Ťažko sa analyzujú športové hry, ktoré sú síce veľkou skupinou mimoriadne obľúbené, no ani náhodou sa nezaraďujú medzi také, ktoré by boli aj jednoducho hrateľné. A možno to tak na prvý pohľad vyzerá - predsa len, čo zložité by ste si pri hre, kde je jediným cieľom zložiť súpera nemilosrdne k zemi, dokázali predstaviť? Jeden úder sem, druhý tam, krytie, kopanec, bum bum a vybavené. Pri súperoch, s ktorými je vaša taktika mimoriadne kompatibilná, môžete dospieť až k niekoľkým ďalším podobným výmenám a razom by sa pred vami ocitla vskutku zábavná párty hra. Lenže toto je MMA, UFC 3 od EA a realita je predsa len iná. Ale nie v tom zmysle, že by sa na pultoch obchodov objavila nejaká triviálna, nepodarená hra. Iná je možno až príliš korektným smerom pre bežného hráča.

EA sa totiž už niekoľko rokov s UFC snaží uspieť vo veľkom. Pokúša sa sa priniesť titul, ktorý by bol značke UFC maximálne oddaný a nehanbil sa nosiť logo tejto súťaže na obale. A pre istotu s dodatočnou nálepkou informujúcou o oficiálnej licencii, ak by vám táto skutočnosť nebola dostatočne jasná. UFC tu teda máme po tretíkrát, tretí raz na novej generácii konzol a tretí raz s myšlienkou posunúť celú sériu ešte vyššie. Priniesť pravým fanúšikom ešte viac, naservírovať rôzne novinky a presvedčiť majiteľov predchádzajúcich verzii na kúpu tej aktuálnej. Predsa len, UFC nie je štandardná každoročná záležitosť, ale momentálne vychádza raz za dva roky, čo v prvom rade dáva autorom viac času na zmeny a hráčom väčší dôvod na kúpu novej časti. No či za to UFC 3 naozaj stojí, nie je ľahké odpovedať.

EA sa pri aktuálnom ročníku UFC oháňa tromi zmenami. Masívnym vylepšením animácií pohybu zápasníkov, novým režimom kampane a nakoniec aj novým režimom turnajov. Samozrejme, v hre sa nachádzajú aj ďalšie zmeny, napríklad aj v režime Ultimate Team, v zásade však prvé tri spomínané firma prezentuje ako tie najzásadnejšie pre aktuálny ročník UFC. Začnem pekne od začiatku, a to spomínaným zmenami v oblasti animácií. Podľa EA ide o najvýraznejšiu zmenu, pretože sa tentokrát skutočne zamerali na to, aby sa postavy v oktagone správali maximálne prirodzene, bez rušivých trhaní medzi jednotlivými animáciami. Pre dosiahnutie tohto výsledku vytvorili až 5000 nových animácií, ktoré opätovne nahrali a prepracovali úplne od základov.

Tento nový systém starajúci sa o pohyb tvorcovia pomenovali  „Real Player Motion", skrátene RPM. Štúdio jeho vytvorenie a aplikovanie považuje za naozaj prevratnú zmenu, hra má vďaka nej konečne pôsobiť oveľa prirodzenejšie ako predchádzajúce diely. Výsledok? Zmena je bez pochýb viditeľná a určite ide o krok vpred. Animácie sú naozaj oveľa prirodzenejšie a pri súbojoch máte výrazne lepší pocit z každého pohybu oboch postáv. Prechody medzi jednotlivými animáciami taktiež nie sú okaté, a tak sa autorom podarilo tento problém z predchádzajúcich dielov minimalizovať. Pozitívne zmeny, ktoré nová technológia priniesla, najviac vyniknú pri súbojoch na zemi, kedy sa súperi musia naozaj opatrne pohybovať a precízne meniť polohy rúk aj nôh.

Pôvodná technológia pohybu mala však výrazný problém aj v tom, že bola dosť chybová. Neraz pri hraní mohla nastať naozaj vtipná situácia, keď postavy náhle zaujali naozaj nezvyčajné postoje, ktoré by im mohli závidieť aj tí najskúsenejší majstri akéhokoľvek bojového umenia. S novým pohybovým enginom, samozrejme, existovala nádej, že by tomuto mohol byť koniec. A musím uznať, že ak sa ich vývojárom úplne nepodarilo odstrániť, tak ich aspoň výrazne minimalizovali. Počas celej doby hrania u mňa žiadny výrazný glitch v animácii pohybu nestal. Postava iba raz na moment nekráčala a namiesto toho sa len kĺzala. Pri drobnej odchýlke, kedy jemne prechádzala textúra cez textúru, sa dá tiež prižmúriť oko.

Druhá zmena sa týka kampane, ktorá v UFC 3 dostala zaujímavý názov G.O.A.T.. V rámci kampane sa autori zamerali na niekoľko zaujímavých detailov, niektoré funkcie odstránili, niektoré zase pribudli. V samotnom jadre však ide o rovnakú myšlienku s rovnakým cieľom - dotiahnuť to až na vrchol a stať sa uznávaným MMA bojovníkom. Samozrejme, z pôvodne obyčajného zápasníka z treťotriednych telocviční. Celý proces výberu a tvorby postavy sa v porovnaní s minulým ročníkom nezmenil, rovnako ani postup či samotné zápasy. Aj tentoraz sa musíte starať o svoju postavu, vybrať tréningový kemp, pripravovať sa na ďalšie súboje, vyberať si oponentov či podpisovať kontrakty.

Každopádne oproti predchádzajúcemu dielu sa celá kariéra stáva oveľa viac sociálnejšia, získavate fanúšikov, využívate sociálne siete, či dokonca streamujete hry na internete. Nechýbajú rôzne ciele, ktoré musíte plniť, respektíve by ste aspoň mali. Úspešným postupom a podpisovaním kontraktov získate prístup k novým perkom, ktoré vašu postavu vylepšujú v rôznych aspektoch. Čo sa však samotného osobného zdokonaľovania týka, už sa nemôžete fyzicky zúčastniť tréningov a dostupná je len simulácia. Na druhej strane sú tu však dostupné režimy pre učenie, kde získate prístup ako k novým perkom, tak aj k novým cenným inštrukciám. V každom prípade vás systém progresu bez problémov dokáže nejaký čas udržať pri tomto režime, no na dlhodobé hranie to nie je.

Možno by ste čakali, že tým záchranným kolesom bude režim turnajov. Bohužiaľ, nie je to tak. Nejde o žiadny zázračný režim, ale o klasický simulovaný turnaj, kde si jedine vyberiete základne nastavenia, ako napríklad váhovú kategóriu, počet zápasov a podobne, následne si buď sami vyberiete jednotlivých účastníkov, alebo to necháte na hru. A môžete sa pustiť do niekoľkých zápasov po sebe, aby ste si na konci vybojovali vo finále víťazstvo s jednou zo  zvolených postáv.

Situáciu, ako inak, vždy zachráni veľmi dobre známy Ultimate Team režim, ktorý je v UFC 3 konečne dostupný v plnej sile a vyzerá to tak, že aj plne funkčný. EA sa však pri tomto režime chváli najmä tým, že v ňom tentokrát nechýbajú reálni MMA zápasníci. Neznamená to však, že si nemôžete vytvoriť aj vlastných - podrobný editor je tu stále rovnako dostupný. Na úvod ste ale tradične obdarovaní začiatočníckym balíčkom s vašimi prvými postavami, nejakou tou hernou menou a rovnako chuťou bojovať. Postupné budovanie najlepšieho tímu sa v EA hrách stalo štandardom, a tak poteší, že UFC nie je výnimkou. Okrem štandardného postupu v bojoch nechýbajú výzvy pre každú váhovú kategóriu a za ich splnenie ste odmenení rôznym obsahom - peniazmi alebo balíkom s bonusmi, ktoré vylepšujú atribúty postáv. Každá z postáv je totiž vybavená stromom vylepšení pre každú z jej vlastností, ktoré sú ale prázdne a čakajú na obsadenie vhodnou kartou.

Celú túto kolekciu režimov spája a zároveň dopĺňa online režim, kde si môžete zmerať vaše sily s hráčmi z celého sveta, čo vás v konečnom dôsledku môže motivovať ďalej sa zlepšovať. Keď vás totiž párkrát po sebe položia oponenti k zemi hneď do prvej minúty a začnete hľadať problém v sieti, aj keď máte optiku, pomaly si začnete uvedomovať, že asi by ste mali otvoriť to neobľúbené okno s názvom návody. V úvode recenzie som totiž spomínal, že UFC predsa len nie je úplne hra, ktorá by bola svojím ponímaním vhodná pre bežného hráča. Aj keď sa EA snaží ovládanie v UFC zjednodušiť, prax je úplne iná. Reálne súboje v oktagone nie sú vôbec jednoduché. Aby ste naozaj dokázali efektívne bojovať proti každému súperovi, ktorý sa proti vám postaví, musíte si naštudovať nielen základy, ale aj oveľa viac.

Jednoduchý postup v tejto hre skrátka nefunguje. Môžete sa akokoľvek snažiť ísť jednoduchou cestou, ak narazíte na skúsenejšieho protivníka, stačí, aby ste urobili jednu chybu, on ju využije a vy aj napriek celkom dobrému vývoju súboja padáte k zemi. Kruté. Oveľa bolestivejšie ale je, ak zistíte, že rovnako spomínané tutoriály nie sú v hre natoľko presné, aby ste sa vďaka nim dokázali naučiť všetko, čo potrebujete. A to je základný nedostatok, ktorý hru posúva možno o niečo ďalej od príležitostného publika. Samozrejme, aj vo FIFA alebo NHL existujú finty, ktoré nemusí vedieť každý, no nie sú natoľko zložité a hra vám s nimi pomôže. Pri UFC sa k nim dostanete skôr metódou pokus-omyl, pričom v niektorých prípadoch aj keď si myslíte, že hre rozumiete, príde moment, ktorý sa vymyká normálu.

Nový ročník UFC v hráčoch zanecháva rozporuplné pocity. Na jednej strane sú tu pozitívne zmeny v podobe lepších animácií, o niečo sympatickejšej kariéry či rovnako zmeneného Ultimate Team režimu, na druhej strane je tu fatálne zlyhanie v úplnom základe. UFC 3 totiž nie je hlavne pre zapálených fanúšikov MMA len preto, že ponúka širokú paletu zápasníkov alebo niekoľko progresívnych režimov, no najmä preto, že hratelnosť si naplno dokážu vychutnať len tí, ktorí nemajú problém stráviť hodiny učením sa systému ovládania. Hru si, pochopiteľne, vie užiť aj obyčajný hráč, no spočiatku sa pri nej bude trápiť a ak to hneď nevzdá, bude to skôr preto, že sa k nej dostal u kamaráta či na nejakej párty, kde hrá proti podobne neskúseným súperom.