Metroidvania hry zažívajú renesanciu. Je to vlastne subžáner, ktorý vznikol na konzolách pred zhruba 30 rokmi a boli to exploratívne 2D akčné platformovky, v ktorých ste teda nielen skákali a bojovali, ale najmä pátrali v prostredí. Získali ste nové schopnosti, ktoré vám umožnili ísť na predtým nedostupné miesta, takže malo zmysel vrátiť sa aj tam, kde ste už predtým boli. Dve série dali subžánru meno, no za vlastný ho teraz považujú najmä mnohí indie vývojári. Niektorí s ním experimentujú viac, iní menej, no teraz nám chcú autori z Villa Gorilla ukázať svoju vlastnú a trošku uletenú víziu. A aj keď ste názov štúdia možno doteraz nepočuli, vedie ich skúsený Jens Andersson, ktorý predtým pracoval v Starbreeze a LucasArts.

Pritom Villa Gorilla vlastne spravili len dve zásadné zmeny v koncepte. Najskôr odstránili väčšinu akcie, no taktiež pridali guľôčkový automat. Čítate správne. Herné mechanizmy 2D skákačky rozšírili o pinball a ak sa nepletiem, je to niečo, čo doteraz snáď nikto nepriniesol. Pravdepodobne preto, že sa na prvý pohľad zdá, že tieto žánre k sebe nepatria a nemôže to fungovať. No nakoľko ste určite neprehliadli číslo s hodnotením, asi ste sa už dovtípili, že ono to nakoniec funguje. A funguje to dosť dobre.

Hra si vás získa niekoľkými silnými momentmi, no ten prvý prichádza hneď v úvode, keď si zamilujete jej vizuálny štýl, ktorý pripomína animované seriály. Skôr tie východné ako západne. Časom nájdete miesta a postavičky, ktoré trošku pripomenú napríklad Totora. A vlastne aj celý ostrov plný rôznych zvieratiek a ďalších podivných bytostí so svojimi mýtmi a tajomstvom skrytým pod povrchom je vyobrazený naozaj výborne, a to ako herne, tak aj vizuálne. Tento jemný 2D štýl hre krásne sadne a aj vďaka nemu do hry hladko vkĺznete. Navyše dobre vyzerá aj na menšom displeji Switch handheldu.

Ale hra funguje tak dobre vďaka tomu, že je vlastné plná drobných skladačiek, ktoré do seba perfektne zapadajú. A kým vizuálom vás do seba vtiahne, tými ostatnými časťami skladačky vás v sebe udrží. Môže to byť pokojne aj zvuk plný rôznych ruchov a efektov, no najmä hudba, ktorá buduje atmosféru jednotlivých a naozaj rozdielnych častí ostrova. Ten totiž ponúka všetko, od pláže, cez lesy, podzemia, až po hory, na ktoré sa vyštveráte. To všetko je odlíšené aj vizuálne a zvukovo, aby každá časť sveta fungovala aj samostatne.

Na svoj žáner hra prekvapí aj príbehom, ktorý síce nie je na román, ale dáva celému tomu gúľaniu a objavovaniu naozaj pekný podklad. Vy ste Yoku, malý chrobák (hovnivál), ktorý prichádza na tento tajomný ostrov, aby sa tam stal poštárom. Avšak už po pár chvíľach prídete na to, že táto práca nebude len o doručovaní listov a zásielok, ale bude si vyžadovať aj niečo viac. Ostrov je plný podivných obyvateľov, ktorí od vás niečo potrebujú, navyše musíte tento ostrov a jeho prastarého boha zachrániť. Tých príbehových línií a tajomstiev je tam naozaj hneď niekoľko a pokojne môžete riešiť úlohy aj v niekoľkých naraz. Záleží len na tom, koľko si chcete súčasne naložiť na ramená. Úlohy ale získavate prirodzene, a tak nie je nič neobvyklé, keď sa vám ich nabalí hneď niekoľko na seba.

Samotný Yoku toho vlastne veľa nedokáže. Vie v prvom rade komunikovať s prostredím a s postavami. Tých rozhovorov sa tu napočúvate (aj keď skôr vlastne načítate) pomerne dosť. Taktiež môžete ničiť nádoby a rôzne iné veci a zbierať z nich ovocie, ktoré reprezentuje váš život, a zároveň ho použijete ako platidlo. A, samozrejme, Yoku dokáže sám chodiť. Tam to viac-menej končí. A ak metroidvania žáner poznáte, asi vám medzi jeho schopnosťami chýba napríklad spomínaný boj a hlavne skákanie. To sú však veci, ktoré Yoku sám osebe nedokáže, takže s nimi potrebuje pomoc.

Práve v tomto bode vstupujú do hry mechanizmy pinballu tak, ako ich poznáte zo skutočných aj virtuálnych stolov. Keďže nemôžete skákať, vo svete nájdete rôzne umiestnené páčky a plošinky, ktoré vás vedia vystreliť tam, kam potrebujete ísť. Nie vždy majú podobu práve flipperov, ako ich poznáte z automatov. Niekedy sú to naozaj len drobné plošinky. Často sa však delia na pravú stranu (žltá) a ľavú stranu (modrá). Vo svete sú však najčastejšie v spojenej podobe, keďže nezáleží na tom, ktorý trigger stlačíte a aktívne sú oba. To platí pre také drobné presuny, keď sa napríklad potrebujete dostať o kúsok vyššie.

Nie vždy sa po mape môžete presúvať tak, ako sa vám páči. Napríklad vás flippery vystrelia vždy len istým smerom. Okrem toho sú tu aj rôzne zvodidlá, ktoré vás prevedú presne danou dráhou na konkrétne miesto. Neraz sa však do nich musíte trafiť práve nejakou plošinou či flipperom. Hra tak zaujímavo rieši objavovanie sveta. Síce sa niekam presuniete, no nie úplne tam, kam potrebujete. Musíte sa dobre pozrieť na mapu a premyslieť si svoju ďalšiu cestu. Časom vám v presune pomôže aj voda, vzduch a tu a tam musíte tiež zapojiť hlavu na vytvorenie mechanizmov, ktoré vás dokážu niekam dostať.

No a narazíte tu tiež na pravoverné pinballové pasáže, v ktorých sa vám naskytne pohľad na niektoré naozaj unikátne časti tohto herného sveta, ktoré sú priamo vytvorené v štýle pinballového stola. V tých jednoduchších sú flippery len dole, v tých zložitejších aj na iných miestach. Musíte sa cez ne niekam dostať, pričom neskôr sa v nich budú vyskytovať aj čoraz náročnejšie prekážky a k ich prekonaniu vám pomôžu nové schopnosti. Je to naozaj zaujímavý twist v žánri a vyžaduje si viac trpezlivosti spolu s presnosťou, keď sa chcete dostať na nejaké konkrétne miesto, či tu vyzbierať všetky kúsky ovocia.

A presne v takomto štýle hra rieši aj súboje s bossmi, ktoré by ste pri tomto štýle hrateľnosti možno ani nečakali. No je ich tu hneď niekoľko a sú naozaj zaujímavo vymyslené, hlavne ich postupne sa zvyšujúca obťažnosť. Kým pri tom prvom vám stačí bossa len správne trafiť vlastnou postavičkou, už pri ďalšom sa zapotíte trošku viac. Premyslenosť tohto dizajnu si však uvedomíte vtedy, keď budete bojovať proti nepriateľovi hneď spolu s niekoľkými bojovníkmi, ktorí tiež naberú podobu guľôčky, no musíte ich dostať na konkrétne miesta, odkiaľ môžu zaútočiť. Platí posvätné pravidlo troch a tým pádom sa aj pozície menia na viac krkolomné, no je to zábava.

Tento systém so sebou prináša tiež niečo, čo už taká zábava nie je. Metroidvania hry so sebou prinášajú aj backtracking a inak tomu nie je ani tu. Tento postup svetom však backtracking komplikuje a aj spomaľuje. Niektoré úlohy vás neraz pošlú z jedného kúta sveta na úplne opačný a hra len v minime prípadov ponúkne skratky. Pôsobilo na mňa únavne, keď som musel putovať naprieč mapou cez niekoľko zložitých pinballových pasáží, pri ktorých je samozrejmosťou, že sa v nich tu a tam zaseknete. Neskôr pribudnú isté možnosti „rýchleho cestovania“, ale nie je to ani také rýchle a je to obmedzené len na niekoľko miest v celom svete.

To je však jediná oblasť, v ktorej Yoku’s Island Express pokrivkáva. Inak je to unikátna a nápaditá hra, ktorá zabaví nejakých 7 hodín vďaka kvalitnému zmiešaniu dvoch zdanlivo nespojiteľných žánrov. Je to svieže, je to nelineárne, má to skvelé momenty a veľmi pomáha príjemný vizuál spolu s soundtrackom, za ktorým stoji Jesse Harlin (niekoľko Star Wars hier, Mafia 3 a iné). Vo Villa Gorilla pracovali na tejto hre päť rokov, no oplatilo sa.