Street Fighter značka patrí k tým najznámejším v hernom svete. Až tak, že prenikla aj mimo neho. Nemyslím teraz na filmy, ktoré boli dosť tragické, ale ak aj nejakému nehráčovi poviete tento názov, bude mu aspoň trochu povedomý. Je to jeden z pokladov v pokladnici Capcomu a zároveň séria, ktorá vo veľkom formovala vývoj žánru bojoviek na začiatku 90. rokov, kedy kraľovala nielen automatom, ale aj konzolám. Konkurencia ju možno časom prerástla v niektorých aspektoch, no stále je to kult, ktorý má za sebou bohaté dejiny a práve tieto dejiny s ročným oneskorením oslavuje nová kolekcia. Prvá hra vyšla síce už v roku 1987, ale Street Fighter 30th Anniversary Collection vyšla až tento rok.

Samozrejme, nenájdete tam prierez celou históriou série. Koniec koncov, tých hier v nej vyšlo viac ako 30 a to je naozaj obrovské množstvo. Aj tak tu toho obsahu ale nie je málo a je to v rámci série aj žánru veľmi dôležitý obsah. Už len keď sa zamyslíte nad tým, kto vlastne hral jednotku. Séria sa predstavila až druhou časťou, tá prvá je dosť niche záležitosť, ktorú pozná len málo ľudí. To sa však teraz môže zmeniť, keďže práve úplne prvá Street Fighter hra otvára ponuku tejto kolekcie a môžete tak sami okúsiť, ako pred 31 rokmi začala takáto výrazná séria. A možno budete prekvapení, keď zistíte, že nemá až tak veľa spoločného s tým, ako ste sériu spoznali neskôr.

Okrem jednotky v tejto kolekcii nájdete ďalších 11 hier, no ako asi očakávate, mnoho z nich predstavuje mutácie a updaty základných titulov. Capcom totiž už na začiatku 90. rokov položil základy postupného rozširovania, upravovania, balansovania a updatovania Street Fighter hier v nových edíciách. Nájdete tu tak päticu verzií Street Fighter II. Od tej základnej v podobe World Warriora, cez Hyper Fighting, až po SSF II Turbo. Taktiež je tu hneď trojica verzií Alpha podsérie (SF Alpha 1, 2 a 3) a trojica verzií trojky (New Generation, 2nd Impact, 3rd Strike). Nájdete tu tak hry vydané na naozaj pestrú paletu systémov od roku 1987 do roku 1999.

Ak by ste ale počítali s tým, že sa Digital Eclipse pri tvorbe kolekcie inšpirovali niektorými modernejšími vydaniami týchto klasík, či ich upravenými verziami (napríklad vylepšené verzie Alpha hier), tak ste na omyle. V prípade tejto kolekcie totiž siahli naozaj hlboko do archívu a vytiahli odtiaľ pôvodné automatové verzie, čo z historického hľadiska nie je vôbec zlé a ak ste niekedy s nimi mali tú česť, replikujú ich naozaj veľmi slušne. Problémom však už môže byť technické spracovanie. Nepočítajte s tým, že by hry boli prerobené do HD rozlíšenia. Navyše dojem z niektorých kazí aj dosť zlý zvuk, ktorý je v niektorých prípadoch snáď mono.

Hry tak dostávate v pôvodnom technickom spracovaní, či je to grafika, alebo zvuk. Od Super Street Fighter II však už grafika z hľadiska štýlu vyzerala slušne a na zahodenie nie je ani v Alpha hrách a trojke, takže z dnešného pohľadu je problémom snáď len to rozlíšenie. A ak si odmyslíme nie práve najlepšiu kvalitu zvuku v niektorých tituloch, tak aj hudba má stále svoje čaro, čo vám potvrdí každý, kto už viac ako dve dekády nevie z hlavy dostať pôvodnú Guilovu hudobnú tému. Najmä pri hraní dvojky sa začnú vynárať spomienky na ikonické skladby, ktoré vám pri bojoch s kamarátmi kedysi dodávali silu.

Podobne ako pri niektorých iných vydaniach klasických titulov, ich kolekciách, či dokonca retro konzolách, aj tu máte isté možnosti, ako si môžete vizuál upraviť. Slúžia na to rôzne filtre, ktoré vám napríklad dokážu do obrazu doplniť pásy známe z CRT čias, či si vyberiete formát obrazu, ktorý vám vyhovuje najviac. Pravdou však je, že v konečnom dôsledku najlepšie vyzerá formát podobný tomu pôvodnému, okolo ktorého sú arty z hier. Viac to pripomína automaty, no hlavne je celkový dojem z obrazu podstatne lepší ako pri roztiahnutí na pomer 16:9, kedy to už vyzerá veľmi neprirodzene.

Prečo by ste vlastne mali hrať niekoľko iterácií tých istých hier? Lebo aj keď sú to vlastne rôzne verzie tej istej hry, rozhodne sa nehrajú rovnako. Keď máte v tejto kolekcii hry pekne vedľa seba a môžete skákať z jednej do druhej, krásne je vidieť historický progres Capcomu, ktorý postupne vylepšoval svoje formulky a do hier pridával novinky. Ak si napríklad zahráte prvú SF II hru a tú poslednú, rozdiel medzi nimi je obrovský. No badať taktiež môžete rozdiely aj medzi verziami, ktoré nasledovali priamo po sebe. Postupne pridávali nové postavy, upravovali balans, doplnili pohyby, menili rýchlosť hry a „zažiť“ tu môžete aj ten moment, keď do série pribudli špeciálne super útoky.

Samotná hrateľnosť tak variuje od hry k hre. Niektoré sú pomalšie, iné sú zas rýchlejšie. Ak chcete niečo základné a jednoduché, nájdete to tu. Ak chcete niečo pokročilejšie, kde už musíte používať viac techník a brať do úvahy viac mechanizmov, tak tu nájdete aj to. Samozrejmosťou však je, že nie každá verzia zostarla rovnako dobre. Niektoré tu pre vás budú zaujímavé naozaj len skôr z historického hľadiska, lebo prečo by ste mali tráviť čas s niečím horším, keď tu nájdete aj lepšiu a zábavnejšiu verziu. A to isté vlastne platí aj v prípade Alpha hier a trojky.

Kolekcia zaujímavo rieši otázku obsahu, ku ktorému sa preklikáte cez niekoľko menu obrazoviek. V zásade máte na výber to, či chcete hrať offline, online, alebo sa budete radšej venovať bohatej ponuke pridaného obsahu. V podstate toho ale nakoniec nemáte tak veľa dostupného. Offline môžete trénovať, prechádzať Arcade rebríčky, či si to rozdať vedľa seba vo dvojici na jednej obrazovke, o tom to vlastne aj celé je. Viac toho na výber nemáte, čo je možno trochu škoda a naozaj je to oblasť, kde sa autori mohli inšpirovať mnohými novými edíciami tých istých hier. Snáď len Switch ponúka niečo navyše v podobe turnajového režimu až pre  hráčov lokálne. Zaujímavé je riešenie obťažnosti, ktorú si pre každú hru nastavíte zvlášť.

Online je už o niečom inom, aj keď aj v tejto oblasti jednoducho musíme mať výhrady. V prvom rade sa s ponukou hier musíte uskromniť. Z 12 titulov v kolekcii totiž len 4 dostali online podporu: Turbo: Hyper Fighting, Super Turbo, Alpha 3 a 3rd Strike. Teda z každej série dostala podporu tá finálna časť, jedine z dvojky je tu jedna hra ešte s „čistou“ podobou a druhá už so super útokmi. S ponukou režimov ale nie je problém. Tie sú v možnostiach. Nájdete tu klasiku – rýchle zápasy, hodnotené zápasy, tabuľky, tvorba lobby a podobne. Zaujímavým prvkom je Arcade online, kedy vlastne prechádzate Arcade v niektorej z týchto hier a len čakáte na to, aby sa k vám niekto pripojil. Určite to poznáte z novších hier v sérii. Navyše tu je aj vlastné nastavenie input lagu.

Ale nastavenia a možnosti, na ktoré ste dnes už zvyknutí, tu absentujú. Sledovanie zápasov iných hráčov je možné len cez lobby a aj to už nedokážete skočiť do rozohraného zápasu ako divák, ale musíte si počkať, kým začne ďalší. Nevidíte tiež kvalitu pripojenia svojho súpera, takže neviete, aký zážitok je pred vami. Rovnako chýbajú detailnejšie nastavenia – či je to úroveň súperov, alebo aj región hráčov a iné. Nepomáha ani matchmaking. Hráčov je menej, v niektorých online režimoch sa načakáte dlho a najistejšie je nájsť si súperov cez lobby. Ak ale chcete hrať hodnotený zápas a po chvíli hľadania vám vyhodí súpera na oveľa vyššej úrovni, ako ste vy, nováčikom to môže dosť pokaziť zážitok. Navyše online nebeží hladko, dropy tu sú a pár zápasov mi už aj padlo, no keďže tu nie sú detaily k online, tak neviem, či to bolo spôsobené pripojením súpera, alebo sieťovým kódom.

Aj tak ale s kolekciou do rúk dostávate obrovský balík obsahu, zábavy a tiež nostalgie. Chyby tu sú a autori by ich mali čo najskôr opraviť, aj keď potom niektoré hry nebudú úplne zodpovedať automatovým predlohám. Pre úplných nováčikov kolekcia asi nebude, no pre dlhoročných fanúšikov toho ponúka mnoho, pričom tí dokážu už len v bonusových materiáloch stráviť hodiny študovaním dokumentov o tvorbe konceptov, celej knižnice herných soundtrackov a množstva ďalšieho obsahu, v ktorom sa dá pomaly až utopiť, no nájdete tam všetko, čo by vás o tejto sérii mohlo zaujímať.