Keď si spätne spomeniem na prvú sériu epizódneho Batmana od Telltale, mala svoje výrazné silné aj slabé stránky, no najviac zamrzelo, že hra bola len akýmsi prequelom. Len prípravou na niečo väčšie, čo hráčov čaká. A to niečo je konečne tu s kompletnou sériou Batman: The Enemy Within, ktorú začali vývojári budovať minulý rok a len nedávno ju ukončili. Prvá séria toho naozaj veľa naznačila. Predviedla nám hrateľnosť, na ktorú sa chcú autori sústrediť, a tiež ukázali svoju vlastnú interpretáciu sveta jednej z najznámejších komiksových postáv vôbec. Teraz na mnohé z toho nadviazali, no niečo aj hodili do koša, lebo im to v druhej sérii príliš nesedelo.

Priznám sa, že purista vo mne chcel v istých momentoch hrania veľmi kričať. Ak ste hrali prvú sériu a viete, čo v nej autori spravili s postavou Thomasa a ako voľne si interpretovali niektoré ďalšie známe postavy a dejové línie z komiksov, tak v prípade dvojky zašli v niektorých ohľadoch ešte ďalej. No sú tu momenty, kedy im to vyšlo až prekvapivo dobre. A potom zase chvíle, kedy by ste sa s autormi radi porozprávali a vysvetlili im, že takto sa s milovanými postavami nezaobchádza. Naozaj s nimi totiž niekedy narábali dosť voľne a obrátili na hlavu to, čo poznáte zo strán komiksov, no k tomu sa ešte dostaneme.

Druhá séria síce nadväzuje na prvú a prenáša niekoľko z vašich rozhodnutí, avšak nedáva vám to až tak pocítiť a istým spôsobom sa dá povedať, že ju k hraniu druhej série ani nepotrebujete. Rámcuje však niektoré úvodné vzťahy s postavami v dvojke a tiež pozíciu, v ktorej sa Bruce/Batman nachádza. Veľmi rýchlo to ale všetko ide bokom, keďže sa na scéne objavuje tvár, ktorú Gotham už dlho nevidel – Riddler. A chvíľky relatívneho pokoja pre hlavného hrdinu sú tak nenávratne preč, lebo Hádankár má s mestom veľké plány a na scénu vstupuje naozaj veľkolepo. Pritom on sám je len predvojom ďalších postáv, ktoré zoberú Gotham útokom.

Práve príbeh je silnou stránkou druhej série a tiež práca s niektorými postavami. Riddler totiž do Gothamu dotiahne Amandu Wallerovú a ak aspoň trošku poznáte DC univerzum, určite viete, že spolu s ňou sa vždy objavuje aj hromada obrovských problémov, ktorým tu musíte cez deň čeliť ako Bruce Wayne a po nociach ako Batman. Wallerová totiž nekomplikuje život len zloduchom, ale tiež hrdinom tohto príbehu, či je to Batman, alebo aj Jim Gordon. Zároveň jednotlivé postavy dostane do nových polôh, ktoré pre ne nie sú až také tradičné.

Z galérie známych Batmanových záporákov sa ich tu objaví hneď niekoľko a práca s nimi je trochu nevyvážená. Catwoman je spracovaná výborne, aj keď je veľmi ľahko predvídateľná. Mr. Freeze je tu zas skôr len do počtu, čo je rozhodne škoda, keďže s ním prehodíte len pár viet. Bane je podľa mňa katastrofa a Telltale s ním spravili niečo podobné ako svojho času Schumacher, teda to najzaujímavejšie z postavy vystrihli a spravili z neho len hlúpu kopu svalov. Najzaujímavejšia je však dvojica Harley Quinn a John Doe.

Ak vám to druhé meno nič nehovorí, je to mladík s veľmi svetlou pokožkou a zelenými vlasmi, ktorý je veľmi impulzívny, no zároveň v živote veľmi neistý, a tak hľadá oporu a vzor vo svojom okolí. A ako ste si už možno všimli v predchádzajúcej sérii, nájde ho vo vás. V oboch vašich tvárach. Vy ho tak môžete formovať a chytí sa takmer každého vášho slova. Hra dáva veľmi jasne najavo, kedy ho môžete ovplyvniť a ktorým smerom, takže s ním môžete jednoducho manipulovať, aby ste sa dopracovali k jednej z dvoch možných tvárí, ktoré si preňho autori pripravili. Ešte nie je Jokerom, takže sa s ním dá pracovať, no je len na vás, či sa v priebehu hry postaví na stranu spravodlivosti alebo maniakálneho vraždenia.

Jedine ten vzťah s Harley tu nesedí a opäť je to niečo, čo by ste si s autormi radi vydiskutovali, lebo je to miesto, kde ich vlastný autorský vstup nie úplne funguje. Harley ako taká je spracovaná pomerne zaujímavo, aj keď občas nadobudnete dojem, že charakterovo autori tieto postavy prehodili. Potom je tu však napríklad známy komorník Alfred, kde sa autori síce inšpirovali v niektorých komiksoch, no tiež pridali aj niečo svoje a jeho vývoj je skutočne jedným z highligtov celej druhej série, aj keď je len veľmi pozvoľný a možno práve preto vás aj zaujme.

Rovnako ako iné hry od Telltale aj táto dosť polarizuje. Nie hráčov, ale postavy v hre. Vy ste prakticky jediná osoba, ktorá môže byť šedá a nakoniec sa všetky ostatné priklonia na jednu alebo druhú stranu spektra. Ako asi viete, Telltale hry sú založené na možnostiach voľby v dialógoch, kedy sami môžete určovať, akým smerom sa dej vyvinie. Bohužiaľ, aj tu v mnohých prípadoch hra až zbytočne často vyhadzuje na oči, že si tá či oná postava niečo zapamätá, no reálny dopad to nemá, prípadne sa inak rozhodnete, no skončíte nakoniec na tom istom mieste. Je tu však niekoľko momentov, ktoré naozaj môžu zmeniť herný príbeh, no akoby vám hra prezentovala len negatívne možnosti. Jednoducho sa tu nedá rozhodnúť dobre a ani sa vám nesnaží ukázať, že vaše rozhodnutie môže mať pozitívny dopad. Len vás deptá tými negatívnymi.

A čo si budeme hovoriť, ono to občas aj unavuje. Naozaj vás hra neustále vystavuje jednému zlému rozhodnutiu za druhým, len aby pôsobila strašne temne. Na to vás nemusí nechať rozhodovať sa štýlom, či zradíte jednu, alebo druhú dôležitú postavu. Sama osebe je už dosť temná tým, čo sa v nej deje. O to viac zamrzí, že v niektorých smeroch mala nakročené stať sa jednou z najlepších Telltale sérií vďaka tomu, ako sa v istých bodoch rozvetvila. Veď posledná epizóda, aj keď len veľmi krátka, môže prebiehať dvoma úplne rozdielnymi spôsobmi, ktoré majú spoločné len zopár scén a inak sú úplne rozdielne. Len čo z toho, keď sa aj tak dopracujete v mnohých ohľadoch k rovnakým koncom. Aj tu je však niekoľko udalostí, ktoré krásne smerujú k niečomu ďalšiemu a väčšiemu v tretej sérii, ktorá vás tak vďaka tomu bude opäť zaujímať.

V úvode som písal, že niektoré prvky hodili v Telltale do koša a pre The Enemy Within to znamená hlavne dve veci. Prvou je, že tu vo väčšej miere chýba možnosť rozhodnúť sa, či budete niečo riešiť ako Batman, alebo ako Bruce Wayne. Prvá séria si na tom dosť zakladala a pekne to spestrovalo hrateľnosť, čo sme tiež pochválili v recenzii. Tu už tieto momenty takmer nenájdete a hra vám sama povie, kedy idete do akcie ako Batman a kedy zase ako Bruce. Na druhej strane aspoň tu má Bruce trošku zaujímavejšiu úlohu, kedy zhodí oblek a oblečie si niečo, čo sa viac hodí k jeho novej tvári. Predsa len ale autori vyhodili niečo, na čom pôvodne vystavali sériu a najviac ju to odlišovalo od ostatných Telltale hier.

Druhou vecou, ktorú vývojári trestuhodne odstránili, sú hádanky. Batman začal v Detective Comics, dal názov celému vydavateľstvu a je to v jeho univerze ten najlepší detektív. Tu dokonca musí čeliť Riddlerovi a jeho pascám. No puzzle tu takmer nenájdete a taktiež len minimálne zapojíte detektívne vybavenie či plánovanie útokov, ktoré si pamätáte z prvej série. Druhá totiž takmer všetko rieši veľmi priamočiaro a často si môžete vybrať jedine to, či situáciu vyriešite päsťou do tváre alebo kolenom do brucha. A to je trošku málo na hru, v ktorej hráte za Batmana.

Asi ste teda aj pochopili, že hrateľnosť bude opäť oklieštená a dokonca by som povedal, že ešte viac ako v prvej sérii. Telltale totiž zo svojich hier čoraz výraznejšie odstraňujú priamo hrateľnosť. Tu už často Batmana ani neovládate ľubovoľne, len vám hra dovolí ísť jedným smerom a potom je to o klikaní v QTE a klikaní na možnosti v dialógoch. To sú veci, ktoré od adventúry nechcete a pomaly to naozaj bude už len interaktívny film, ktorého dej viete čiastočne meniť. Občas mi až napadlo, že mi stačí dostatok času a dostatočne múdre psie plemeno a naučím to hrať nejaké šteňa, lebo aktívneho hrania tu je tak strašne málo.