Myšlienka simulácie hrobára zasadená do stredovekého prostredia má svoje čaro. V kombinácii s čiernym humorom a roztomilou pixelovou grafikou sa nádej na kvalitnú zábavu znásobuje. Dupľom ak dostanete prísľub ďalších herných prvkov pripomínajúcich Stardew Valley alebo My Time at Portia. Nebudete len kopať jamy, môžete sa vybrať cestou farmára, chytať ryby, zásobovať miestne postavy surovinami či vyrábať konkrétny tovar. A činnosťami získavate body, ktoré investujete do vylepšení.

Na prvý pohľad prísľub dlhodobej zábavy. Na ten druhý, keď sa do hry pokúšate skutočne ponoriť, začne všetko nepríjemne škrípať. Graveyard Keeper je hra na dlho, vyžaduje od hráča mnoho hodín práce. Namiesto zábavy je to skôr repetitívna nuda. Príliš mnoho volieb a činností sa obrátilo proti vývojárom z Lazy Bear Games, ktorí nedokázali množstvo nápadov spracovať do komplexnejšej podoby. Výsledkom je unavujúce klikanie a čakanie na energiu, aby váš hrdina mohol pokračovať vo svojej ceste a návrate do normálneho života plnením úloh od ostatných postáv. Na mobiloch by sme tento herný systém oželeli, za počítačom sa nám vysedávať a čakať nechce.

Normálny život sa vášmu zástupcovi postaví na hlavu. Cesta domov za svojou partnerkou, nepozornosť pri čítaní správ na mobile, prechod cez cestu, škrípanie pneumatík a už len záblesk svetla. Ocitnete sa v podivnom svete, kde vládne tvrdou rukou cirkev, o elektrine nik ešte ani len nepočul. Svet, v ktorom netušíte, čo máte robiť, ale hovoriaca lebka (a tým sa predsa nikdy neodvráva a vždy majú pravdu) vás uvedie do deja. Ste hrobár a ak sa chcete dostať späť do svojho života, tu máte zástup úloh a prenášaj, vyrábaj, kupuj, staraj sa o nás. Prvé minúty sa nesú v duchu objavovania a prezentácie všetkého, čo môžete v Graveyard Keeper robiť. Je toho naozaj dosť. Primárne však povedú vaše kroky smerom na cintorín.

Oslík vám na vozíku donesie prvého zosnulého, vezmete ho do márnice, kde z neho môžete vypreparovať mäso. Nechutné, ale lebka predsa netára. Navyše od vás chce, aby ste jej doniesli pivo, ktoré tak miluje. Teda si to aspoň myslí. Čo sa s alkoholom deje po konzumácii, nebudeme rozoberať. Čierny humor sa objavuje len v niektorých momentoch a je to škoda - hlavne ak časom budete sledovať cirkev a jej upaľovanie čarodejníc, čo je v kontraste so sarkastickým ladením z úvodu. Ale dobre, tu je mäso, mŕtvola chradne, tak hybaj na cintorín. Vykopete hrob (dostanete do daru nástroje, ako sekera, lopata a krompáč) a ak na to máte, miesto posledného odpočinku zveľadíte. Nemáte, ale to je teraz jedno, časom príde všetko.

Okrem náhrobného kameňa môžete skrášliť jeho okolie. Lenže všetko niečo stojí a na začiatku máte prázdne ruky. Úloha miestneho zástupcu cirkvi znie jasne: zdvihni úroveň cintorína do kladných čísel a teda to tu skrášli, oprav, zlepši a vyčisti. To vám zaberie nemálo času a na všetko potrebujete peniaze. Alebo suroviny. Náhrobný kameň môže byť z dreva alebo kameňa, takže ich treba vyťažiť. Napríklad drevo narezať na hrubé foršne, tie na dosky a z nich v spojení s klincami niečo spravíte. Alebo vyťažíte kameň. Tých možností je neúrekom a minimálne na začiatku pracujete skôr s nedostatkom surovín, ktoré je potrebné nakupovať. Peniazmi, samozrejme, nedisponujete. Každá vec stojí až prehnane veľa a na všetko si musíte zarobiť tým, že predávate výrazne pod cenu.

Za každú činnosť získate odmenu: červené gemy dostanete za manuálnu prácu, zelené za činnosť spätú s prírodou a modré za duchovno. Berte ich ako získané skúsenosti v troch rôznych farbách, ktoré vám slúžia na vylepšovanie schopností. Tak napríklad na začiatku viete z tela vypreparovať len mäso. Ak zlepšíte investovaním konkrétneho počtu červených, zelených a modrých gemov svoje schopnosti, bude vaša úspešnosť vyššia a do inventáru vám naskáče mozog, lebka, vnútornosti, krv, kosti a podobne. Každý predmet môžete skúmať na špeciálnom stole. Lenže kým sa k nemu dopracujete, napcháte všetko čo máte po vreckách do truhiel a iných odkladacích priestorov, pretože sa vám začnú hromadiť a nemáte ich ako a kde použiť.

Môžete sa pustiť do rúbania dreva, ale pozor, nástroje sa opotrebujú a musíte ich opravovať. V tom vám pomôže miestny kováč, od ktorého dostanete prvé rady zadarmo. Obdobne to bude s krčmárom, strážcom majáku, kňazom a všetkými, ktorí sú ochotní sa s vami baviť. Plnenie ich želaní je náročné - a to hlavne časovo. Odškrtnutými úlohami si zlepšujete vzťah s nimi a tým aj ponuku v obchodovaní. Možností je naozaj neúrekom: hrabete sa v záhradke, zbierate huby, ale na nič nemáte dostatok financií a hlavne energie. Je pekné, že si vyrobíte políčko v záhrade, ale ak netušíte, čo tam zasiať a ani kde získate semená, začne sa vám pod rukami kopiť zbytočná robota. Tutoriál je nekonzistentný a postaví vás pred more činností, ale nevysvetlí základné prvky. Nepoukáže na zbytočne komplikované vzťahy medzi činnosťami od začiatku po ich koniec, kde čo nájdete, ako to získate. Navyše vás hra obmedzí zbytočne vysokými cenami za nákup. Ak zistíte, čo za svoju prácu dostanete, tak… to je presne ten pocit po prvej výplate v živote.

Ešte väčšou brzdou je energia hrdinu. Každá činnosť (chvalabohu, až na pohyb) mu ju uberá. Mŕtvolu na jeden záťah nevypitvete. Alebo zotnete strom, spracujete drevo, vyrobíte polotovary, potom rám okolo hrobu, možno zvládnete náhrobný kameň, ale už nemôžete vykopať hrob. A podobne by sme mohli pokračovať. Energiu doplníte spánkom, takže pekne domov do postele, pár sekúnd pozeráte na chrápajúcu postavičku a znovu do práce. Raz za týždeň sa objaví obchodník, pokúsite sa mu niečo predať, ale buď od vás nič nevezme, alebo vám dá pár drobných do ruky. Neveríte, že toto má byť odmena. Nastupuje monotónne grindovanie a opakovanie toho istého s cieľom, že ak to zvládnete, posuniete sa dopredu, zarobíte na úlohový predmet alebo čokoľvek, len aby sa to už niekam, preboha, pohlo.

Nič sa nezmení, znovu sa budete snažiť stihnúť aspoň niečo, avšak automatizácia práce nehrozí. Neustále musíte pendlovať medzi pracovnými nástrojmi, držíte F-ko a sledujete ubúdajúcu energiu. Dni v kalendári bežia až neuveriteľne rýchlo a je vlastne jedno, aká je hodina, či sa zmení počasie. Kolobeh činností sa nemení, postavy chodia maximálne tak v noci spať. Chvalabohu, hrdina nemusí jesť. Ale môžete variť a ak nájdete vhodnú postavu, svoje kulinárske výtvory predávať. Za pár šupov. Lebo na začiatku viete vykúzliť len zopár jedál a recepty na tie lepšie stoja nemálo. A ako sa to deje? Pristúpite ku kuchynskej linke, vyberiete surovinu, ktorú upravíte držaním F. Ak ich potrebujete viac, vyberiete ich viac a činnosť zopakujete. Potom idete variť, takže do kachlí hodíte drevo (to si už nenarúbete, lebo nemáte energiu, tak najprv do postele), zvolíte si recept a čakáte, kým sa vybrané jedlo uvarí. Ak vám energia dôjde, dopĺňate si ju práve jedlom, no prečo by ste to robili, ak ide o niečo, čo konečne môžete speňažiť?

Takto to je so všetkým. Môžete ísť do podzemia, vypitvať nejaké potvory, ale po pár mávnutiach mečom zbraň  ani nezdvihnete. Alebo idete na ryby: to síce neberie takmer žiadnu energiu a dokonca nedržíte tlačidlo, ale musíte nervačiť v tradičnej minihre, kde treba udržať rybičku v ukazovateli, lenže tá mrcha sa hýbe ako chce. Naučíte sa to, no krivka zábavnosti s dutým ploing dopadla na samotné dno. Je to nuda. Tam, kde napríklad v spomínanom Stardew Valley alebo aj Minecrafte vidíte progres a výsledok vašej práce ako odmenu, zveľaďujete si svoje sídlo, Graveyard Keeper absentuje. Všetko je to len o monotónnom grindovaní. Až takom zúfalom, že aj vo free to play MMORPG je to niekedy väčšia prča.

Chcete sa posunúť v príbehu? Tak sa budete hodiny trápiť. Dobre. Alebo chcete nazbierať dostatok gemov na zlepšenie v niekoľkých stromoch schopností (anatómia a alchýmia - zlepšujete si schopnosti v pitvaní, teológia - prísun modrých gemov, písanie kníh - na body investované do výskumu, farmárčenie a spracovanie dreva, kováčstvo, budovanie a varenie). Dobre. Ale prečo by ste to mali robiť? Čiastkové odmeňovanie v Graveyard Keeper funguje minimálne. Nedostanete dostatok motivácie do ďalšej činnosti, pretože viete, že aby ste niečo videli, musíte ešte spraviť to a tamto. A vlastne ešte nemôžete, pretože vám došla surovina X a tu získate len u kováča, no nemáte peniaze, tak najprv treba získať Y zo Z, na čo potrebujete nástroj A, ktorý musíte najprv opraviť. Teda ak to viete, lebo nápoveda je minimálna až žiadna, wikipedia to istí. Odpadá zmysel toho, prečo máte ísť práve chytať ryby, ak za jednu dostanete 5 bronzových mincí. Po celom dni bude vašou odmenou to, že možno naškriabete dostatok peňazí na zopár zhrdzavených klincov.

Obdobne je to s drevom, kamením a - a to všetko preto, že na začiatku nemáte o ničom ani len potuchy a nepomôže vám ani quest book. Aby ste si však nové možnosti odomkli, musíte splniť zopár úloh alebo získať toľko modrých gemov za duchovno, ktoré vám pribúdajú v kostole (ak si ho po hodinách odomknete) za objekty. Čím viac, tým lepšie. Lenže na tie potrebujete suroviny, ktoré nemôžete vyrobiť a sú drahé. Už si hryziete do vlastného chvosta? Nekonečný kruh odkazov, čo potrebujete, aby ste získali toto a potom mohli postaviť tamto, sa zvrhne v nudný kolobeh frustrujúceho opakovania činností. Pretože prd viete a nič nemáte a ak aj niečo áno, odmena je taká striedma, že je otravné už len pomyslieť, čo všetko musíte spraviť.

Následne vás do detailov prepracovaná pixelová grafika začne nudiť. Pozeráte na tie isté miesta pomerne skromnej krajiny, takže vás polia s obilím už nefascinujú tak ako prvýkrát. Mapa je statická, neukazuje ani vašu polohu, ani výskyt surovín. Hudba je monotónna, interface sa uklikať dá, ale inventár mohol byť objemnejší. Dvadsať políčok vám nebude po chvíli stačiť, pretože si so sebou nesiete sekeru, krompáč, lopatu, udicu, nejaké to drevo, kamene a zopár ďalších polotovarov.