim, Super Mario Odysssey) a tu sa v handheldovom móde hra trápi a rozlíšenie občas padá na úroveň 3DS a Vita. Veľmi rýchlo si zvyknete, ale keď budete porovnávať súčasné možnosti Switch (nehovoriac o 4K pastve z Xbox One X), je to istý grafický krok späť. Ak to má byť kompromis za čas, dá sa akceptovať; bude zaujímavé sledovať grafiku ďalších epických RPG.

Hudobnej stránke je máločo vytknúť. Rozmanitý soundtrack niekoľkých tvorcov sa hodí k hraniu, aj do animácií a keďže hrám výlučne v japonskom dabingu, nemám problém ani s omieľanými hlasmi v angličtine a všakovakými britsko-waleskými prízvukmi. Túto kombináciu odporúčam všetkým.

Xenoblade Chronicles 2 prináša nový diel do silnej série pre fanúšikov i debutantov (znalosť inej časti sa nežiada). Fascinujúci svet, odkiaľ sa neviete odlepiť, pestré postavy a konanie, robustný  súbojový systém a dobrý herný dizajn, kde trávite desiatky hodín. Väčší dôraz kladený na príbeh a rozmanité pocity u vás vyhrajú, ak sa nechcete iba voľne potulovať. Grafika nesie istý kompromis, po čase si ju osvojíte v oboch režimoch konzoly. Ako to najlepšie hry robia: obsah víťazí nad formou a ten sa opäť raz podarilo vytvoriť v špičkovej kvalite. Scenár, hudba a rozsah patria medzi špičky roka 2017.

PS: Hodnotenie je síce rovnaké ako pri Xenoblade Chronicles X, no zatiaľ čo tá hra rýchlejšie starla, dvojka je vo finálnom zúčtovaní lepšie pokračovanie série. Kto miloval originál, užije si ju.