Úspech Switchu pritiahol na hybridnú konzolu Nintenda veľkých 3rd party vydavateľov, no aj množstvo indie vývojárov. Na Switchi sa tak udomácnili indie hity, no vo väčšej miere sa začína objavovať aj viac obskurná, neraz aj staršia produkcia z iných platforiem. V nedávnej dobe to bol napríklad titul Mom Hid My Game, ktorý apeluje na naozaj špecifické publikum. A pre mnohých bude podobným niche titulom aj Paper Wars, ktorý sa vracia po 7 rokoch. Hra vyšla v roku 2011 na PSP, Wii a iOS, pričom teraz sme sa dočkali jej definitívnej verzie s vyladenou hrateľnosťou a hromadou obsahu.

Paper Wars: Cannon Fodder Devastated je v jadre rovnaká hra, akú ste si mohli zahrať v minulosti, no vývojári z poľského štúdia iFun4All pribalili niečo navyše. Sami hru už od pôvodného vydania označujú za tower defense, no vlastne má málo spoločné s hrami tohto žánru, ako ich poznáme dnes. Veľkým pamätníkom však môže tu a tam pripomenúť Missile Command svojím jednoduchým konceptom a  hrateľnosťou, ktorá postupne prituhuje a prinútiť vás premýšľať nad tým, čo ešte môžete obetovať, aby ste v boji čo najlepšie obstáli.

Základný princíp je naozaj jednoduchý – v ľavom spodnom rohu obrazovky je váš tank, z pravej strany obrazovky hra chrlí hordy rôznych nepriateľov a vašou úlohou je postarať sa o to, aby sa nedostali až k vám. Takže musíte správne zamieriť a vystreliť tak, aby ste ich jediným zásahom zmazali z mapy čo najviac. Do úvahy pritom musíte brať ich smer a rýchlosť pohybu, no taktiež rýchlosť letu vašej strely. Ak totiž zasiahnete len koniec pohybujúcej sa skupiny nepriateľov, tí vpredu môžu prežiť a ísť ďalej na vás. Chvíľku trvá, kým môžete opätovne vystreliť, no aspoň môžete ovplyvniť silu výbuchu vašej strely pri dopade. Čím dlhšie „strieľate“ na zvolené miesto, tým silnejší tam bude výbuch.

Najväčším problémom hry je, že ak vám tento koncept nesadne, bude to pre vás len strata času a nuda, lebo v skutočnosti, aj keď nejaké drobné obmeny herného konceptu prídu na rad, nie je tu nič, čo by výrazne menilo zážitok, či dokázalo zaujať iným spôsobom. Autori stavili všetko na jedného koňa a ak nechcete ničiť stále ďalšie a ďalšie vlny nepriateľov z papiera, mali by ste dať od hry radšej ruky preč.

Čo sa týka tých obmien, tak sú na niekoľkých úrovniach. V prvom rade sú to mapy. Tie sú vždy rovnaké, len majú iné farebné pozadia, no raz za čas sa na nich objavia prekážky, ktoré ovplyvnia pohyb nepriateľov tak, že ich obtekajú ako voda. Žiadna zásadná zmena, akurát musíte pri strieľaní počítať s iným pohybom. Inou úrovňou sú rôzne typy nepriateľov, no aj keď sa často líšia vizuálne, len ojedinele sa líšia aj aktívne, či už pohybom, alebo výdržou. Je tu pár takých, no málo na to, aby to hru výraznejšie spestrilo.

No a nakoniec sú tu power-upy. Tých je tu už viac a musíte sa ich naučiť vhodne používať, pričom prvá kľúčová vec je, aby ste si ich sami neničili. Ak ich totiž zasiahne výbuch vašej strely, prídete o ne. Musíte ich aktivovať v správnom momente. Základným prvkom sú míny, ktoré odpálite tak, že na ne kliknete. Podobné defenzívne prostriedky sú napríklad aj zemetrasenie, spomalenie a iné. Potom tu nájdete tiež ofenzívne prostriedky, ktoré vám umožnia napríklad rýchlejšie strieľať, dajú vám špeciálnu zbraň, nálet a podobne. Špecialitou je napríklad možnosť odrátať z počtu nepriateľov, ktorí vám prešli. Pri niektorých si navyše musíte sledovať ich ukazovateľ.

Celá je to jednoduché, ale aj veľmi rýchle. Na premýšľanie nie je veľa času, takže musíte presne mieriť, dobre strieľať a tiež voliť, koho môžete nechať prejsť a koho už musíte bezpodmienečne zastaviť. Jednotlivé misie ponúkajú niekoľko druhov cieľov. Musíte zastaviť presný počet nepriateľov. V úvode to je napríklad 100, ku koncu kampane už aj 1000. Alebo musíte vydržať nátlak, kým neuplynie časový limit. Prípadne drobná obmena toho prvého cieľa a musíte zastaviť určitý počet konkrétnych nepriateľov, ktorí sú často skrytí v dave. Pri tom všetkom máte istý limit, koľko nepriateľov hra ešte toleruje, no aj tak si musíte dávať pozor. Na základe toho ste následne odmenení medailou.

Devastated oproti pôvodnému Paper Wars pridáva hneď dvojicu rozšírení. Po prekonaní 15. misie v pôvodnej kampani sa vám odomkne nová kampaň, ktorá vám predstaví zimné prostredia. Ak dokončíte 15. misiu aj tu, odomkne sa vám tretia kampaň, v ktorej budete čeliť, ako inak, zombíkom. Celkovo tak hra ponúka trojicu rozdielnych kampaní, z ktorých každá obsahuje 48 misií, v ktorých si môžete voliť medzi troma úrovňami obťažnosti. Navyše každá z kampaní obsahuje aj svoj survival režim, v ktorom nemáte žiadny cieľ, len sa snažíte čo najdlhšie prežiť, keďže vlny sú čoraz silnejšie. Každá z kampaní má vlastný štýl prostredia, vlastných nepriateľov a aj niektoré vlastné posilňovacie prostriedky.

V prospech hry veľmi hrá intuitívne ovládanie. Môžete hrať tradične, no tiež dotykovo. Ak hráte na TV či bežne používate ovládač, ľavým analógom hýbete kurzorom a tlačidlami strieľate a zbierate power-upy. Ešte lepšie ale funguje ovládanie dotykom, kedy na displeji mierite a strieľate prstom, rovnako ťuknutím do displeja zbierate aj posilňovacie prostriedky a hra je tak veľmi dobrým spestrením na cesty. Na veľkej obrazovke síce viac oceníte jej unikátny vizuálny štýl, no hrá sa jednoznačne lepšie dotykom.

Asi ste si už z obrázkov okolo všimli, že Paper Wars berie svoj názov doslovne. Všetko v hre je vytvorené tak, aby čo najviac pripomínalo výstrižky zo zošitových stránok, na ktoré je len rýchlo a veľmi nedokonale nakreslený objekt, či je to tank, vojak, alebo dokonca aj výbuch. Hru to však odlišuje od všetkého ostatného na trhu a stále to má svoje kúzlo, ktoré hre nemožno uprieť. Veď zaujme už pri prvom pohľade. Dobre sa aj hýbe, no pravdepodobne nikto aj tak nečakal, že displej plný papierových explózií bude robiť problémy s výkonom. Bohužiaľ, zvuk až taký výnimočný nie je a aj keď k hre celá stránka sedí, nie je to nič, čo by vám utkvelo v hlave.

Paper Wars: Cannon Fodder Devastated nie je zlá hra. No nie je to ani príliš dobrá hra. Je to taký ľahučký nadpriemer, pri ktorom prakticky všetko závisí na tom prvom okamihu, keď hru spustíte. Ak vám táto jednoduchá hrateľnosť sadne, dokážete s hrou stráviť hodiny. Ak nie, nie je tu vôbec nič iné, čo by vás mohlo osloviť. Neustále sa opakuje ten istý koncept, pričom aj keby sa vám to páčilo, tak by ste chceli viac zaujímavých obmien a vývoj hrateľnosti. Tá sa od prvého po posledné spustenie takmer nemení, len stúpa náročnosť. Aj tak ma to k nej ale vždy pred spaním ťahalo, predsa len má to ničenie stoviek papierových vojakov naraz po drobných sústach svoje čaro.