Ak by zrazu začali ožívať mŕtvoly, sme my hráči dokonale pripravení. Zombie apokalypsu sme tu mali toľkokrát, že nás mŕtvola klopajúca na dvere prekvapí menej ako zanietený jehovista. Prichádza ďalší zástupca, ktorý nešetrí morbídnou akciou a rozhadzuje ju v pixelovej podobe po hrstiach. V Death Road to Canada čakajú stovky až tisícky zombíkov v rogue-like podobe, kde vaša smrť nič neznamená. Nanovo vygenerovaný svet vás prinúti skúsiť to znovu a vy túto výzvu radi prijmete.

Hlavným cieľom je, ako už zo samotného názvu hry vyplýva, cesta. Do Kanady. Práve tam hľadá naša partia útočisko pred hordami zombíkov, ktorí sa pokúšajú o jediné: dať si čerstvé sústo mozgu. Toho vášho. V hrateľnosti netreba hľadať žiadne sofistikované herné prvky. Technické spracovanie podtrhuje jednoduchosť základnej myšlienky. Ak sa proti vám postaví zombík, zaútočíte na neho. Najlepší zombík je totiž ten, ktorého vnútornosti ste s čvachtavým zvukom rozšliapali. Tentoraz vás nebude príliš otravovať ani survival či prepracovaná výroba predmetov a všetko sa sústredí na akciu. Zápletka negraduje naskriptovanými scénami, ale cestou vám hádže pod nohy nepríjemné situácie, s ktorými sa musíte vysporiadať a príbeh si tak tvoríte sami. A nepotrebujete k tomu ani spektakulárne animované sekvencie, stačí slovný popis a výsledok. Skrátka depka, nikto nevládze, tak vám polovica skupiny zomrela a teraz už len pozeráte do očí neodvratne sa blížiacemu koncu.

Výber postavy nie je dôležitý, rozdiely medzi nimi ťažko rozpoznáte. Aj keď manga slečna je fajn, Elvis si spieva a dôchodca je… skrátka dôchodca. Môžete si vytvoriť vlastného hrdinu alebo celú partiu, ktorá s vami bude putovať. Zhora videné bojisko je náhodne generované pri každom hraní. Nie je to otvorený svet, ale menšie mapky obsahujú budovy, do ktorých sa dá vojsť a kde nájdete mnoho využiteľných zbraní či zásob. A či ide o obchodný dom, chatu či iné obývateľné a neobývateľné priestory, vám môže byť jedno: hľadáte v nich predmety. Inventár je obmedzený na tri aktívne používané zbrane: nájdete tu železné tyče, trúbky, nože, golfové palice, hasák, kladivo, hokejku, ale aj ručnú sekačku a hneď niekoľko strelných zbraní, od revolveru, cez brokovnicu, pištoľ, pušku, až po automat. Platí známe pravidlo, že munície je málo (alebo skôr zombíkov mnohonásobne viac) a zbrane sa časom ničia, takže pravidelné dopĺňanie stavu počas jednotlivých výletov je nutnosťou. Obmedzený inventár zas drží krehký balans.

Navyše to nemáte so silnou zbraňou vyhrané. Chodiacu mŕtvolu možno zbavíte bolestí hlavy, jej amputáciou jedným presným zásahom, no v zástupe čaká už ďalší adept na lobotómiu. A energiu na ďalšie mávnutie kladivom nemáte behom sekundy. Zároveň po pár zásahoch začne postavička pociťovať únavu, potiť sa a každý útok je pomalší, trvá dlhšie, než ho znovu použijete, až vám neostane nič iné, než zbabelo pobehovať a kľučkovať. Je preto nutné napriek arkádovej hrateľnosti útočenie správne časovať. Ak vás obklopí horda zombíkov, je akákoľvek taktika zbytočná a práve týmto momentom sa snažíte za každú cenu vyhnúť. Nepriateľov je nekonečne veľa a časom sa respawnujú. Zabudnite na akékoľvek ukazovatele či UI počas hrania: ak postava nevládze, je pomalšia, červená v tvári a potí sa. Obdobne vás o zdraví informuje srdiečko či striekance červenej krvi.

Na to všetko, samozrejme, nebudete sami a postupne privítate ďalších členov vášho skromného zájazdu výletníkov. S viacerými postavami sa zástupy nemŕtvych likvidujú ľahšie. Niekedy postup vašich hrdinov pripomína pri správne zvolenej kooperácii útočné komando zrovnávajúce so zemou všetko, čo jej príde pod mačetu. Svojich súbežníkov môžete vyzbrojovať rovnako ako hlavného hrdinu - vlastne si zvolíte, koho budete ovládať a môžete efektívne voliť taktiku. Určíte, či sa majú ostatní správať skôr defenzívne alebo vás stále nasledovať. Zamerať sa hlavne na zbieranie predmetov a nepriateľov si skôr nevšímať. Umelá inteligencia nepatrí medzi najinteligentnejšie (slovný obrat hodný nejakej ceny), avšak na arkádovú mordovačku úplne postačuje. Nezabudlo sa ani na domácich miláčikov, takže do tímu môžete zobrať aj psa.

Lenže čím viac krkov vás nasleduje, tým sú vaše výdaje na ich nasýtenie vyššie. Okrem jedla zbierate už spomínané zbrane, lekárničky a benzín. Hranie je totiž rozdelené na dve časti: v už spomínanej akcii mordujete všetko, čo sa hýbe a ak ste v lokácii vyzbierali všetko, čo ste chceli, sadnete do auta, naštartujete ho a vyrazíte bližšie k hranici s Kanadou. Alebo ak vám dôjde benzín, pôjdete pešo, až kým nenájdete nové vozidlo. Tie sa líšia výdržou, spotrebou a rýchlosťou, ale v konečnom dôsledku vám to môže byť jedno. Počas jazdy postavy prehodia jednu zo zopár fráz, morálka upadá alebo naopak vašimi rozhodnutiami, čo vylepšiť, kto bude strážiť celú noc alebo ktorým smerom sa vydáte, naopak rastie.

Nešťastníci putujúci mŕtvou krajinou majú dôvodov na depresiu viac než dosť. Výrazný vplyv na výkon pri maximálne deprimovanej zostave príliš nebadať, ale nie je nič príjemné cestou čítať nie príliš optimistické prognózy, ako aj tak všetci zahynú. Starať sa o skupinu ľudí, chvalabohu, nie je nutnosťou a nemusíte mať obavy zo simsoidnej telenovely. Dôležité je mať čo do brucha. Preto nemôžete nabrať priamy smer na Kanadu, zásob nie je mnoho a takmer vždy si môžete vybrať, kde zastavíte. Je to v podstate jedno, surovín nie je mnoho. Občas dostanete úlohu vydržať hodinu herného času v opustenej chate v horách alebo sa rozhodujete, či niekomu pomôžete a prijmete ho. Prídete o zdroje, získate parťáka alebo vás prepadnú banditi z pripravenej pasce. Momentov, kedy sa môže všetko nečakane pokaziť, je neúrekom. A sami si vyberáte, ktorá postava by sa vám v tíme zišla a či máte na to vyhodiť toho hajzlíka… ktorý nič nevie, len sa pletie pod nohy, depkuje, ale je s vami od začiatku.

Putovanie krajinou vidíte v statickej podobe ubiehajúcej cesty. Nie je to na škodu, arkáda stačí v top down podobe. Cez deň sa zombíci promenádujú pomerne pokojne a hoci si preživších všímajú, nie je to nič oproti noci, kedy sa na hrdinov vrhajú s omnoho väčšiu vervou. Lenže vy musíte zastaviť, získať niečo pod zub alebo benzín do auta - alebo ste si zvolili systémom vygenerovanú lokáciu, ktorá je zamorená tackajúcim sa „sajrajtom". Nie raz sa konečnou stane hráčova nenásytnosť. Poznáte to: nakuknem ešte sem a tu sú dvere, čo ak tam niečo bude. A je. Partička zombíkov vás očakáva s otvorenou náručou. Cmuk-cmuk, now kiss. Smrťou ktorejkoľvek z postáv, čiže aj tej, ktorú práve ovládate, hra nekončí a pokým žije aspoň jedna z nich, ide sa ďalej. Či mať viacero hrdinov bojujúcich o prežitie alebo putovať skromne? Viac hladných hrdiel viac zje, veď to poznáte.

Napriek tomu, že je Dead Road to Canada iba obyčajnou arkádou, v ktorej rogue-like štýl núti hráča skúšať to znovu a znovu a ešte raz, obsahuje nenápadné postrkovanie vpred práve pre vylepšovanie pár schopností. Raz za čas nájdete zombie token a tie slúžia na nakupovanie schopností, ktoré sa prejavia v ďalšej hre. Napríklad začnete so skalpelom, dostanete bod do vlastnosti medic a shooting. Alebo je lepšie oháňať sa mačetou a so zlepšenou silou? Sú tu aj strelné zbrane a začínať s jednou je výhoda. Mať v tíme schopného mechanika je plus, jednak má v ruke hasák, opraví auto a výdrž má zvýšenú. Alebo sa spriatelíte so psom, dostanete rýchlejšie auto, máte pokojnejší spánok a neskolí vás únava, jedlo vám dodá staminu aj energiu, zvýši sa šanca na získanie koristi. Vyberať z niekoľkých desiatok možností je nesmierne náročné a viditeľne si upravujete vlastnosti postáv do ďalšieho hrania.

Technické spracovanie nie je náročné na hardvér a zároveň nikoho neurazí. Pixel art buď akceptujete a nebude vám vadiť, alebo už len z princípu odsúdite inak kvalitnú arkádu. Bez akéhokoľvek dabingu a s opakujúcimi sa melódiami, ktorých charakter prerastie do otravnosti, sa netreba viac venovať ani audiu. Čvachtá to, vŕzga a zombíci mrnčia, no to je tak všetko. Nečakajúc nič viac, veď ani zápletka tu nie je nijako ohromujúca, by nemal ani technický minimalizmus nikoho obmedzovať. Hrateľnosť stavia na jednoduchý princíp mlynčeku na mäso. Väčšia zábava je to, samozrejme, v kooperácii so živými spoluhráčmi a lokálne v hraní nájdete zábavu po vzore starých arkád. Škoda len, že niekedy je náročné vidieť, čo sa na obrazovke vlastne deje a ovládanie mohlo byť viac user-friendly a používať celú paletu ponúkaných tlačidiel gamepadu. Zistíte v menu.

Arkádová zombie apokalypsa, ktorá sa na nič nehrá a ponúka rogue-like zábavu, ktorú si užijete osamote, no viac v kooperácii. To je Death Road to Canada Nemusíte sa obávať komplikovaných herných prvkov, ide predovšetkým o zábavu a akciu. Na jednej strane poteší minimálna komplikovanosť, na druhej cítite, že vás to po hodine hrania už príliš nebaví. Death Road to Canada nie je zlou hrou a to, o čo sa snaží, robí dobre. Len od nej nemôžete očakávať nič viac než nenáročnú zábavu plnú zombíkov, rozpáraných tiel z pixelov a v ktorej si príbehy vlastne vytvárate vy sami svojím putovaním. A kooperatívne bláznenie dvíha zábavnosť o stupienok vyššie.