V roku 2014 mala veľmi priaznivé ohlasy nevšedná sci-fi hra The Fall. Hlavnou protagonistkou bola umelá inteligencia ARID napojená na high-tech oblek pilota, ktorý zostal po havárii v bezvedomí. Jej úlohou bolo zachrániť muža za každú cenu. Ako to napokon dopadlo, to vám prezradí rekapitulácia na začiatku druhej časti. Ale ak ste pôvodnú hru nehrali a po Unbound  si ju budete ochotní kúpiť za 10 € na Steame, radšej úvodnú pasáž v dvojke preskočte. To ostatné vás už neminie.

ARID sa bude aj naďalej pohybovať v obleku, ale len v určitých pasážach hry. Tentokrát musí zachrániť sama seba, pretože podľa protokolu ju chce zničiť užívateľ prostredníctvom globálnej siete. Vlastná záchrana je teda novým pravidlom číslo jeden a tomu sa musí podriadiť všetko ostatné.  Keď je to nutné, treba loviť, ničiť a použiť čokoľvek a kohokoľvek v dosahu. Vnútiť svoje pravidlo a spraviť z neho zákon.

ARID v obleku sa pohybuje vo virtuálnom prostredí s napodobeninou laboratória, v ktorom sa zmocnila svojho tela. Preskúmava sieť, načítava súbory, skáče, otvára vstupy do ďalších miestností, likviduje hrozby, ktoré majú podobu neurčitých chmár. Keď je s nimi v miestnosti, musí uhýbať a vo chvíli, keď nadobudnú modrú farbu, označiť cieľ a strieľať.  Pri skákaní a streľbe sa ARID míňa energia, ktorá sa síce priebežne dopĺňa, no treba si všímať jej úroveň a zbytočne sa nevyčerpávať. Môže sa totiž stať, že protivník zaútočí, ale kvôli nedostatočnej zásobe  nebude možné uhnúť z cesty ani páliť. Všade sa nachádzajú miesta na preskúmanie, ktoré sa zviditeľnia, keď na ne namierite svetelný lúč.  Niektoré len odhalia informácie, iné sú interaktívne a umožnia vám čosi stlačiť alebo použiť.

ARID ale musí urobiť viac a bez pomoci to nedokáže. Preto sa postupne zmocní troch rôznych robotov, vnúti im svoju vôľu, zmanipuluje ich a prinúti spolupracovať. Spočiatku kladú odpor, držia sa svojho programu a zaužívaného systému. Vy ich musíte zlomiť, použiť lesť, sľuby a hlavne logiku pri počítačovej komunikácii a pokusoch o dominanciu nad svojím hostiteľom. Každý robot je pritom trochu iný.

Butler je plechový pomocník v domácnosti, ktorý dookola vykonáva každodennú rutinu a odmieta ju zmeniť a porušiť. Vy teda musíte využiť správne momenty na to, aby ste tvrdohlavého Butlera oklamali, zmiatli a prinútili robiť to, čo chcete vy. Naproti tomu si svojrázny One chce udržať suverenitu a podľa neho aj jedinečnosť a odmieta akceptovať prítomnosť iných robotov z tej istej série. Takže síce spolupracuje, ale presadzuje aj svoje záujmy a dostáva sa do konfliktov a bitiek, pri ktorých sa na neho vrhajú húfy plechových protivníkov. Napokon je tu Companion s podobou ženy, ktorú môžete využiť napríklad aj na zvádzanie.

Celé je to zaujímavé a dosť atypické. V hre sa striedajú akčné fázy so skákaním a streľbou s logickými pasážami, ktoré sú založené na interakcii s prostredím a prísne dodržiavaným postupom. Niekedy skutočne záleží aj na tom najmenšom detaile a ak niečo prehliadnete alebo urobíte v nesprávnom poradí, môžete dlhšie stvrdnúť na jednom mieste. Ale na riešenie problému napokon prídete. Horšie je to s bitkárskymi pasážami, pri ktorých One odráža útoky robotov. Udierať doľava a doprava, aby ste zničili útočníkov prichádzajúcich zo strán, ktorých uzemní jeden úder, to znie jednoducho. Prevedenie v praxi je však veľmi ťažkopádne až frustrujúce.

One pri bitke stojí na mieste a nedokáže uhnúť ani vykryť útoky. Môže len udierať a mal by to urobiť vtedy, keď sú protivníci v ideálnej vzdialenosti. Keď sú ďaleko, po výpade zostane One na chvíľu strnulý a väčšinou to schytá, keď sú príliš blízko, udrú ho tiež. Váš plecháč znesie niekoľko úderov, ale odraziť celú hordu protivníkov v rýchlom slede za sebou je často aj tak nad vaše schopnosti. Je to akoby ste rovno naskočili rovno do levelu 20, kde sa na vás hodnú chvíľu bleskovo vrhá viacero útočníkov v približne polsekundových intervaloch. A to sa podmienky ešte sprísnia, takže napríklad musíte vybraných nepriateľov udrieť vždy dvakrát alebo preskočia na druhú stranu. Celé to viac ako bitku pripomína otravné QTE eventy, kde treba na desatinu sekundy presne stláčať tlačidlá v pomerne dlhej pasáži, inak zlyháte. A tu to musíte robiť často.

V súvislosti s tým je priam absurdná možnosť zvoliť si aj dodatočne ľahký režim súbojov, pri ktorom žiadny zásadný rozdiel nezbadáte a ľahšie to určite nie je. Vzhľadom na výlučne autosave systém si teda takéto bitky bežne x- krát zopakujete aj s kratšou pasážou, ktorá sa nedá preskočiť a v prípade niekoľkých neúspešných pokusov je poriadne otravná.

K frustrácii a nepohode hráča prispieva aj otrasné ovládanie na PC (niežeby to s gamepadom bolo výrazne lepšie). Tvorcovia mali buď úplne upustiť od myši, alebo ju korektne využiť. Krkolomné kombinácie s klávesnicou mýlia a sú vyslovene hlúpe. Napríklad pravým tlačidlom myši namierite lúč na predmet a logicky by ste čakali, že pri následnej interakcii s objektom pokračujete myšou, lenže to už musíte použiť len klávesy. Jedno menu v hre s položkami ovládate pohodlne pomocou kurzora, v inom otvorenom počas hry to už myšou nejde a dajú sa použiť len klávesy. Je to hrôza.

Hra má v podstate jednoduchú grafiku, ktorá pôsobí až schematicky. To však korešponduje s prostredím, ktoré vychádza z virtuálnych zón a aktivít v počítačovej sieti. Niektoré scény sú trochu psycho alebo účelovo temné,  čo je však v súlade so svojským ponímaním celého produktu. Napasované sú aj správy z počítačových terminálov a strojové dialógy so slušným dabingom. Nenechajú na pochybách, že toto je chladný svet s vecnou a citovo neangažovanou umelou inteligenciou.

The Fall Part 2: Unbound chce ponúknuť viac herných mechaník ako pôvodná hra. Oceňujeme nápaditý zámer aj celkovú atmosféru, ale zavedenie nových prvkov do praxe je dosť ťažkopádne. Vyslovene zlé je zbytočne komplikované ovládanie, ktoré ani nedokáže rozumne skĺbiť myš s klávesnicou. Pri posudzovaní výslednej kvality bude v konečnom dôsledku záležať na tom, či u vás prevládne záujem o naozaj nevšednú a originálnu hru, alebo vás znechutia jej nevyladené prvky, ktoré vedia pokaziť dobrý dojem aj celkový zážitok.