Hneď na začiatku musím povedať, že nie som jedným zo skalných fanúšikov Metal Gearu. Môj prvý kontakt so sériou bol prostredníctvom skvelého Ground Zeroes a ešte lepšieho Phantom Pain. Nijako zvlášť mi teda žily netrhá, že sa Konami rozhodlo ,,znesvätiť“ modlu miliónov hráčov survival spin-offom. Metal Gear Survive je už od jeho oznámenia terčom možno až príliš nafúknutej kritiky. V skutočnosti sa ale nejedná o takú katastrofu, ako vykrikujú tí, ktorí hru ani nehrali.

Áno, je pravda, že s taktickou stealth hrateľnosťou Metal Gearu má Survive len málo spoločné. Keďže ale ide o spin-off série, neberiem to vôbec ako negatívum. Koniec koncov, aj Metal Gear Rising: Revengeance sa svojho času snažil experimentovať v rámci tohto univerza. Podstatu celej hrateľnosti tak vystihuje podtitul názvu hry. Ide o poctivý survival, so všetkými prvkami, ktoré by ste od tohto žánru čakali.

Na moje prekvapenie však hra kladie dosť veľký dôraz na príbeh. Ten je, bohužiaľ, jedno veľké klišé za druhým, a nijako mu na kvalite nepridávajú ani infantilné dialógy a déčkové zvraty, z ktorých budete neraz prevracať oči. Po chvíli ale nad zápletkou mávnete rukou a pousmejete sa, pretože celý tento mišmaš pôsobí tak absurdne, až vás začne celkom zaujímať. Japonci sú skrátka čo sa scenárov a predstavivosti týka ... no ... divní. Celá dejová linka tak viac-menej funguje skôr ako hnací motor, ktorý vás vedie k cieľu – prežiť v nehostinnom svete a dostať sa domov.

Dej hry sa odohráva hneď po udalostiach Ground Zeroes, kedy sa v koži nemého hrdinu (alebo hrdinky) vcucnutého čiernou dierou ocitnete v akomsi nehostinnom svete zvanom Dite, kde zbierate Kuban kryštály a Iris energiu. V Konami musia mať generátor náhodných slov, pretože fakt nechápem, kde chodia na tieto názvy. Od začiatku hry máte na starosti kompletnú správu vlastnej základne a musíte sa starať o jej obranu a sebestačnosť. To sa týka surovín nevyhnutných pre prežitie jej obyvateľov, ktorých počas potulovania zachránite. Tých je možné po vzore Phantom Pain rozdeľovať do tímov, z ktorých každý má na starosti určitú úlohu v základni (zabezpečovanie potravy, liekov, prieskum, obrana...).

Herná plocha je, samozrejme, otvorená a čo sa veľkosti týka dostatočná. Pohyb po nej vám uľahčujú aj teleporty, ktoré slúžia na rýchle cestovanie. Prostredie je skôr šedé a nezaujímavé a bude vám aj akosi povedomé. Stavby, budovy a komplexy sú totiž prebrané z Phantom Pain a pri ich prieskume sa nezbavíte pocitu, že ste tu už boli, aj keď ide o ich rozpadnuté a schátrané varianty. Keďže sa ale nachádzate v akejsi alternatívnej dimenzii, dá sa to pochopiť. Či je prebraná aj celá mapa z Phantom Pain 1:1, to si už netrúfnem povedať. Skôr si myslím, že terén je vymodelovaný nanovo. Blúdiť ale budete tak či tak vzhľadom na to, že mapu postupne odhaľujete a v databáze sa vám objaví zmapovaný terén až po návrate na základňu.

Vaša základňa sa nachádza v jednej z ,,oáz“, kde svieti slnko a viditeľnosť je normálna. Obkolesuje ju ale akýsi prach – Dust, v ktorom strávite asi najviac času. Pokrýva totiž väčšiu časť mapy a na jeho prieskum potrebujete pravidelne dopĺňať kyslík do dýchacieho prístroja, čo vie byť po čase dosť otravná funkcia. Viditeľnosť je tu pár desiatok metrov a nepriatelia na každom kroku. Tých je niekoľko druhov, no najčastejšie budete likvidovať akýchsi zombie s kryštálom namiesto hlavy. A to po desiatkach – ich sila totiž spočíva v počte a pri obrane objektov vám dajú poriadne zabrať. Zato ich inteligencia je žalostná. Stačí im pred nos postaviť kus plotu a nenapadne im ho obísť. Viem, že sú to len vymletí zombíci bez mozgu, ale aj tak to nepôsobí najlepšie. Okrem bežných nepriateľov natrafíte aj na bossov, ktorých dizajn je taký absurdný, až je zaujímavý. Čo dostanete, ak skrížite Godzillu, stonožku, chobotnicu a bridlicu? Dust Lorda. Prvý náhodný stret s týmto monštrom o veľkosti mrakodrapu pri potulovaní mapou mi doslova vyrazil dych.

Obrana základne, teleportov a vrtov pred tvormi žijúcimi tam vonku tvorí hlavnú kostru hrateľnosti. Ide o mix jednoduchého tower-defense systému a čistokrvnej akcie. K dispozícii máte slušné množstvo obranných prvkov a je len na vás, ako ich použijete. Každá stavba však stojí nejaké suroviny, ktoré neustále zbierate za pochodu. A nielen stavby, ale aj zbrane a výbavu si musíte z týchto surovín vyrobiť a priebežne ich opravovať.

Samotný boj je asi najzábavnejšia časť hry a v podstate aj dôvod, prečo ma Metal Gear Survive v konečnom dôsledku nenudil. Na začiatku máte k dispozícii len primitívne zbrane, ale ak ste šikovní alebo máte šťastie, nájdete výrobné plány na luk, sekery, útočnú pušku a podobne. Osobne som si obľúbil najviac luk, s ktorým som odohral väčšinu hry, pretože je tichý, nepriateľa skolí na 2-3 rany a šípy si vyrábate zo všade sa povaľujúceho železa a dreva. Zato výroba nábojov už vyžaduje drahocenné suroviny (olovo a pušný prach) a tak sú strelné zbrane luxusom, ktorý ale výrazne uľahčuje boj proti presile. Tej odolávate aj za pomoci obranných stavieb, ktoré viete nosiť neustále pri sebe a v prípade potreby sa opevníte ako vo Fortnite. Ovládanie na klávesnici a myši je po vzore Phantom Pain veľmi pohodlné a hneď vám prejde do krvi.

Úprav výbavy je tu neúrekom. Samozrejmosťou sú 4 kusy výzbroje, ktoré si viete ďalej upravovať vizuálne alebo funkčne - napríklad viac slotov pre primárne zbrane, väčší tulec na šípy, púzdra na zásobníky a podobne. Po boku vám tak môže visieť zároveň mačeta, útočná puška a 2 pištole. Na chrbte luk a puška.  Vo vreckách míny, granáty a Molotov koktail. V zuboch guľomet...

Všetky vaše aktivity – výroba, stavba a levelovanie postavy, stoja Kuban energiu, ktorú zbierate z padlých nepriateľov a po okolí. Za každý level dostanete skill point, ktorý viete investovať do jednoduchého stromu schopností zameraného na boj s určitým typom zbrane alebo na zvýšenie niektorej z hlavných štatistík postavy.

Príbehová časť vás postupne nechá preskúmať dve mapy/prostredia medzi ktorými môžete ľubovoľne preskakovať. Nečakajte však nijakú bohatú náplň misií. Väčšinou sa jedná o úlohy typu: dostaň sa tam a dones mi toto, alebo obraňuj toto a vráť sa naspäť na základňu po predelovú scénu. Po celý čas vás cez vysielačku sprevádza schizofrenická a neskutočne otravná umelá inteligencia. Jej/jeho monotónný nudný hlas bez emócii bude neustále komentovať každú hlúposť a má pripomienky k vašej postave – ,,pozor na vašu staminu, oddýchnite si, aby ste ju doplnili, ste hladný, vaša misia si vyžaduje, aby ste bol najedený a zdravý.“  a podobne. Tieto hlášky budete počúvať neustále dookola, vždy, keď vám klesne po šprinte stamina na minimum, ste zranení, preťažení, hladní, smädní...

Príbeh vám zaberie niečo okolo 30 hodín, ale väčšinu tohto času strávite vlastnými aktivitami – oslobodzovaním teleportov, honbou za kontajnermi s korisťou, zachraňovaním preživších a hlavne zberom surovín, jedla a vody. Práve tu začínajú moje najväčšie výhrady. Rovnako ako v iných hrách tohto žánru aj v Metal Gear Survive musíte pravidelne jesť a piť. Ukazovatele hladu a smädu ovplyvňujú vašu staminu a zdravie a míňajú sa otravne rýchlo. Zdrojov potravy a možností ich úpravy je na začiatku veľmi málo. Vodu napríklad nedokážete prevariť, kým si príbehovým postupom neodomknete trojnožku a kotlík k vášmu ohnisku. Čo na tom, že po okolí sa povaľujú desiatky vedier vhodných na túto činnosť. Slúžia vám len ako zdroj železa.

Prvých pár hodín budete teda nútení piť vodu, z ktorej bude vaša postava pravidelne zvracať. Okrem dávenia môžete trpieť rôznymi ďalšími postihmi: vyvrtnutie, zlomenina, krvácanie, otrava... Na všetko ale existujú lieky, ktoré si viete vyrábať alebo nájsť v teréne. Čo sa týka zberu surovín, treba ešte spomenúť, že všetky materiály - a teraz nemám na mysli len zvieratá a rastliny – sa po určitom čase obnovujú. V priebehu hry tak vylúpite provizórny prístrešok vedľa vašej základne asi 5x. No čo už, sme predsa na druhej strane čiernej diery, kde je respawnujúca sa stolička asi bežnou vecou...

Za zmienku stojí aj absolútne otrasne spracovaný inventár formou iDroida známeho z Phantom Pain. Ovláda sa cez neho všetko – mapa, inventár, databáza, ošetrovanie... Preklikať sa v zápale boja k liečeniu alebo vode je hotový prstoklad. Stavba základne je tiež vrcholne nepohodlná a vidno, že bola primárne navrhnutá pre gamepady. Vrcholom je potom otváranie debničiek s korisťou na vašej základni. Musíte podržať medzerník na hlavnej budove a preklikať sa do menu, stiskom medzerníka ich presunúť do iného okna, dať si nohy za hlavu, otvoriť podržaním G a následne toto utrpenie zakončiť podržaním T-čka. Namapovať si môžete len jediný kláves pre otvorenie celého iDroida. Bohužiaľ, cena za konzolový port...

Spomenúť treba aj dnes medzi hráčmi veľmi ,,obľúbené“ funkcie: mikrotransakcie a konštantné pripojenie k internetu. Oboje sa v hre nachádza. Keď prebieha údržba serverov, hru si vôbec nezahráte. Povedal by som však, že tento problém po pár týždňoch opadne, keď autori všetko dodatočne pomocou patchov doladia. Čo sa týka mikrotransakcií, sú tu klasické lootboxy, ktoré vám hra nijako nevnucuje a ani som necítil potrebu sa nimi zaoberať. Určite ste ale zachytili škandál, že za novú pozíciu si musíte zaplatiť 1000 kreditov - teda 10 €. Je to tak, ale popravde ma tento fakt nijako netrápi, lebo si neviem predstaviť, že by niekto hru rozohral odznova. Po prejdení hlavnej príbehovej línie máte odomknutú len asi polovicu vybavenia a vonku vás čakajú ešte dodatočné aktivity, ako sú ťažké bossfighty, nové povolania s vlastnými schopnosťami a rozvoj a obrana základne. Príbehom tak hra nekončí  a viete si ju predĺžiť aj kooperáciou s inými hráčmi, čo ale nie je taká sláva, ako sa môže zdať.