Platformoví maskoti boli kedysi veľkou vecou, no ako plynul čas, akosi Mariovi všetka konkurencia vymrela. Crash a Spyro sa snáď časom dočkajú aj reálnych návratov, nielen remakov, no kým sa tak stane, v Sony sa rozhodli vytvoriť si nového maskota. Teda nie úplne. Možno si niektorí z vás vyskúšali „tech demo“ The Playroom, ktoré vyšlo na PS4 ešte v roku 2013 a práve v ňom sa po prvý raz objavil drobný panáčik Astro Bot. Ten sa odvtedy objavil ešte v niekoľkých tituloch, no zdá sa, že sa ho pomaly v Sony snažia pretlačiť aj na pozíciu akéhosi roztomilého maskota. A najlepší spôsob ako to dosiahnuť, je vytvoriť s ním naozaj chytľavú hru.

Astro Bot má pritom obrovský potenciál, aby si získal davy. Je nemožné, aby ste si neobľúbili jeho emócie, ktoré môžete vidieť na jeho „tvári“. Je drobný, zmestí sa vám do ovládača(doslova). Navyše veľmi dobre vystihuje platformu už svojím výzorom, keďže vyzerá trošku ako PS VR headset. A práve pre PS VR vznikla jeho nová hra Astro Bot: Rescue Mission. Ako ste si pravdepodobne domysleli, je to 3D platformovka a aj keď toto nie je práve žáner, ktorý by sa hráčom primárne asocioval s virtuálnou realitou, Japan Studio chceli dokázať, že práve tam mu to sadne najlepšie. A nemýlili sa.

Celé to začína v momente, kedy si na hlavu nasadíte VR headset a dostanete sa do vesmíru. Ten ale nie je prázdny a chladný. Dôkazom je malá vesmírna loď plná desiatok Astro Botov. Samotná loď má taktiež tvar PS VR headsetu a jej idylická cesta je prerušená mimozemšťanom, ktorému sa zapáči, tak si chce zobrať jej časti, čím ju nielen zničí, ale taktiež celú jej posádku rozhádže kade-tade v širokom vesmíre. Zostal len jeden jediný – ten váš Astro Bot. A keď vás požiada, aby ste mu pomohli, pri pohľade na jeho tvár jednoducho nedokážete odolať a vydávate sa na cestu naprieč vesmírom, aby ste opravili loď a pozbierali všetkých stratených Botov.

Musíte na to však ísť krok za krokom. Aj keď v tomto prípade je to skôr planéta za planétou. Herný svet sa totiž delí na päticu planét, ktorými postupne musíte prejsť, aby ste tam zozbierali malých Astro Botov a na konci získali nejakú časť lode. Tento jednoduchý koncept sa opakuje, no je dostatočne účinný na to, aby ste tu radi a veľmi ochotne presedeli hneď niekoľko hodín. A možno aj niečo navyše, keď vám budú Astro Boti do 100% prejdenia chýbať, tak sa k jednotlivým levelom ešte vrátite, aby ste sa pokúsili kompletne ich pokoriť.

Z pätice planét každá obsahuje štyri základné levely a piatym je obligátny súboj s bossom, ktorý v takejto hre nesmie chýbať. Asi ste si už aj sami spočítali, že tu teda nájdete celkovo 25 levelov, ktoré na vás čakajú. Progres medzi nimi nie je nijako zvlášť náročný, aj keď posun na ďalšiu planétu je limitovaný minimálnym počtom nazbieraných Astro Botov. To číslo je však vždy také nízke, že nebudete mať najmenší problém posunúť sa ďalej. Ak by to však týmto končilo, toho obsahu by veľa nebolo a po pár hodinách by ste už hru kládli bokom. Ono sčasti to tak aj je, keďže prejdenie základných 25 levelov vám zaberie asi len okolo 5-6 hodín (ak chcete všetko, bude to o niečo viac). Našťastie tu ale nájdete aj niečo navyše.

V leveloch totiž nájdete aj zamaskované chameleóny, ktoré sa vždy niekde skrývajú. Niekedy ich máte viac na očiach, inokedy ich musíte naozaj hľadať, či sa k nim dokonca pretĺcť. Navyše, keďže sú to chameleóny, tak farebne vždy splývajú s prostredím okolo. Spoznať ich viete len podľa očí a keď už ich nájdete, tak udržujte očný kontakt (vy s headsetom na hlave, nie váš Astro Bot). Stačí chvíľka, chameleón sa vyparí a pre vás to znamená, že ste si odomkli nový Challenge level. Tých je v hre celkovo 26 a ponúkajú hrateľnosť navyše. Nie práve náročnú, no aspoň niečo. Sú to zväčša krátke výzvy na rýchlosť a presnosť, pričom hneď niekoľko z nich len kopíruje súboje s bossmi. Takto môžete získať ďalších Astro Botov podľa svojho výsledku, maximálne však dvoch za level.

Ale čo samotná hrateľnosť? Tá síce neprináša nič revolučné, občas to už dokonca vyzerá tak, že je v rámci tohto žánru nemožné vymyslieť niečo nové, no stále latku zábavy nastavuje naozaj veľmi vysoko. A to už od úplného začiatku, keď sa so svojim Astro Botom vydáte na prvú planétu a on tam vyskočí z vášho Dualshocku. Vy sa vžijete do úlohy veľkého robota, ktorý ovláda malého Astra a pomáha mu prekonávať prekážky. A tie prvé momenty sú naozaj zaujímavé. Voľne sa pozeráte po okolí z miesta, kde stojíte. Inak je váš pohyb pomerne limitovaný. Astro Bot sa naopak pohybuje úplne voľne po pomerne priamočiarych leveloch a môže tak pokojne behať aj okolo vás.

A to sú momenty, kedy si všimnete množstvo detailov, ktoré je v hre práve na to, aby ste si vybudovali vzťah k postave. Žmurká a usmieva sa na vás a keď beží okolo, môže vám zakývať. Takýchto detailov je tu naozaj veľa, nechýbajú oslavné tance na konci levelov a ani niektoré iné drobnosti, ktoré sú tu pre čo najlepší dojem. Až keď sa nimi všetkými pokocháte, potom sa púšťate do samotného hrania. Stále sa však musíte obzerať. Pre vás je hra pomerne statická, keďže kamerou je vaša prilba, k čomu sa ešte dostanem, no Astro Bot musíte behať všade – pred vami, pod vami, nad vami a aj za vami. Autori sa neštítia skryť niektoré objekty jednoducho všade, takže sa musíte poriadne obracať.

Váš Astro Bot ale popri tom všetkom musí prekonávať prekážky a tiež bojovať s rôznymi nepriateľmi. V oboch týchto činnostiach mu pomôže aj jeho jetpack, ten ho totiž nielenže chvíľku udrží vo vzduchu, ale navyše mu lúč z neho pomôže zlikvidovať aj nepriateľov, na ktorých by bežne päsťami nestačil, nakoľko tu má len jeden jediný úder a žiadne iné útoky. Typov nepriateľov je dosť a to isté čiastočne platí aj pre prostredia, ktoré prichádzajú s vlastnými nástrahami. Prostredia sa naprieč planétami začnú skoro opakovať a hra si aj vystrieľa všetky svoje tromfy relatívne skoro, takže vás v jej druhej polovici už takmer nič neprekvapí. To isté platí aj o bossoch, ktorých bez ohľadu na rozdielny vizuál a svet vlastne vždy porazíte tak akosi rovnako.

Niežeby ste sa pri tom však nebavili. Hra vás stále drží a skákanie vás drží, rovnako aj jednoduchá akcia, prekonávanie prekážok (pri ktorom musíte občas zapojiť rozum) a tiež hľadanie stratených Astro Botov, ktorých je v každom leveli 8 (okrem bossov). Hranie je ďalej spestrené niečím zaujímavým a niečím veľmi otravným. To zaujímavé sú „zbrane“, na ktoré premeníte svoj Dualshock. Ten je aj v hre a v určitých pasážach naň získate násadu napríklad vo forme vodnej zbrane, vrhača hviezdic a podobne. To následne ovládate dotykovou plochou a takto napríklad chránite svojho Astro Bota pred nástrahami. To nudné je doslovné zapojenie hlavy, nakoľko autorom pripadalo zábavné, že sa musíte pri hraní uhýbať a triasť a hlavou narážať do zábran, aby ste ich rozrazili. Zábava to nie je, ešte sa vám pritom aj pohne headset na hlave, takže si ho musíte opäť upraviť (hlavne pri striasaní chobotníc to nahnevá).

Poďme ale k optimistickejšej téme, napríklad k audiovizuálu. Ten je totiž na vysokej úrovni a aj keď sú tu drobnosti, ktoré to celé ťahajú dole, na hru sa pozerá veľmi dobre. Jej svety sú nápadité a plné pestrých detailov, pričom sa pozriete k sopkám, dokonca aj hlboko pod morskú hladinu, kde váš hrdina musí plávať. To všetko je doplnené aj chytľavou hudbou, ktorej je síce pomerne málo a čoskoro sa začne opakovať, ale aj tak je veľmi dobrá a počúva sa veľmi dobre.

Najväčšia chyba tu opäť nie je chybou hry, ale nedostatkom technológie. Mnoho PS VR titulov má problémy s tým, že zorný uhol kamery nie je najširší a ovládanie pohybom tiež nie je práve najpresnejšie. Tu je to podobné a keďže vás hra neraz postaví do situácie, v ktorej sa musíte nahnúť niekde za roh, často máte pred očami hlášku, že ste mimo záberu kamery. Niekam jednoducho dobre nevidíte, časom váš ovládač mieri niekde inde a podobne. To však nie sú veci, ktoré by vás mali od hry odradiť. Ak máte PS VR, Astro Bot: Rescue Mission je pre vás povinnosť. A osobne tiež dúfam, že sa časom objaví aj štandardná verzia bez nutnosti PS VR s upravenou kamerou, aby si hru mohol užiť každý fanúšik dobrých platformoviek, keďže práve to je táto hra v prvom rade.