Sú hry, ktoré zažiaria a o pár mesiacov, možno o rok si na ne už nikto nespomenie. A ak aj spomenie, už ich nikto nehrá. Tieto hry zostarnú a niekoľko rokov po pôvodnom vydaní nad nimi noví hráči ohŕňajú nos, nechcú si ich zahrať, nevidia dôvod si ich zahrať. Všetky tie vysoké známky a chvála sú zrazu zbytočné. No sú tu aj opačné príklady, ktoré žijú aj desiatky rokov po svojom pôvodnom vydaní, dočkali sa pokračovaní, remakeov, nových vydaní na desiatky platforiem a stále majú čo ponúknuť ako tým pôvodným hráčom, tak aj úplne novým. Tieto nadčasové hry nevychádzajú často, ale len ojedinele. A oplatí sa pripomenúť si ich. To teraz robíme recenziou titulu Flashback.

Flashback pôvodne vyšiel na Amigu v roku 1992 a, našťastie, neostal obmedzený len na jednu platformu, ale veľmi skoro sa dostal aj na ďalšie, ktoré hráči v tej dobre poznali. PC rady rozšírila verzia pre DOS, konzolové zas verzie pre Mega Drive a SNES. A to bol len začiatok. Chvála na seba nenechala dlho čakať a hra dostala takmer absolútne skvelé hodnotenia. Dokonca sa dostala do Guinnessovej knihy rekordov ako najpredávanejšia francúzska hra. Vyšiel aj remake, no ten nedokázal zachytiť kúzlo originálu, ktoré teraz majú možnosť zažiť hráči na Switchi v novej, aj keď vlastne starej (a pôvodnej) edícii.

Mnoho vecí na Flashbacku zastaralo, no iné stále fungujú veľmi dobre a jednou z nich je príbeh, ktorý bol pred 26 rokmi revolučný na poli videohier. Dnes už možno nie, no stále je kvalitný, nechýbajú prekvapenia, zvraty a ani zaujímavé momenty na tej párhodinovej ceste, ktorá je pred vami naprieč fantastickými prostrediami na Zemi aj mimo nej. Samozrejme, inšpirácia v klasických dielach sci-fi literatúry a aj kinematografie je nepopierateľná, no aj tak tento napínavý príbeh stále ponorí hráča do diania.

Vy ste Conrad B. Hart a je vzdialená budúcnosť roku 2142. Hra sa úvodom sama príliš nezaoberá, rovno vám predstavuje scénu naháňačky, kedy sa Conrad len tak-tak zachráni pred útokom mutantov a havaruje v nehostinnom prostredí niekde na Titane. Najväčší mesiac Saturnu je pokrytý džungľou a v nej na vás číhajú nepriatelia, pasce a iné nebezpečenstvá. Síce ste stratili pamäť, no holo-kocka so správou od vášho predchádzajúceho ja vás nasmeruje na cestu za objavením toho, čo sa stalo. A ako asi čakáte, v pozadí je hrozba pre celé ľudstvo, obrovské sprisahanie a len vy tomu všetkému dokážete zabrániť.

Má to spád, ak sa priamo počas hrania niekde nezaseknete, tak sa neustále niečo deje a stále sa v príbehu posúvate ďalej, dozvedáte sa nové fakty a chodíte z miesta na miesto. Až sa budete diviť, že hra prakticky nikde nestagnuje, ak niekde práve nestagnujete vy. Má naozaj parádny spád v príbehu aj využívaní prostredí, pričom vás z Titanu vezme na Zem, do temnej veže smrti a aj na mimozemskú planétu. Jedine na ľudí počas svojej púte narazíte poskromne. Sú tu mutanti a mimozemšťania, ktorí sa vás snažia zabiť, ale ak sa aj na scéne objaví nejaká zaujímavá NPC, buď vám až tak nepomôže, alebo sa na scéne dlho nezdrží. To všetko funguje aj preto, že má hra vzhľadom na svoj obsah veľmi presne naplánovaný obsah.

Flashback nie je ani dlhý, ani krátky. Ak ste hru hrali kedysi a stále si z nej čo-to pamätáte, dokážete ňou prebehnúť za nejaké 2 hodiny, možno ani to nie. Také štandardné prejdenie hry, keď sa budete snažiť objavovať rôzne lokality, tu a tam sa aj zaseknete a tu a tam niečo vyriešite so šťastím, vám môže zabrať tých 5-6 hodín. Samozrejme, ak hru hráte prvý raz. Ak sa ale budete častejšie zasekávať, strácať, motať a zomierať, môžete si pripočítať ďalšiu hodinu až dve. Je to len na vašom hernom štýle a na tom, ako sa vám bude dariť.

Musíte si totiž uvedomiť, že Flashback vznikol v dobe, keď sa v hrách nenosilo, aby vás vodili za ručičku smerom vpred. Tu vám toho autori veľa nenaznačia. Sami sa musíte dovtípiť, v čom spočíva cesta vpred. Máte na výber prakticky len obťažnosť a to, či chcete, aby vás hra pred každým novým prvkom upozornila na jeho ovládanie, či je to skok do diaľky, používanie predmetov, akcia a interakcia a podobne. Nehovorím, že je Flashback ťažkou hrou, to vôbec nie. Je to však hra, pri ktorej musíte mať stále otvorené oči. Žiadna šípka vám tu neukáže, že tých pár pixelov na zemi je vlastne kľúč, ktorý musíte zobrať a použiť niekde inde na otvorenie dverí. Hranie takejto hry je vlastne veľmi osviežujúce.

Je tu napätie, platforming, adventúrenie, akcia a aj niekoľko momentov, kedy len o vlások uniknete smrti a máte limitovaný čas na splnenie úlohy. Okrem toho je hra veľmi dobrým príkladom „cinematickej“ hrateľnosti ešte predtým, ako sa z toho stala obľúbená fráza súčasne AAA produkcie. Hranie je prekladané príbehovými animáciami a aj animáciami interakcie. Je však pravdou, že práve tieto sú časom otravné. Naozaj nepotrebujete mať nabíjanie svojho štítu vždy sprevádzané samostatnou krátkou scénou. Ako celok však tento mix funguje veľmi dobre. Nepriateľov likvidujete streľbou zo svojej zbrane, prekážky prekonávate obratnými skokmi a rozumom, kedy používate predmety z inventára.

Treba však povedať, že niektoré z týchto prvkov sú už trošku kostrbaté po všetkých tých rokoch. Napríklad to skákanie je občas až trochu veľmi ťažkopádne, pritom ho neraz musíte mať presne na krok vypočítané. Možno aj akcia je trošku viac strnulá, než by ste chceli. Musíte si uvedomiť, že je to všetko pomalšie a treba chvíľu čakať, kým všetky animácie úplne prebehnú. Ani ovládacia schéma nie je práve prívetivá a upraviť si ju nemôžete. Tu a tam zomriete. Pomocnou barličkou je možnosť pretočenia v modernom (jednoduchšom) režime, ktoré je obmedzené časovo. Ak ale spadnete do priepasti pri prechode medzi obrazovkami (čo sa stane často, ak bezhlavo bežíte), môžete sa vrátiť hore. Na určitých miestach som však pri použití tejto funkcie narazil na menšie bugy, keď sa napríklad postava vrátila na zlé miesto a tam sa zasekla. Ďalšie vrátenie o sekundu ale pomohlo. Toto sa zopakovalo na pár miestach s výťahom.

25th Anniversary, ako je táto verzia nazvaná, nie je žiaden remake a ani nič podobné. Je to naozaj pôvodná hra, ku ktorej aktuálni autori pristúpili s úctou a vlastne na nej nič nezmenili a ani neupravili, čo je len dobre, keď si spomenieme práve na remake. Pôvodná hra, pôvodná hrateľnosť, pôvodné prvky – to všetko tvorí jadro herného zážitku. Aby si ju však mohli užiť aj moderní hráči, dostala niekoľko nových prvkov. Sami si vyberiete, či chcete hrať klasickú 1993 verziu so všetkým, čo k nej patrí, alebo modernú s pretáčaním, tutoriálmi a audiovizuálnymi vylepšeniami.

Audiovizuálne vylepšenia pritom nie sú nijaké zásadné. Je tu však pár efektov a trikov, aby hra vyzerala rovnako, no zároveň o niečo lepšie a hladšie. Štýl a aj vizuál sú zachované, takže sa môžete kochať ručne kreslenými pozadiami a rotoskopickou animáciou. Okrem toho môžete využiť aj zopár filtrov, ktorými si upravíte obraz podľa svojej chuti, aby napríklad viac pripomínal staré CRT TV. Rovnaké menšie vylepšenia v modernom režime ponúka aj hudba, ktorá je stále veľmi dobrá aj bez toho.

Je zrejmé, prečo sa z Flashbacku stala klasika. Je esenciou estetiky, námetov a trópov sci-fi tvorby 80. a 90. rokov. Je to Total Recall medzi hrami, ktorý aj dnes stále zaujme svojim príbehom a aj keď jeho hrateľnosť trošku zhrdzavela, nemusíte si zvykať dlho na to, kým vás začne baviť. Nadčasový audiovizuálny štýl hry má stále čo povedať a len potvrdzuje, že ani za viac ako 25 rokov nestratila veľa zo svojho čara. Ak ste ju hrali kedysi, stále sa oplatí pripomenúť si ju. Ak nie, niektoré novinky ju robia prívetivejšou pre nováčikov, takže sa jej nemusíte báť.