Poľskí vývojári zo štúdia Movie Games Lunarium len nedávno priniesli na PC svoj ďalší titul, ktorý sa snaží preraziť v žánri hororových hier. Ide o hru Lust for Darkness, ktorej prezentáciu postavili na veľmi intenzívnom sexuálnom podtóne, no s istou dávkou okultizmu či mimozemskej nátury. Autori tu totiž spájajú hneď niekoľko tém, ktoré sa snažia podľa potrieb príbehu prelínať. V hre sa dostávame do klasickej reality, v ktorej však paralelne existuje istý kult sídliaci vo viktoriánskom zámku, ktorého zmyslom je nekonečná rozkoš. Ten sa však spája s mimozemskou dimenziou - Lusst’ghaa, ktorá je preplnená nadpozemskými príšerami. 

Obyvatelia Lusst’ghaa sa síce pôvodne podobali bežným ľuďom na Zemi, no práve kvôli experimentom k dosiahnutiu čo možno najväčšej rozkoše podstúpili rôzne transformácie, ktoré z nich urobili hrozivé potvory. Po stovkách rokov, ktoré prežili v týchto podobách, sa z pokojného miesta stalo územie prerastené rastlinami mimozemského druhu a odpudivých tvorov, ktoré sa oddávajú nekonečnému ukájaniu. Nuž, po takomto opise môže hra pôsobiť ako veľmi zaujímavý psychologický horor, ktorý by mohol mať potenciál priniesť to, čo hráči od podobne ladených titulov očakávajú. Ak ste ale mali vysoké očakávania, pokojne ich môžete posunúť o pár úrovní nižšie, aby ste nakoniec neboli sklamaní.

Hororové hry či filmy sú takým špecifickým žánrom, že len minimum takejto tvorby dokáže priniesť niečo, čo by náročné publikum zaujalo. Najdôležitejší faktor takýchto hier je spôsob, ktorým tvorcovia dokážu hráča dostať do situácie, z ktorej má skutočne strach. Budovanie napätej atmosféry je veľmi dôležité, no nikto nemá rád, ak sa o vyvolenie pocitu strachu snažia veľmi starými a už obohranými trikmi, ktoré kvôli ich častému používaniu v mnohých prípadoch ani nefungujú. Pochopiteľne, toto sa týka aj Lust for Darkness. Tvorcovia sa z nejakého dôvodu rozhodli o využitie klasických „jump-scare" prvkov, zvyšovanie hlasitosti nepríjemnej hudby či výkrikov. Skrátka, dôsledné budovanie atmosféry či postupné vytváranie tlakov na psychiku hráča tu jednoducho žalostne chýba.

Najhoršie je, že ani zvolený spôsob nie je realizovaný najšťastnejším spôsobom. Zvuková stránka síce nie je až taká zlá, no hudobný dizajn v určitých momentoch nesedí. Hra na vás začne úplne nelogicky hádzať nepríjemné zvuky a burcovať atmosféru. Keď sa vo vašom okolí nedeje nič podstatné a začnete si všímať nepríjemné tóny, prirodzene sa začnete pripravovať na nejaký zvrat, vzápätí však celá gradácia veľmi rýchlo opadne. Takýmto spôsobom sa možno autori snažia hráčov zmiasť, aby nevedeli, kedy majú čakať spomínané „ľakačky", výsledný efekt je však úplne opačný a skôr si na tieto zvuky zvyknú, ako by sa ich mali báť.

Bohužiaľ, podobné rozporuplné pocity mám aj z príbehu. Vo svojej podstate sa síce autori snažia riešiť zaujímavú tému, ktorá by mala potenciál, no jej spracovanie je prinajlepšom plytké. Celý kolotoč záhadných udalostí sa spúšťa listom, ktorý dostáva Jonathan Moon od svojej rok nezvestnej manželky Amandy. Už tu však prichádzajú prvé klišé, ktoré tak trochu prezrádzajú, čo asi môžete očakávať od zvyšku hry. Príbeh je aj kvôli tomu značne jednoduchý a predvídateľný. Na základe prezentovaných informácií som mal predsa len o niečo vyššie očakávania, no je opäť zrejmé, čomu autori venovali najviac práce.

Prezentovaná erotika je síce aj v príbehu hry kľúčová, no nie je v ňom vôbec zaujímavá a svoju pozornosť si získava najmä zapracovaním do herného sveta. Ten je rovnako jednoduchý a obsahuje množstvo nedostatkov, ktoré by ste iným hrám neodpustili. Napríklad pri infiltrovaní do predmetného sídla sa musíte vyhnúť ochranke, no jej umelá inteligencia je veľmi slabá a všimne si vás až vtedy, keď ste naozaj blízko jej dohľadu. Aby som ale veľmi neodbočoval, prostredie mimozemskej dimenzie a spomínaného sídla je spracované dobre. Autori sa pohrali so zakomponovaním rôznych podivných sôch či konkrétnych momentov, v ktorých je kladený dôraz na zobrazovanie praktík šialeného kultu. Všade, kam sa pozriete, uvidíte menšie či väčšie náznaky erotiky. Nie je v hre diera, ktorá by neodkazovala na tú najznámejšiu.

Rovnako dobre je zvládnuté prelínanie reality domáceho prostredia a mimozemskej dimenzie pomocou portálov. Nahliadnuť do ďalších dimenzií totiž môžete nielen prechodom cez portál, ale aj nasadzovaním masiek, na ktoré narazíte počas hrania. Ide o veľmi dôležitý prvok hrateľnosti, ktorý budete využívať najmä v druhej polovici hry. Pomocou masiek sa dostanete k portálom či cestám, ktoré by ste za normálnych okolností nemali šancu vidieť. Každopádne, nie sú úplne neškodné, nakoľko môžete pri dlhšom nasadení zblbnúť - hra vás na problémy začne upozorňovať zrýchleným dychom postavy, aby vás ochránila pred prípadnou smrťou. Celá hrateľnosť je postavená len na skúmaní okolia a interakcii s predmetmi.

Môžete pozerať do zásuviek, poličiek, skríň, prezrieť si väčšinu predmetov a to podrobne - otáčaním. Hlúpe je, že v drvivej väčšine prípadov sú tieto možnosti len naoko, teda nie sú potrebné na ďalší priebeh hry. Prezeraním každej jednej šálky či nádoby jedine tak strácate čas a umelo predlžujete hernú dobu. Pozitívnym prídavkom sú puzzle, ktoré vám občas prídu do cesty. Z pohľadu grafiky ide skôr o priemer, ktorý ale plne postačuje. Modely postáv, predmetov, ich animácie, textúry či efekty - ak si všetky nastavenia posuniete na maximum, hra vás skrátka ničím veľmi neohúri, no zároveň ani neurazí. Možno je to len subjektívny dojem, no vizuálna kvalita v „skutočnom" svete mi pripadala o niečo vyššia ako v mimozemskej dimenzii. Po technickej stránke je ale hra zvládnutá dobre, nezaznamenal som žiadne pády, iba oba občasné zvukové glitche.

Lust for Darkness je skôr sklamaním. Na základe prezentovaných obrázkov a videí som čakal predsa len niečo viac ako trojhodinový plytký príbeh a hororové klišé. Z absolútnej priemernosti hru dostáva hrateľnosť, samotný námet a jeho vizuálna prezentácia.