Je to fakt, ktorý mnohých určite sklame, no mám dojem, že ho treba uviesť hneď na začiatku. Toto nie je ani len náhodou ďalší Motorstorm. A to aj napriek tomu, že za ním stoja autori tejto populárnej PlayStation série. Sony síce Evolution Studios zavrela, no vývojári z neho našli nový domov v Codemasters, kde začali práce na novom projekte. Vývoj dokonca viedol Paul Rustchynsky, ktorý už predtým viedol vývoj Driveclubu. No rozhodli sa skúsiť niečo úplne nové a aj poriadne netradičné, čo malo s ich predchádzajúcou tvorbou pramálo spoločné. Výsledkom je racingovka Onrush, ktorú by som ale nenazval pretekárskou hrou.

V pretekoch je totiž predpokladom to, že niekto môže doraziť do cieľa a skončiť prvý. A obidve časti tohto predpokladu Onrush nespĺňa. Napríklad tu nenájdete žiaden cieľ. Trate sú vlastne okruhy, na ktorých jazdíte dookola, kým si niekto neodnesie víťazstvo, no priamo cieľ tu nenájdete. No taktiež by som nepovedal, že tu niekto môže skončiť prvý. Samozrejme, každý event má nakoniec svojho víťaza, no nie je to ten, kto ako prvý pretne cieľovú pásku. No ani ten, kto zajazdí najkratší čas. Podmienky na víťazstvo sú tu poriadne odlišné a je vidno, že nový tím Codemasters čerpal inšpiráciu, kde sa len dalo.

Núka sa hneď niekoľko prirovnaní, ktorými by som Onrush vedel aspoň trošku predstaviť. Jedným z nich je napríklad to, že je to vlastne akýsi Overwatch na kolesách, čo na hru sedí veľmi dobre. Zabudnite na štartové pole plné oponentov. Tu je na trati síce dosť áut, no jazdci sú rozdelení na dva tímy, ktoré spolu súperia v niekoľkých disciplínach a vyhrať môže len jeden z nich. Víťaz nevzíde hneď, ale až po niekoľkých kolách, aby bolo zápolenie viac napínavé. Napríklad vy v rámci jedného eventu vyhráte prvé kolo, rovno nasleduje druhé z troch a ak si opäť uchmatnete víťazstvo, patrí vám aj to celkové.

Druhé prirovnanie hru tiež veľmi dobre vystihuje. Je to vlastne taký Carmageddon pre mileniálov. V tom zmysle, že naozaj sa nemusíte drať do čela, aby ste to víťazstvo získali. V mnohých prípadoch je rýchlejšou cestou k nemu absolútna deštrukcia všetkých nepriateľov navôkol. Budete do nich búrať, skákať na nich, snažiť sa ich vytlačiť z trate, či natlačiť na múry a steny, aby z nich zostala len kopa nepoužiteľného šrotu. Zároveň si ale musíte dávať pozor, lebo takto jazdia všetci jazdci na trati – vaši kolegovia, ale najmä nepriatelia a neustále si tak musíte strážiť vlastný stroj, aby neskončil na virtuálnom šrotovisku.

Hra sa pri tom všetkom snaží pôsobiť čo najviac cool, aby vyzerala čo najlepšie v streamoch. Neustále sa niečo deje. Niečo vybuchuje, súperi sa okolo vás rútia sprevádzaní hromadou rôznych efektov, použijú na vás schopnosť, ktorá vám rozmaže obraz a nevidíte vôbec pred seba. To je len malý zoznam toho, čo sledujete každú jednu sekundu na obrazovke pred sebou. Až máte občas dojem, že hru tvorili pre hráčov s ADHD. Jedna akcia strieda ďalšiu, všetko sa deje veľmi rýchlo a možno sa v prvých eventoch sami budete strácať. Treba si na to zvykať, no nakoniec sa poddáte. Už od prvých chvíľ vás to totiž bude ťahať a nepotrvá dlho, kým sa pri jazdení v hre začnete naozaj baviť.

Onrush je totiž hra plná efektov, zdanlivo nekonečne rýchla a hektická, no taktiež aj veľmi zábavná. Chce to len zvyk, kým všetko začne do seba zapadať. Grafika, hrateľnosť, hudba, drzá a mladistvá nálada, to všetko čoskoro začne vytvárať celok, ktorému veľmi ľahko podľahnete a hru si začnete užívať aj napriek tomu, že má ďaleko od toho, čo ste pred prvým spustením očakávali. Alebo, že je celkovo ďaleko od toho, čo žáner pretekárskych hier predstavuje. Bohužiaľ, neskôr sa začnú ukazovať aj chyby a nedostatky. Niektoré zamrzia menej, pri iných sa budete sami seba pýtať, ako mohli autori vôbec takéto veci vynechať.

Hra ponúka vlastnú kariéru, ktorá postupne otvára jednotlivé kapitoly, ktoré sú čoraz náročnejšie a na odomknutie tých ďalších potrebujete získať čo najviac bodov z tých predchádzajúcich. Eventov je tu naozaj obrovská hromada, navyše sa niektoré skladajú z „víkendov“, teda ich tvorí séria dvoch pretekov. A iné sú zas akýmisi miniturnajmi, kde sa musíte dostať až do finále a tam vyhrať, inak sa to nepočíta a môžete ísť pekne od začiatku. Okrem toho má každý event aj vlastnú sadu výziev, keďže niekedy ani víťazstvo nestačí k plnému bodovému zisku, ale musíte zlikvidovať určitý počet nepriateľov, robiť triky a podobne.

Problémom je, že aj keď je kariéra bohatá a pomerne dlhá, ku koncu zistíte, že vám síce servíruje nový obsah, ale stále je to o tom istom a je to vlastne len príprava na multiplayer, kde sa má skrývať to pravé čaro hry. Presne ako Overwatch – s botmi ujde, so živými hráčmi klenot. Takže sa bavíte, ale tušíte, že by tu mala byť možnosť, s ktorou sa budete baviť ešte viac. Lenže ona tu vlastne nie je. Lokálny multiplayer chýba a online je tu zatiaľ len jedna a aj to veľmi obmedzená možnosť – len rýchle preteky. Nevyberiete si prakticky nič, hra vás iba niekam hodí, pokojne aj do už rozbehnutého eventu, s ktorým už sami veľa nespravíte. Kde je nejaký hodnotený multiplayerový režim? No nie je, ale pribudne v budúcnosti, takže zatiaľ body dole.

Takže v kariére aj v multiplayeri sú pre vás pripravené 4 typy režimov: Overdrive, Switch, Countdown a Lockdown. Každý je iný, ale všetky majú spoločný prvok – Rush. Autori už do názvu hry zakomponovali jeden z hlavných mechanizmov. Skákaním, ničením súperov a aj ničením doplnkových AI strojov si dopĺňate zásobu nitra. To vám dáva nielen rýchlostný boost, ale aj body a nabíja vám špeciálnu schopnosť (Rush). Potom už len závisí na vás, ako to dokážete využiť vo svoj prospech. V Overdrive ide len o zbieranie bodov z nitra a ktorý tím dosiahne ich dosiahne najrýchlejšie v potrebnom počte kôl, ten vyhráva. Ďalšie režimy ale do mixu pridávajú viac zaujímavých prvkov.

Vo Switchi začínate na motorke ako na najjednoduchšom stroji a každý tím má obmedzený počet respawnov. Musíte ničiť súperov, chrániť seba a vydržať čo najdlhšie. V Countdown zas každému tímu plynie časomiera, pričom ju jazdci dopĺňajú prechádzaním cez bránky na trati. Prehráva tím, ktorému ako prvému uplynie čas a je to naozaj napínavé, keď musíte trafiť bránu a zároveň sa pokúšate vytlačiť súperov. A ešte intenzívnejšie je hranie režimu Lockdown, ktorý do racingu prináša prvky Conquestu a podobných akčných režimov. Po trati sa pohybuje kruh, ktorý musíte so svojím tímom obsadiť a vytlačiť z neho súperov. Je to neustále trma-vrma a miska váh sa nakláňa každú chvíľu na jednu a druhú stranu.

Čo sa týka obsahu, je to rozporuplné. Čaká vás tu 12 tratí, ktoré ponúkajú štvoricu ročných období a plynie na nich denná doba, takže vizuálne vyzerajú naozaj dobre. Len je to trošku málo. Rovnako strojov je tu len 8, ale to sú typy. Konkrétnych modelov je viac a odomykáte ich buď kúpením za nazbierané kredity, alebo vám padnú z lootboxu (tie si v hre nekupujete). Ale líšia sa len typy, nie modely. Sú tu dve motorky, niekoľko rýchlych áut a ťažké autá. Teda triedy, aké poznáte z akčných hier – DPS, tank, defense a podobne. Každá trieda má vlastné pasívne aj aktívnu schopnosť, takže tím musí dobre spolupracovať. Je to naozaj zaujímavý twist v žánri, ktorý funguje veľmi slušne. Meníte si aj jazdcov, no ich skiny sú len kozmetika. K hrateľnosti prispievajú len triky, ktoré im odomknete.

Ako som už spomínal, hre pomáha aj slušná grafika, ktorá pri tých vysokých rýchlostiach stále vyzerá fajn. Ešte viac jej pomáha hudba, ktorá ponúka mix žánrov asi ako Forza Horizon, no v zhustenej forme, takže tu je elektronika, rock, ambient, D&B a podobne. Počúva sa to pri hraní naozaj výborne a máte postarané aj o playlist za skutočným volantom. Len škoda, že keď už sa autori s hrou rozhodli ísť takouto tímovou akčnou cestou, neprispôsobili tomu viac obsah. Hlavne absencia poriadneho multiplayeru teraz zabolí. Aj toho obsahu rozhodne malo byť viac, keďže tu je vlastne len 8 strojov a samotné lootboxy, aj keď nijako zásadne nezasahujú do progresu v hre, pôsobia zbytočne.