Rogue Aces je nízkorozpočtový titul vyvinutý tímom Infinite State Games pôvodne na PS Vita, ktorý však nakoniec vyšiel aj na PS4 a Nintendo Switch. Pričom ak by hra vyšla pred nejakými plus-mínus tridsiatimi rokmi, išlo by priamo o revolučný titul. Lebo presne tam sa Rogue Aces svojou videohernou poetikou obracia, k prelomu osemdesiatok a deväťdesiatok, aby ponúkol dnešnému rozmaznanému hráčovi trochu toho poctivého videoherného návyku. Bez zbytočný kudrliniek a ornamentov, v jednoduchom 2D spracovaní, v kreslenej retro grafike, ktorá sa môže zdať troška infantilná, ale vlastne je veľmi funkčná. Lebo aj vizuálne asociuje takú mierne ironizujúcu, humornú atmosféru starých arkád.

Maličké lietadielka, miniatúrni pandrláci, štylizované lodičky a veľké lietadlové lode, budovy, továrne, tanky, vzducholode, bombardéry, debničky na padákoch, hangáre, stromy, krajinky a mnoho ďalšieho čo jednoducho patrí k vizuálu hry, ktorej ústrednou témou sú letecké súboje. Niektoré z objektov sa dajú zničiť, iné nie a ako podmaz k tomu znie taký ten otravný rock, do ktorého freneticky vykrikuje chlapík, čo vás inštruuje, čo máte robiť. A do toho grafické efekty deštrukcií, výbuchov, detonácií, streľby, samozrejme, doplnené náležitými zvukovými efektmi.

Audiovizuálny zmätok, ale náramne pôvabný, presne také to ohurovanie zmyslov, ktoré vzbudzuje zdanie frenetickej akcie. Vlastne nie, ono nejde o zdanie, Rogue Aces je hra, ktorá sa na vyšších úrovniach stáva až miestami neprehľadnou, niežeby to hrateľnosť zhadzovalo, naopak, je ešte intenzívnejšia, len hráč má pocit, že sa toho deje strašne veľa a ľahko sa tým nechá pohltiť. Paráda!

Rougue Aces je totiž veľmi jednoduchý a veľmi priamočiary titul. Od prvej obrazovky, cez výber mužskej alebo ženskej postavy a tutorial, ktorý hráča zoznámi s veľmi nenáročným ovládaním, neuplynie azda ani päť minút a už sa hrá. Začína sa na domovskej lietadlovej lodi, hráč má k dispozícii tri lietadielka, teda tri životy, vzlietne jednoducho stlačením tlačidla, ľavou páčkou ovláda smer a ostatnými tlačidlami streľbu, zhadzovanie bômb, odpálenie rakiet a zvyšovanie ťahu motora. A potom je tu ešte tlačidlo na katapultovanie sa, keď sa hráč vystrelí nad materskou loďou, normálne presadne do ďalšieho lietadla a o život neprichádza.

A jedným tlačidlom je veľmi elegantne vyriešený aj autopilot na pristávanie. Lebo hoci vaše lietadielko vydrží podstatne viac ako nepriateľské stíhačky, tiež nevydrží všetko a tak musíte sledovať, kedy sa už máte vrátiť na základňu a lietadlo nechať opraviť. Pri návrate sa, samozrejme, dopĺňa aj palivo a munícia, takže sa aj preto  treba obrátiť späť k základni, pričom dôležité je aj sledovať úroveň hladiny paliva. Lebo lietadielko síce dokáže na základňu doplachtiť – čo znamená, že nejde okamžite dole, keď sa palivo minie, ale vzdialenosť je obmedzená.

Ďalším milým prvkom ozvláštnenia inak veľmi priamočiarej hrateľnosti je možnosť katapultovať sa prakticky kedykoľvek a počas letu padákom pod seba hádzať granáty a zachrániť tak inak už stratenú misiu. Tieto prvky vnášajú do inak frenetickej akčnej leteckej arkády aj akési drobné až zanedbateľné strategické momenty.

Vynikajúce je, že hoci je Rogue Aces arkáda zo starej školy, prakticky v nej nejestvujú zákysy, nič také, že hráč v nejakej misii uviazne a nedostane sa ďalej, ak ju nezdolá. Rogue Aces totiž misie generuje náhodne a hoci náplň všetkých je veľmi podobná – vždy treba čosi zničiť, lietadlá, tanky radary, lode, továrne, zabrániť výsadku, prípadne výsadkárov po jednom likvidovať – nikdy sa nestane, že hráč po neúspešnej misii pokračuje tam, kde zlyhal. Nie, tá misia síce objaví znova, ale neskôr. 

Generovanie misií však nie je jediná vec, ktorá sa v Rogue Aces deje náhodne. S tým ako hráč získava skúsenostné body a jeho úroveň rastie, objavujú sa v hre aj ďalšie módy. Lebo na začiatku je prístupný len tutoriál a základná kampaň a ďalšie, teda napríklad Survival, Veteran, či Rogue Ace, sa sprístupňujú až neskôr. V dôsledku takejto netypickej štruktúry vydrží Rogue Aces veľmi dlho, súboje sú čoraz náročnejšie a zbesilejšie a návykovosť hry sa kontinuálne prehlbuje, čo je vlastne najväčším benefitom Rogue Aces.

Lebo Rogue Aces je vskutku hra, o ktorej by nikto na prvý pohľad nepovedal, že dokáže zabávať tak dlho a vlastne priebežne. Čiže si poviem, že by som sa len takých desať minút zahral, mám trošku času, nemá zmysel púšťať nejakú veľkú hru, zahrám si znova malý Rogue Aces a ani sa nenazdám a hodinka je preč. Výborné, vynikajúce, fantastické, zvlášť s ohľadom na cenu, lebo azda niet inej hry, ktorá ponúkne taký intenzívny staromilský videoherný zážitok za necelých trinásť eur. Ešte raz - paráda, Rogue Aces je mimoriadna hra, ktorá prekvapuje, lebo len podľa popisu by sotva niekto očakával, že to bude až taká zábava.