Prvé pravidlo Punch Clubu je, že keď si hru vyskúšate, tak o tom poviete priateľom. Toto je totiž RPG, ktorú by mal poznať každý. Nemusí ju každý hrať, ale treba o nej vedieť, lebo už len jej samotná existencia dokáže pobaviť a vyčarovať úsmev na tvári. V jednom drobnom retro balení totiž nájdete toľko odkazov na svoju mladosť, až si budete pripadať, že už nepotrebujete stroj času. Navyše je to hra, akú ste ešte nevideli a je len a len dobre, že sa neberie ani trošku vážne, keďže to sa neraz ukáže ako jej najsilnejšia stránka.

Rýchlo si pozrite trailer niekde v strede tohto článku, nech máte čo najlepšiu predstavu o tom, čo vás v hre čaká. Hotovo? Dobre, aj tak ste totiž videli len náznak skutočných kvalít a skutočného obsahu hry. V zásade vás ale musím informovať, že to číslo hore je relatívne, no zároveň hru veľmi presne vystihuje. Fanúšikovia žánru a akčnej kinematografie z prelomu 80. a 90. rokov si ju budú pochvaľovať. Ak od nej ale očakávate akciu a nie ste úplne fanúšikmi repetitívnosti či grindovania, nie ste na úplne správnej adrese.

Punch Club je príbehom o neľahkom živote bojovníka, ktorým sa spolu s ním musíte pretĺcť. Je to príbeh plný klišé, ktoré sú však zakomponované úmyselne a vlastne je tam pre pozorných hráčov akési požmurkávanie, aby ste hľadali odkazy na známe filmy a podobne. Nechýba tak smrť otca, sľub pomsty, príbeh cesty pouličného bitkára na majstra v ringu a mnohé ďalšie motívy, ktoré sú prekvapivo dobre zakomponované. Jednak sa do hry naozaj hodia, no taktiež sú aj o tom, že vás chcú pobaviť. Takže len prirodzene očakávate, že sa z vás časom stane maskovaný hrdina bojujúci proti zloduchom v uliciach.

Na prezentáciu toho všetkého v hre existujú jednoduché prestrihové sekvencie a dosť sa toho dozviete aj cez dialógy. S hraním však začínate ako nikto, no aj tak vám dá šancu starý tréner Mickeyho typu. Dostanete sa do telocvične, kde môžete ďalej trénovať, no toto je skutočný život, takže musíte riešiť aj každodenné starosti a tu a tam aj trošku netradičné situácie. Náročnosť hry si v úvode vyberáte, no na tej najnižšej niektoré herné mechanizmy už nedávajú zmysel, takže sa pripravíte o isté dizajnové rozhodnutia, ktoré sú súčasťou hrateľnosti.

Čo sa týka tých starostí bežného života, všetko sú to súčasti RPG systému hry, no tá vás neskôr sama informuje, že občas tu jednoducho nezvládnete všetko. Musíte trénovať, aby ste mohli bojovať. Musíte bojovať, aby ste svoje schopnosti posunuli ďalej. Musíte však jesť a spať, aby ste mohli bojovať. No a musíte tiež chodiť do práce, aby ste mali za čo jesť a trénovať. Je to neúprosný kolobeh, ktorý sa musíte naučiť zvládať. Niekedy musíte niektoré veci naozaj obetovať,  aby ste sa v iných posunuli ďalej. Napríklad zrušíte súboj, aby ste viac dní pracovali a spali, čím si zarobíte na lepšie vybavenie domu, takže nemusíte toľko chodiť do posilňovne. Vlastne hra úspešne simuluje život dospelého človeka, len tie dane chýbajú.

Ale vy sa, samozrejme, budete pokúšať to všetko ustáť naraz a hra vám to zo začiatku aj dovolí. Niečo zarobíte, miniete to, dobre sa natrénujete na zápas a idete sa pokúsiť vybojovať skúsenostné body. Tie sú v ringu aj za prehru, no je ich podstatne menej. Stačí len pár hodín a už to neplatí. Už musíte viac špecializovať svoje činnosti. Pri mnohých z nich máte navyše na výber z niekoľkých variantov. Napríklad zarábať môžete rozvážaním pizze, no tiež na stavbe, z čoho získavate aj silu. Taktiež bojovať nemusíte len v ringu, ale aj vo Fight Clube (ten nemohol chýbať), na parkovisku karavanov (kde cigánsky bitkár vyzerá podozrivo rovnako ako chlapík s mydlom vo Fight Clube), no a tu a tam aj na ulici, keď idete s kopou peňazí vo vrecku a niekto sa rozhodne, že vás prepadne.

Asi už tušíte, že na vás v meste v rámci denného cyklu čaká množstvo podivných postavičiek, či je to indický predavač v obchode, neplnoletý zmutovaný ninja, krokodíl v kanáloch a podobne. Hra má toho pripraveného relatívne dosť v rámci nového obsahu, ktorý vám postupne podsúva a do toho všetkého si pripočítajte aj nejaké tie náhodné udalosti a potom aj grind. Jeho množstvo však bude závisieť od toho, ako dobre sa budete vedieť postarať  o svoju postavu a ako sa vám bude dariť v súbojoch. Prehra totiž znamená menej skúsenostných bodov, navyše vášmu borcovi zhorší náladu a tú potom musíte zlepšovať.

Celkovo sa musíte starať o niekoľko atribútov, a preto musíte spať, jesť, relaxovať a aj zarábať. Ak to ale neskôr preženiete s dopingom (môžete si kupovať steroidy na rýchle a dočasné zvýšenie určitých atribútov), môže sa to prejaviť negatívne napríklad na tom, že sa unavíte skôr. Naozaj máte v priebehu hrania možnosť vykonať množstvo rôznych rozhodnutí, ktoré ovplyvnia to, ako a či sa posuniete ďalej. Ak to dobre vykryjete, grindu zažijete menej. ak budete dlhšie stagnovať, toho grindu budete mať pred sebou viac.

Punch Club je založený na systéme troch atribútov postavy: sila, rýchlosť, agilita. Tie môžete trénovať naraz alebo aj jednotlivo. Záleží na cvikoch a strojoch, s ktorými cvičíte. Cvičenie vám atribúty zlepšuje, čas zase zmenšuje. Aj tie steroidy, ktorými sa nasypete, po nejakom čase prestanú mať účinok. Musíte tak obetovať tie atribúty, ktoré sú pre vás menej dôležité, lebo všetky 3 nedokážete stabilne udržať vysoko. Až časom v rámci svojho progresu budete môcť získať také schopnosti, že vám po vytrénovaní neklesnú tieto atribúty pod istú hodnotu aj bez tréningu.

Rovnako musíte uvažovať aj pri súbojoch, ktoré tu neovládate priamo. Je to trošku škoda, keďže aspoň nejaký priamy zásah do súbojov by hre určite len prospel a hráči by si nepripadali tak, že sú odkázaní na náhodu. Súboje sú rozdelené na kolá a pred každým kolom si vyberiete schopnosti, ktoré chcete využívať. Zo začiatku len dve, neskôr ich počet zvyšujete. Schopnosti sú ale závislé od vašej energie a tú dopĺňa ešte aj život. Ak sa vám minie energia a dostanete ranu, prídete o oveľa väčšiu porciu života ako je bežné. Musíte tak vhodne zvoliť útoky a prípadne bloky, ktoré vám nezoberú veľa z vlastnej energie, no zároveň narobia škodu súperom. Vtedy viete občas poraziť aj nepriateľov, ktorí majú viac života a sú silní, no ich útoky sú energeticky náročné.

Útoky a ďalšie schopnosti si postupne odomykáte v strome progresu, ktorý má jednu základnú vetvu a potom sa delí a tri štýly, z ktorých si taktiež môžete vyberať konkrétne útoky, ale aj špeciality ako preskočenie útoku, čo vám dožičí chvíľku na regeneráciu energie. Tento strom je naozaj detailne rozvetvený, no (ak nechcete grindovať) trošku zamrzí vysoká cena schopností, čo sa týka skúsenostných bodov. Nemáte taký priestor na experimentovanie so zostavou, skôr sa rovno pustíte po ceste, z ktorej sála istota progresu.

Punch Club má množstvo silných stránok. Realistický tréningový systém, poctivé RPG prvky, sympatická 16-bitová estetika, retro hudba a kopa vtipov a filmových odkazov patria medzi tie najsilnejšie. Zároveň sú to práve tieto stránky, ktoré si v hre budete užívať počas približne 15 hodín (záleží od toho, koľko musíte grindovať a koľko vedľajšieho obsahu plníte). Má však aj svoje slabšie stránky. Grind môžete síce obmedziť, ak sa vám darí, no v hre je prítomný vždy. A to zamrzí. Repetivívnosť je tu taktiež stále, čo taktiež nepoteší. V súbojoch má silné slovo RNG, preto by ste sami chceli mať väčšiu možnosť priameho zásahu do bojov. Navyše sú tu stále nejaké menšie glitche, osobne sa mi napríklad raz postava zasekla a bolo treba reštartovať hru od posledného checkpointu.