Pokus o spojenie dvoch zdanlivo nesúrodých žánrov RTS a FPS nie je na hernej scéne ničím novým. Niektoré tituly v minulosti dopadli veľmi zle, iné celkom obstojne. Ak ma pamäť neklame, naozaj kvalitný tu zatiaľ ešte nebol, keďže aj keď hra zabavila a ponúkla tento mix dobre spojený, vždy to niekde škrípalo. Nájsť ten správny balans, kvalitne ho realizovať a priniesť v zábavnej forme, je úloha, na ktorej sa tak už popálili mnohí. A v roku 2016 sa týmto smerom rozhodol vydať aj Dean Hall, čo je meno, ktoré by hráči mohli poznať.

Dean stojí za úspešným modom DayZ pre Armu, ktorý sa neskôr rozhodol pretaviť do samostatnej hry, no nakoniec Bohemia Interactive opustil. Samostatná DayZ hra doteraz nie je dokončená a Hall si založil RocketWerkz, kde chcel pracovať na niečom menšom a jednoduchšom ako DayZ. A výsledkom je Out of Ammo, čo nie je len obyčajný mix realtime stratégie a FPS, ale navyše je vytváraný exkluzívne pre virtuálnu realitu. Hra najskôr vyšla v Early Access na PC, kde sa dočká plného vydania neskôr a môžete si ju zahrať na headsetoch Oculus Rift a HTC Vive. Začiatkom tohto roka vyšla aj na PS VR.

Na PC je hra medzi hráčmi prijatá veľmi kladne, pričom zaujala aj kritikov, aj keď tí už si boli viac vedomí jej nedostatkov. Sám som si hru vyskúšal ešte na úplnom začiatku. HTC Vive nebola ešte vo svojej finálnej podobe a samotná Out of Ammo zase len na začiatku svojej cesty. Potenciál tam ale bol a navyše sa hra veľmi dobre javila aj vďaka tomu, že vhodne využívala možnosti tejto virtuálnej reality. Ak si však uvedomíte technické a technologické rozdiely medzi HTC Vive a PS VR, asi už začnete tušiť, že v tomto prípade môžu nastať nemalé problémy.

Skôr ako sa dostaneme k uvedeným problémom, musíme sa popasovať s trochu inými nedostatkami. Hra totiž nie je práve prívetivá. Respektíve sa vám nesnaží zjednodušiť spôsob, ako sa do nej dostanete. Spustíte ju, nasadíte si na hlavu headset a po niekoľkých obligátnych obrazovkách sa ocitáte v hernom menu, ktoré je štýlovo zobrazené ako stan, z ktorého využívate jednotlivé možnosti a vyrážate na misie. To by bolo super, ak by s tým autori narábali trošku inteligentnejšie. Napríklad fakt, že sa tu ocitáte chrbtom k tabuli s popisom ovládania, je síce drobnosť, zato naznačuje, že si autori neustrážili detaily, ktoré by hre pomohli.

Celkovo ovládanie nie je práve najintuitívnejšie. Plne využijete takmer všetky tlačidlá na oboch Move ovládačoch, pričom hru nedokážete hrať s DualShockom, čo možno niektorých nepoteší. Každý Move ovládač predstavuje jednu ruku a ovládacie prvky nie je možné zmeniť podľa seba, čo je taktiež trochu škoda, nakoľko by ste si niektoré aktivity určite radi prispôsobili. V stane sa ocitáte vo FPS pohľade a môžete si tak postupne osvojiť ovládanie. Pohyb prebieha tradične teleportom, zbraň držíte v pravej ruke a ľavá slúži na zmenu zásobníka/nabitie (niekedy musíte vybrať nábojnicu a následne vložiť ďalší náboj). Celkovo je tá pravá aktívnejšia, ľavá inokedy poskytuje napríklad časové štatistiky a podobne.

Nepôsobí to úplne intuitívne, tak sa rozhodnete naučiť sa herné princípy prostredníctvom výuky. Prídete k otočnej tabuli a vyberiete si fotku tutoriálu. Takto tu prebieha výber misií. V tutoriáli zase s obrovským prekvapením zisťujete, že ani ten vám nepredstaví herné princípy tak, ako by ste si predstavovali. Nemusí to byť hneď všetko naservírované na striebornom podnose, no naozaj v niektorých oblastiach zostanete v prvých chvíľach tápať. Sami si tak osvojíte napríklad rýchlejšie nabíjanie, či zistíte, kde sú jednotlivé limity. Naopak strategickú časť tutoriál prezentuje dobre.

Keď už máte dosť plnenia jednoduchých zadaní a cítite, že už zvládnete hru naostro, máte možnosť voľby medzi trojicou režimov. Buď si na tabuli vyberiete jednu z troch misií, siahnete po jednej z 8 rôznych survival máp, alebo sa vyberiete k PC v stane, kde si nájdete hru so živými spoluhráčmi v rámci online multiplayeru. Ponuka rozhodne nie je malá a ak si to porovnávame s niektorými inými VR titulmi, ktoré máme za sebou za také 2 hodiny, tu toho času môžete stráviť viac. Navyše sú všetky misie a mapy stavané tak, aby ste sa mohli vrátiť a pokúsiť sa opäť ich zdolať. Napríklad preto, aby ste sa dostali vyššie v tabuľkách.

Aj tak je ale škoda, že tu nájdete len trojicu misií. Všetky sú zamerané na FPS hrateľnosť a každá predstavuje trošku iný scenár, ktorý musíte splniť. Overwatch vás postaví do úlohy ostreľovača v kostolnej veži, odkiaľ chránite svojich spolubojovníkov na námestí pred vlnami nepriateľov, až kým ich všetkých neevakuuje do bezpečia vrtuľník. A kým tam je vašim nepriateľom hlavne čas, vo Vertigo to bude horda súperov. Vašou úlohou je hacknúť notebook v strešnom byte. Musíte sa brániť pred prichádzajúcimi vlnami nepriateľov a manuálne zadávať heslá na notebooku v časovom limite. A je to peklo. Icarus obmedzí vaše zásoby nábojov a vy čakáte na záchranu vrtuľníkom, kým vás v nočnej púšti hľadajú nepriatelia.

A kým misie majú jasný cieľ, survival mapy sú naozaj len o tom, aby ste čo najdlhšie prežili a odolávali stále silnejším vlnám nepriateľov, ktorí na vás útočia. Teraz však už v kombinácii RTS a FPS režimov, pričom stavba hrá prím a len sami sa rozhodujete, či chcete niekde obranu prebrať do vlastných rúk, alebo sa spoľahnete na umelú inteligenciu v bodoch, kam ste ju sami umiestnili. Každá z 8 máp predstaví rôzne prostredia a tie sú spracované naozaj pekne a zaujímavo. Môžete tak opakovať nejaké svoje obľúbené, keďže nie je ťažké do niektorých sa naozaj zapozerať.

Čo sa týka samotnej strategickej zložky, nečakajte niečo hlboké. Skôr naopak, tá je veľmi povrchná. Na bojisko tradične nazeráte z božej perspektívy, no nebudujete podľa seba. Počkáte si, čo vám donesie zásobovací vrtuľník a to dáte inžinierom niekde postaviť. Väčšinou sú to strelecké veže a kryty, no sú tu aj baraky na vytváranie postáv a nemocnica na medikov, aby sa mal kto starať o vaše postavené konštrukcie a tiež vojakov. Zložitejší manažment by ste tu tak hľadali márne, čo je možno škoda. Hra je síce rýchla, ale musíte sa starať len o to, kde niečo postavíte a aký typ jednotky tam pošlete, aby bola efektívna. Časom tieto jednotky môžete aj presúvať, keďže sa vlny nepriateľov menia.

To všetko má svoje pozitívne aj negatívne stránky, hru by ste si však aj tak vedeli pekne užiť. No je tu jedno veľké „ALE“ - PS VR nie je HTC Vive. Out of Ammo je hra, ktorá pre dobrý zážitok vyžaduje pohyb po priestore a presnosť. Ani jednu z týchto vecí tu nedostanete. Nie je to len o nepríjemnostiach, keď vám vrtuľník donesie zásoby a tie sú práve vo vašich črevách, tak sa musíte posunúť. Je to hlavne o tom, že keď sa takto posuniete, pri nízkom pozorovacom uhle PS Eye kamerky vás už nemusí dobre snímať. Presnosť pri mierení taktiež nie je žiadna sláva, zvlášť pri snajperkách a obrovský problém kamere spôsobujú situácie, kedy sa svetlá na oboch ovládačoch dostanú blízko k sebe. Čo je veľmi často, napríklad pri nabíjaní.

Mnohé činnosti to tak robí náročnými, občas zdanlivo nehrateľnými a namiesto zábavy sa musíte neustále strážiť, aby ste boli správne otočení a aj tak sa potom niekde načiahnete, aby ste postavili vežu, no už ste s ovládačom mimo kamery. Prvky ako skrčenie do krytu a iné si tu tiež veľmi neužijete. Ono to vlastne občas pôsobí až vtipne, keď napríklad hráte online a vidíte, že podobné boje s PS VR zvádzajú aj iní hráči. Tu ich reprezentujú levitujúce headsety a zbrane, pričom sa rukami márne snažia dosiahnuť na zásobník, ktorý v hre leží na zemi, no v skutočnom svete mimo zorného uhla.

Out of Ammo je už v základe hra, ktorá má zjavné nedostatky, no tiež zjavné kvality. A vďaka tým by ste si ju aj veľmi radi zamilovali. Pôsobí zábavne a rozhodne neurazí ani po zvukovej a grafickej stránke. Grafika je tu jasne štylizovaná ako niečo medzi Minecraftom a Job Simulatorom, no rozhodne nevyzerá zle. Postavy a zbrane by mohli byť krajšie, no prostredia vedia osloviť. Chcete, aby vás hra bavila, no hrateľnosť stojí a padá na tom, či hru dokážete ovládať a toto je koncept, na ktorý potrebujete istý priestor, kde sa dokážete presne pohybovať. Čo, bohužiaľ, PS VR verzia nespĺňa. Ak sa vám hra páči, iné verzie vás môžu osloviť, no s touto sa namiesto zábavy spája skôr frustrácia.