Podobne ako Frankensteinovo monštrum prebudila elektrina aj roztomilého robota menom Tyler. V tomto prípade sa jednalo o silu mohutnej búrky v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Keďže náhody neexistujú, nejaký dôvod na prebudenie byť musel. Vaším poslaním je zistiť aký. Musíte si obnoviť spomienky na to, kým ste.

Ocitli ste sa v koži robota, ktorý je veľký asi ako zápalková škatuľka. Takže spomienky budete objavovať z vášho pohľadu v obrovskom dome plnom ľudských predmetov. Čo je pre ľudí pomôcka, môže byť pre vás životu nebezpečná vec. Ukážkovým príkladom môže byť robotický vysávač. Najväčšie otázky sa objavujú hneď na začiatku - prečo je dom opustený a jediným životom je tu drobný hmyz s prevahou pavúkov? Postupne sa dostanete aj k inteligentným tvorom – robotom podobných vám.

Model Tyler 005 je robot, ktorý nie je ničím významný. Je maličký a nemá žiadne zázračné schopnosti. Vie používať zbrane a padnúť z výšky bez toho, aby skonal. Dokonca má veľkú slabinu – potrebuje k životu svetlo. Jedná sa o robota na solárny pohon a nabitá batéria mu vydrží veľmi krátko. Najväčšia smola je, že sa drvivá väčšina hry odohráva v tme a tieňoch. Herný systém ťaží z objavovania rôznych lámp či svetiel. Vaša činnosť sa sústreďuje na zapínanie svetla stále dookola.  Jediným postihom pri smrti je to, že sa objavíte v rovnakej miestnosti s obnoveným bojovým tvorstvom. Všetko ostatné, čo ste objavili alebo zapli, ostane ako predtým. Smrť sa tu rovná zbytočnej frustrácií. Neustále si treba dávať pozor na tie isté veci.

Plošinovky v trojrozmernom priestore zvyknú mať problém s ovládaním postáv a rovnako to je aj pri tejto hre. Skákať a nebáť sa pádu jednoducho nehrozí a práve recenzovaný titul má obzvlášť problém skočiť a správne dopadnúť, napríklad na hranu stoličky. Strnulé pohyby sú pritom citeľné na každom kroku, a to aj pri bojovom systéme, ktorý je tu z môjho pohľadu len ako zbytočný doplnok.

Hlavná náplň hry spočíva v odkrývaní príbehu a riešení drobných hádaniek. Postupne musíte nachádzať rôzne predmety, nosiť ich vášmu asistentovi. Keď je potreba v jednej izbe nájsť dve rovnaké veci, musia sa vyzdvihnúť v takom poradí, ako plánovali autori. Takže ak nájdete jednu kazetu na vysoko položenej poličke skôr ako tú, ktorú by ste mali vyzdvihnúť skôr, budete zmätení a trošku neskôr aj nahnevaní.

Celou hrou sa nesie výstižné slovo strnulosť, ktoré mi napadalo na každom kroku. Pritom základ je veľmi zaujímavý. Objavovanie domu z pohľadu malého robota ma bavilo. Aj následné cestovanie v čase, ktoré rovnaký dom ukáže vo svetle budúcnosti. Koniec koncov práve pre zložku tajomna som prehryzol ťažkopádne ovládanie a značnú zbytočnú frustráciu. Možno si vďaka tejto hre spomeniete aj na Karla Čapka alebo iných legendárnych knižných autorov, ktorí pracovali s tématikou robotov a ich životov. Môže robot rozmýšľať a zmýšľa ako človek? Množstvo otázok a len pramálo odpovedí - aj o tom je tento titul z dielne britského štúdia Reversed Interactive.

Svojho robota si môžete aj všemožne vylepšovať a obliecť do rôznych kostýmov. Môžete vyzerať ako anjel, čert, kovboj alebo nindža. Dokonca aj ako kombinácia viacerých štýlov a farieb. Stačí vám na to len nájsť v miestnostiach, ale aj vonkajších priestoroch, tie správne komponenty. Táto zložka rozhodne stojí za to. Vylepšujete dĺžku prežitia na svetle a v podstate veci, ktoré len spríjemňujú priebeh hry.

Grafika je prekrásna a hra svetiel a tieňov je tu na výbornej úrovni. Samotný robot vyzerá tiež krásne, rovnako ako priestory, kde sa nachádzate. Slabšie sú na tom animácie a živí nepriatelia. Človek nemôže chcieť od nezávislého titulu všetko. Rovnako dobre je na tom aj zvuková stránka hry, ktorá ponúka dokonca dabing postáv. Ten je síce viditeľne slabší, ale pre potreby hry dostačujúci.

Tyler: Model 005 je plnohodnotný titul, ktorý zaberie niekoľko hodín a pevne verím, že mnohých hráčov aj zaujme. Koniec koncov výborné hodnotenie na Steame od užívateľov hovorí za všetko. Na trhu rozhodne takýto druh hry chýbal. Nie je zameraná primárne na deti, je plná temných priestorov a skôr zaujme staršie generácie. Z môjho pohľadu by som povedal, že si autori urobili hru sami pre seba, aby potešili svoju dušu. Základ je úžasný a spĺňa, čo má. Škoda toho ťažkopádneho ovládania, strnulých animácií a rôznych nedotiahnutých detailov v hrateľnosti. Tyler je jednoducho jednorazová záležitosť - raz si ho zahráte a prejdete, ale potom sa už k nemu nevrátite.