Nintendo 3DS je tu s nami už viac ako 7 rokov a dalo by sa povedať, že už presluhuje. 3D bublina je dávno preč, aj keď je pravda, že v prípade 3DS sa táto technológia dočkala aspoň zaujímavého využitia. Ale aj technologicky je to už slabšie. Isté je, že sa blíži na koniec svojej životnosti, no Nintendo to s touto platformou ešte nevzdáva a aj keď je toto už pravdepodobne predposledný rok pre 3DS, stále nám prináša zaujímavé tituly, v ktorých sa nebojí ani zaexperimentovať.

A do tejto škatuľky by sa dal zaradiť aj titul WarioWare Gold, ktorý nadväzuje na síce úspešnú sériu, no zároveň sa nikdy vo veľkom nepresadila v mainstreame. Ak ste o nej nič nepočuli, nič sa nedeje. Predsa len tu bola posledná časť už v roku 2013 pre Wii U a odvtedy sa Wario so svojou vlastnou sériou odmlčal. A akoby sa Gold snažil tých 5 stratených rokov dohnať a zároveň niečo ponúknuť aj hráčom, ktorí sa ku sérii dostanú vôbec prvý raz. Je tu tak viac obsahu ako kedykoľvek predtým a okrem nového obsahu sa vracajú aj tie najzábavnejšie časti z minulosti.

WarioWare bola vždy kompilácia mikrohier. Nie minihier, toto sú naozaj mikrohry, ktoré trvajú niekedy aj do 5 sekúnd a sú o tom, aby ste sa bleskovo zabavili. V jednej minúte prejdete celý jeden príbehový segment a to je vec, ktorá sa často nevidí. Ale na ceste medzi dvoma zastávkami poslúži na výbornú. Alebo kedykoľvek máte minútu času a chcete sa rýchlo zabaviť. Týchto mikrohier je tu viac ako 300 a ako som už spomenul, je to kompilácia nových a tých najlepších z minulosti, takže s hrou dostávate vlastne akúsi „The Best of“ výberovku.

Okrem nej však dostávate aj tradične strelený príbeh vo Wario štýle, ktorý síce najskôr nevyzerá tak, že by ste mu mali venovať nejakú pozornosť, no ak sa príbehovým scénam v hlavnom režime budete vyhýbať, pripravíte sa o veľkú časť z kúzla hry. Je tu mnoho momentov, kedy sa budete sami seba pýtať, čo to do pekla vlastne je, ale stojí to v konečnom dôsledku za to. Wario sa chce strašne nahrabať a vymyslel si pekelný plán, v ktorom chce využiť vás – hráčov. Pomôže mu v tom množstvo posluhovačov a zabrániť mu v tom chce jedno malé dievča.

Tie scény občas nedávajú zmysel, sú až absurdné, naozaj strelené, no veľmi zábavné, pričom im pomáha nielen štýlové grafické prevedenie, ale aj veľmi dobrý dabing postavičiek v nich, ktoré sú poskladané z pestrej palety rôznych archetypov, ktorým však autori pridali aj niečo svojské. A každá postavička na strane tých „zlých“ so sebou prináša aj vlastné prostredie a vlastné sady mikrohier, ktoré chcú preveriť rôzne vaše schopnosti. Príbehový režim v hre vás tak naozaj drží a je to príjemné osvieženie, že tu neplní len úlohu akejsi vaty, ktorá má vyplniť priestor medzi hraním jednotlivých hier, ale naozaj sa bavíte aj samotným príbehom.

Samotný prierez príbehom taktiež reprezentuje všetku ponuku v hre, keďže mikrohry sa delia nielen podľa postáv, ktoré ich zadávajú, ale tiež podľa žánru a podľa typu ovládania. Najskôr postupujete cez rôzne podoby ovládania, pričom si vyberáte sami, na čo máte práve chuť. Potom sa začínajú hry viac kombinovať, zrýchľujú sa, limit sa skracuje a týmto stúpa ich náročnosť. Čo sa týka ovládania, tak sú tu hry využívajúce tlačidlá a ich stláčanie (pohotovosť, rýchlosť, presnosť...), potom je tu pohyb konzoly, takže hru ovládate gyroskopom (fakt nevhodné vo vlaku a v lietadle), nasledujú hry ovládané dotykom na spodnom displeji a autori využili aj mikrofón, takže ovládate hry fúkaním – fúkate balón, do trúbky a podobne.

Vlastne tu nie je prvok, ktorý by hra nevyužívala a keďže je hrateľnosť rýchla a taktiež sled hier, neustále je pred vami nejaký nový zážitok, čo je podporené tiež žánrami. Tých je tu osem a taktiež sú naozaj rôznorodé a využívajú ako každodenné veci, tak aj trošku obskurnejšie činnosti, ba dokonca vychádzajú z iných hier, či do mixu pridávajú trošku športu. V jednu chvíľu tak ťaháte sopeľ späť do nosa, hneď na to sa snažíte zavesiť kôš. Je ich tu naozaj viac ako 300 a každá je iná. Od vydania som si vyskúšal snáď všetky, no nejako rozumne ich opísať snáď ani nejde. Možno vás niektoré baviť nebudú, ale naozaj drvivá väčšina je okamžite zábavná a chytľavá. Dokonca 57 z nich vychádza z Nintendo hier, takže tu nájdete malé úryvky z Wind Wakera, Donkey Konga, Mario Kart, Metroidu a iných.

Progresom v príbehu si odomykáte jednotlivé mikrohry, ktoré si môžete vyfiltrovať a zahrať v rámci Indexu. Ešte zaujímavejšia je však možnosť výziev. Challenge režim sa delí na 9 sekcií, ktoré majú rôzne témy a podľa toho rozdelené mikrohry, no nájdete tu tiež také, ktoré podporujú online možnosť, aj keď len veľmi limitovane, keď je to len o tom, kto vydrží dlhšie. Ani tým však dodatočný obsah v hre nekončí a nájdete tu napríklad Misie, čo sú vlastne achievementy, za ktoré dostanete odmenu v podobe herných kreditov. A tie následne môžete minúť v Arcade režime, kde si za ne kupujete kapsuly (tie získavate aj hraním) a z nich vám môžu vypadnúť hry, filmy, skladby, karty k postavičkám a haldu ďalšieho obsahu, kde vám napríklad Wario namaľuje vašu priloženú amiibo figúrku a dostanete za to ďalšie kredity.

Nemá zmysel opisovať grafiku a zvuk. Každá ha ponúka svoje vlastné spracovanie a to len podčiarkuje, koľko toho vo WarioWare Gold vlastne je. Aj tak ale vydrží len niekoľko hodín a plná suma za túto hru je niečo, čo v rámci herného obsahu pôsobí snáď až cynicky. Dostanete síce naozaj parádnu porciu zábavy, ale za cenu, ktorá vás od kúpy skôr odradí. A to je obrovská škoda, lebo táto kompilácia je poctou pätnásťročnej histórii série plnej invencií, zábavy a absurdného humoru.