Shaqov príbeh začal tak ako v prípade každej čínskej siroty. Keď bol malé dieťa, vlastná matka sa ho zbavila v kabelke, no z rieky ho zachránila mladá čínska žena. Osvojila si ho a dala mu meno Shaquille. Jediným odkazom na jeho minulosť bolo len tajomné materské znamenie a nikto vtedy ešte netušil, k čomu bol malý chlapec predurčený. Ľudia v dedine sa mu posmievali, no jeden v neho veril. Chopil sa ho starý majster Ye-ye, ktorý mu odovzdal nielen svoju múdrosť, ale najmä tajomstvá pradávneho bojového umenia, ak by niekedy musel vyjsť z tieňa a zachrániť svet. A tá chvíľa nadišla práve teraz.

Shaquille je späť, aby vyrovnal dlhy ešte z roku 1994. Aj keď jeho talent bol na palubovkách nepopierateľný a stal sa jednou z legiend basketbalu, niekto si zmyslel, že sa z jeho charizmy dá vydolovať viac – filmy, hudobné albumy a dokonca aj hry. Výsledkom je niekoľko zlých filmov (odporúčam Steel, taká katastrofa sa často nevidí), úspešné, aj keď menej kvalitné albumy a jedna katastrofálna hra, ktorá sa do dejín zapísala ako jedna z úplne najhorších. Jej históriu na tomto mieste rozpisovať nejdem, musíte len vedieť, že je dôvod, prečo sa medzi tie najhoršie zaradila a prečo sa Shaq snaží napraviť si reputáciu aj v tejto oblasti.

Aktuálna hra, našťastie, nevychádza zo svojho predchodcu, takže nepokračuje v jeho hlúpom príbehu, podivných svetoch a síce v hrateľnosti môže pôsobiť podobne, no ide vlastnou cestou. A to je len a len dobre. Nová cesta je totiž výrazne viac humorná a neviazaná, pričom paroduje ako predchodcu, tak aj niektoré iné oblasti, do ktorých Shaq v minulosti zabŕdol. Už z príbehu vyššie môžete jasne cítiť, že sa neberie vážne a uťahuje si aj z filmov, no hra si na paškál berie aj mnohé dnešné americké celebrity, pričom otvorený záver jasne naznačuje, že tá úplne najhoršia zo všetkých nás ešte len čaká v pokračovaní (ak nejaké bude a nebudeme naň musieť čakať 24 rokov).

Shaqova (a vaša) cesta začína v jeho dedine, ktorá je pod útokom posluhovačov celebritných démonov. Tí sa najskôr snažili lobotomizovať ľudstvo svojimi celebritnými formami a teraz ho chcú ovládnuť. A jediný, kto ich dokáže zastaviť, je náš hrdina s topánkami veľkosti 22 (americká veľkosť, cca 40cm). A veľkosť topánok nespomínam náhodou. Má to svoje miesto v príbehu hry a taktiež v jej hrateľnosti, keďže práve Shaqove obrie nohy sú jeho hlavnými zbraňami. V hre rozdáva kopance na všetky strany jedna radosť, no tu a tam dokáže zapojiť aj päste a v niektorých jedinečných prípadoch aj zbrane.

Shaq Fu: A Legend Reborn už nemôže skončiť ako hra „taká zlá, až je dobrá“. No ako ste asi vyčítali zo známky hore, nie je to zlá hra. Ale ani veľmi kvalitná. Je to nadpriemer, ktorému každá zľava v očiach hráčov len a len pomôže. Nájdete tu silnejšie stránky, no aj slabšie, ktoré ju ťahajú dole. Neraz je to ako na hojdačke. Baví vás komický príbeh, určite sa vám páčia animácie medzi levelmi, ktoré sú spracované naozaj dobre, niečo si berú z anime, no pridávajú aj západný animovaný štýl. Presne to sedí k hernej téme a aj jej nadnesenému tónu, do toho vstupuje celkom slušný dabing, kde vyniká hlavne samotný Shaquille O’Neal, ktorý hláškuje takmer stále, občas sa ale príjemne ukáže aj niektorá z ďalších postáv.

Bavila by vás aj hrateľnosť, keby práve tá neprinášala niekoľko problémov, ktoré výsledné hodnotenie ťahajú dole. Hrateľnostne lepšie zapadá do tradičnej beat 'em up škatuľky ako predchodca. Shaq pochoduje ulicami naprieč šiestimi úrovňami, pričom lieta z kontinentu na kontinent a tam tlčie nepriateľov hlava-nehlava. Tí pred vás prichádzajú po vlnách, pričom si musíte strážiť aj chrbát a vpred sa pohnete až po vykynožení celej vlny. A to môže byť občas značný problém. Hra totiž ponúka naozaj obstojnú výzvu, ak začnete aspoň na normal obťažnosti, takže sa musíte poriadne obracať a zvlášť v neskorších fázach už budete pri spustení uvažovať o tom, či neskočíte na easy.

Každá z úrovní sa odohráva na novom mieste a prináša so sebou nielen unikátne prostredie, ale aj unikátnych nepriateľov, ktorí do hry prinášajú trošku novú výzvu. Sú tu hromady tých základných panákov, ktorých budete rozkopávať na všetky strany po desiatkach, no tých neskôr dopĺňanú odolnejší, pohyblivejší a aj nebezpečnejší nepriatelia. Tu a tam autori uleteli a nájdete tu napríklad tropický ostrov osídlení nacistami, kde vám problémy narobia SS dominy v latexe. Takže si zhruba viete vytvoriť obraz, čo vás v hre čaká. Každá úroveň je následne zakončená súbojom s bossom, ktorý je paródiou na nejakú celebritu. Musíte si osvojiť vzorec jeho útokov a tĺcť ho vtedy, keď je zraniteľný.

Problémom je, že nepriatelia útočia v celej hĺbke prostredia a taktiež vy sa musíte v celej jeho hĺbke pohybovať, no občas sa to horšie odhaduje. Takže sa chcete napríklad vyhnúť útoku, ktorý na vás zaslal nepriateľ, odstúpite dole, no aj tak vás trafí. Inokedy zase chcete nepriateľovi zasadiť presne mierený špeciálny útok, no netrafíte, lebo on je o malý kúsok vyššie. Pri vyššej obťažnosti to zbytočne otravuje život a rozhodne mali autori hĺbku prostredia spracovať lepšie. A lepšie mohli spracovať aj progres súbojového systému.

Shaquille má k dispozícii základný úder a potom tiež kopanec. Keď má dostatok energie, dokáže poriadne dupnúť do zeme, čo otrasie aj tými najodolnejšími nepriateľmi. Taktiež nechýbajú útoky so štýlovou spomaľovačkou a ak sa nejaké nachádzajú v prostredí môžete siahnuť aj po improvizovaných zbraniach, kým sa nerozbijú. Napríklad nepriateľov zhodíte ako kolky sudom, či zoberiete dopravnú značku a umlátite ich ňou. Podobných zbraní tu je viac. Okrem toho sú tu aj pasáže, kde získate špeciálnu podobu a s ňou aj špeciálne útoky – Shaq-Diesel a Shaqtus. Sám hrdina komentuje, kto tieto hlúposti vymyslel (odkazujú na niektoré jeho predchádzajúce kúsky), no vám v boji nesmierne pomôžu, keďže získate dovtedy nevídanú silu aj proti obrovským hordám nepriateľov.

Ale chýbajú nejaké kombá alebo čokoľvek, čo by vás posunulo ďalej. Hra tak nijako nevybočuje z radu mnohých iných a aj keď nie je zlá, je obyčajná, čo je niekedy možno ešte horšie. Nevyniká ani dĺžkou, takže na jednej strane aspoň nestihne nastúpiť stereotyp, no ťažko si takto autori budú obhajovať cenovku 20 eur, keďže znovuhrateľnosti tu veľa nie je a z pridanej hodnoty tu je len herná encyklopédia. Takže za nejaké 3 hodiny už sledujete záverečné titulky a to je naozaj trošku málo za danú cenu.

Ani graficky hra nijako nevybočuje zo zabehnutého štandardu. Aj keď teda jej štylizovaná grafika nevyzerá vôbec zle, pôsobí obyčajne, až by ste si hru zamenili s nejakými ďalšími, takže opäť raz škoda. Kým spomínané animované scény pôsobia skvele, grafika štýlom zaostáva. Shaq prispel nielen k dabingu hry, ale aj k jej hudbe a nájdete tu jeden jeho úplne nový track, ktorý sa nesie celou hrou. Doplnený je niekoľkými ďalšími melódiami, no tie sa vám do pamäte už tak nezapíšu. Jednu si dokonca vyžiada sám hrdina priamo od dizajnéra hry, lebo pôvodná hudba v scéne sa mu nepáčila.

A tieto veci hru vystihujú pravdepodobne úplne najlepšie. Neberie sa príliš vážne a ak ju tak nebudete brať ani vy, zabavíte sa. Nie dlho, nie úplne najlepšie, ale zabavíte. Shaquille O’Neal má charizmu, ktorá prerástla aj do jeho pixelovej podoby a hru ťahá svojimi hláškami, ktoré sedia k humornému ladeniu titulu. Nepodarilo sa mu síce úplne napraviť povesť po prvej hre, no ani zďaleka to nie je taká katastrofa. Hre by ale výrazne pomohla nižšia cenovka alebo nejaký ďalší obsah zadarmo.