Preteky podobné tým, ktoré predvádza Dakar 18, tu už dávno neboli. Premýšľajúc a škriabajúc sa na postupujúcich kútoch musí nejeden šedivejúci virtuálny pretekár loviť veľmi hlboko v pamäti. A možno nič nevydoluje. Odhliadnuc od 8-bitových pokusov a prachom zaviatych arkád na PS One či jeho nasledovníkoch tu máme sucho ako na saharskej púšti s miernym náznakom slobodného jazdenia v Baja či 1nsane. Možno aj preto sme na ďalší Dakar s oficiálnou licenciou museli čakať dlhých 15 rokov.

Avšak povedzme si úprimne, zo všetkých vyššie uvedených hier cítiť jazdenie po okruhoch, s jasne vytýčenou trasou a nemožnosťou stratiť sa v nehostinnej prírode. Môžete oponovať sériou Forza Horizon či The Crew alebo Test Drive Unlimited, no tie stavajú na instantnú hrateľnosť a arkádovosť a civilné preteky v klasickom štýle. Robia to dobre, o tom niet pochýb, avšak Dakar 18 mení prístup k jazdeniu v otvorenom svete, a to výrazným spôsobom. Hru môžete pokojne nenávidieť, po polhodine zahodiť ako nepoužiteľný brak a nik sa vám nebude príliš diviť. Niekedy si Dakar 18 hádže sám polená pod vlastné nohy. Nevedie vás za ručičku, nesvieti vám veľká šípka nad autom ukazujúca smer a keď sa stratíte, nezachráni vás respawn. A ste v kýbli.

Napriek tomu, že má Dakar 18 pomerne mnoho chýb, ktoré devalvujú inak pohlcujúci zážitok z trochu iného typu jazdenia, ťažko sa ubrániť jeho vábeniu. Sú to preteky zábavné, napínavé a pohlcujúce. Skôr než sa presunieme do tvrdých, nehostinných podmienok Južnej Ameriky, kam sa Dakar pred mnohými rokmi presťahoval, si odkrútime tradičný popis: nájdete tu 14 pretekov (Peru, Bolívia, Argentína - z tohto, jubilejného 40.ročníku), 5 typov vozidiel (SUV, kamióny, motocykle, štvorkolky a buginy) a oficiálne licencie, takže tu nájdete z každého rožku trošku. Od Dustera či Puegotu 3008, po Kamaz a Tatrovku, s tým, že motocykle sú špeciálne upravené pre nehostinné podmienky Dakaru.

Každá trieda vozidiel sa ovláda inak, správa sa inak a skôr než vyskočíte na motorku s cieľom napodobniť úspechy Štefana Svitka, z nej pekne zlezte. Nikto vám nebude hovoriť, kam máte ísť a verte, že je lepšie začať s navigátorom pri zadku. Hoci ho budete neskôr nenávidieť. A nastavte si obťažnosť pekne na tú najjednoduchšiu. Stratíte sa. Popis trasy vychádza zo skutočnej predlohy, no kým sa ho naučíte poriadne čítať, budete mať za sebou stovky kilometrov. Orientovať sa v otvorenom svete nie je nič jednoduché, hlavne ak ide o čas a umiestnenie. Nehovoriac o chudákovi recenzentovi, ktorému ak skutočná navigácia v aute sladkým ženským hlasom (Pretože čo? Pretože žena má vždy pravdu!) hovorí, aby sa držal vľavo, on už veselo krúti volantom doprava.

Začneme tým, čo vám ako prvé udrie do očí a krásne charakterizuje celý Dakar 18. Grafika napriek tomu, že beží na Unreal Engine 4, príliš neoslní. Skôr naopak, je sklamaním. Prostredie je často monotónne, textúry jednoduchšie, lens flare efekty pripomínajú panické orgie s Voodoo grafikami. Navyše, čo je najhoršie, detailné textúry doskakujú nepríjemne neskoro. Viditeľnosť je biedna a s tým, že často neviete, čo vás neskôr čaká a ten šuter, ktorý pred vami vyrástol, už veselo čaká na to, aby ste to do neho napálili. Zábavnosť hodinu trvajúceho jazdenia zostáva mierne naštrbená. Modely vozidiel sú primerané dnešnej dobe, nepotrebujete lesknúce sa plechy ako vo Forze, aj tak ich hneď zababrete a Dakar nie je o kochaní sa športiakmi. Poškodenie vizuálne nebadať, blato je statické, žiaľ, aj na tratí, čo nesmierne zabolí, ak sa pozrieme na nedávne motokrosové simulácie. Prostredie pôsobí zúfalo neinteraktívne bez akejkoľvek fyziky, objekty sa opakujú. Z toho vyplývajúca monotónnosť začne ubíjať.

Nehovoriac o chybách (zaseknutie sa o textúru, nenačítanie hernej plochy, hoci hra na pozadí beží, vtipný deštrukčný model s lietajúcimi autami), mrznutí hry s nutnosťou reštartu (toľkokrát sa mi PS4 ešte nereštartovala) a výraznému poklesu frame rate. V Argentíne padalo snímkovanie tak nízko, že sa hra v niektorých momentoch stávala absolútne nehrateľnou, pričom to nezáviselo od rýchlosti jazdy, počtu objektov či dennej doby. Má to však háčik, pre ktorý môžeme aspoň čiastočne privrieť oči, avšak tento problém neradno ignorovať. Dakar 18 je hra nesmierne rozľahlá a ak pretrpíte minútový loading na začiatku, máte k dispozícii desiatky až niekedy stovky kilometrov dlhé priestranstvo. Pre prvotinu vývojárov z Bigmoon Studios, ktorí si na svoje mladé a nerozvážne plecia vzali príliš veľký batoh, je teraz nutné, aby na kóde zamakalil. Pracujú, updaty vychádzajú, avšak stále je to málo.

Dobre, o grafiku a kód síce ide, ale až v druhom alebo treťom rade. Ak nie, radšej na Dakar 18 zabudnite. Podstatný je pocit z jazdy, hrateľnosť a samotné pohltenie zvládnutím trate. Nech si vyberiete ktorékoľvek vozidlo, musíte pristúpiť na pomerne jednoduché pravidlá hry: tam v diaľke sú checkpointy, tu je rozpis, kde sa približne nachádzajú a hybaj si ako chceš, len cez ne prejdi. Na poradí nezáleží, no ak sa budeš motať dva dni, asi to na pódium nebude. Nie je žiadnym problémom trmácať sa na jednej mape hodinu a s prehľadom zvíťaziť, pretože je to skvelý čas. Občas pôjdete po cestách, no kvalitou pripomínajú naše poľné, takže na pokojnú jazdu môžete zabudnúť i na nich. Držať plyn a občas zatočiť volantom sa tu nenosí. Dupľom ak vás hra začne navigovať mimo cestičky či cez korytá riek. Skrátka o chvíľu zatoč vľavo na 258° a choď 6,5 km, potom za šutrom vpravo na 355°, kde za starým domom  s plotom chvíľu rovno, no za stromom vľavo na 155° a po 12 km za tou veľkou dunou doprava.

Je to ohromná zábava. Naozaj. Svet nie je rovná doska (hoci o tom niektorí snívajú vo svojich zadubených hlavách) a každá nerovnosť vás môže vyjsť draho, ak sa budete rútiť krajinou bezhlavo. Poškodené súčiastky je možné opraviť - nie všetky však priamo na trati. Stojí vás to čas a pokojne sa môže stať, že ste časť trate prešli za 45 minút, no ďalších dvadsať ste museli obetovať na opravu vozidla. Zdolávať prekážky a terénne nerovnosti treba opatrne, to áno. Navyše si treba uvedomiť, že jazdíte v prírode. Mnohí škrípu zubami nad jazdným modelom a jeho nemotornosťou. Isteže, ale je rozdiel jazdiť s automatom na asfalte a v prírode. Poskakuje to, nezatáča to, ale milé deti, ono je to tak aj v skutočnosti, plyn na podlahe, krásna metalíza a prítlačné krídlo na oktávke nevyrieši všetky vaše problémy. Alebo si to skúste, servisáci budú mať radosť.

Preto treba jazdiť s citom a hoci aj dlabať na rýchlosť, tých pár sekúnd doženiete tak, že si nerozmlátite vozidlo. Nie je to síce také akútne ako v Spintires, to by ste za volantom strávili hodiny ako v skutočnom Dakare, no hra vyžaduje vašu pozornosť neustále. Stačí poľaviť na chvíľu a nájdete ten svoj výmoľ a rozbitý chladič, tlmiče, brzdy či kolesá už spravia svoje. Poškodenie je po vizuálnej stránke minimálne, no vozidlo mení svoje jazdné vlastnosti podľa toho, ako zle sa k nemu správate. Opravy sú preto nutné niekedy aj priebežne, aby ste zvládli svojho miláčika udržať na náročnej trati. To, že sa máte niekam dostať, ešte neznamená, že máte ísť priamo, ale si musíte hľadať cestičky, obchádzať prekážky a podobne. Nesledujte autá ovládané AI - správajú sa ako retardovaní samovrahovia, ktorí nezvládnu udržať auto ani na rovnej ceste. Úsmevné, ale neváhajú to niekedy do vás napáliť.

Tým najvýraznejším problémom a dôvodom, prečo od nadšenia nik neposkakuje a ostatné chyby s privretými očami neignoruje, je váš spolujazdec a celkovo náročnosť. Ešte raz a naposledy: stratiť sa nie je problém. V tutoriáli vám síce vysvetlia, kde je itinerár, kde vaše auto a ako pridáte plyn, ale bľabotajúceho uja len počúvate a v praxi sa ukáže, že to bolo zbytočné. Tam, kde by pomohli názorné príklady, máme statickú prednášku. Takže budete blúdiť, minimálne zo začiatku, ale ste v púšti, tak budete sledovať GPS, no nie? To áno, žltý ukazovateľ vás navedie, ale len na najjednoduchšej obťažnosti, inak sa musíte zveriť do rúk rozpisu a nekompetentného navigátora. Bol by výborným ministrom čohokoľvek: vrieska pre nič za nič, robí veci tak, aby ste nerozumeli, čo vlastne chce a snaží sa vás svojimi radami zmiasť.

Nič proti, ale v istých momentoch som v menu hľadal možnosť zastaviť a vyhodiť toho idiota z auta, nech si ide pešo. Vystúpiť môžete, nechať ho vonku, ale on vás napokon vždy dobehne. S jeho radami tie stovky kilometrov zvládnete skôr. Primárne musíte sledovať rozpis, naučiť sa čo jednotlivé nákresy znamenajú. Pretože ten mamľas vám síce reve, že zatočte vľavo, ale on to nemyslí hneď, ale až o chvíľu, o 500 metrov. Alebo ak vbehnete do blata, v ktorom zapadnete, zakričí a upozorní naň až v momente, kedy ste v ňom. Tak díky Broňa. Inokedy kričí - a vážne to irituje - pri situáciách, kedy to nemá zmysel, pretože ste pred prekážkou pribrzdili a prechádzate ju „na babičku”. No on má v očiach strach, už vykrikuje, aby ste si na to dali pozor, spomaľte, aby ste vôbec došli do cieľa. Keby sa tak dalo tú lopatku, čo máte na odhrabávanie piesku, chytiť, vykopať mu plytký hrob, umlátiť ho ňou a pochovať, bol by z toho nielen pekný achievement, ale by hra získala minimálne bod do hodnotenia.

Takže budete blúdiť, a to pre jednoduchý fakt: navigátor Bigmoon Studios naozaj nevyšiel a skôr mätie. Nie vždy, niekedy nie je čas na to, aby ste pozerali do rozpisu a na križovatke sa riadite jeho radami. Ale prečo pri prejazdoch oblasťami, kde je limitovaná rýchlosť, vám to povie až v momente, kedy máte ísť tridsiatkou? Penalizácia 20 minút naskakuje pomaly za každých desať metrov a kým to zistíte, strácate na víťaza niekoľko hodín = reštart. Netušíte, kde je tá hranica, kedy máte ísť pomaly. Nie je tu značka so začiatkom dediny, niekedy ju ani oblasť nemá. Multiplayer je zatiaľ až zúfalo prázdny a zmena pravdepodobne ani nenastane. Zahrať si môžete aj lokálne, cez delenú obrazovku. Vystúpenie z auta je použiteľné v minime prípadov - ak chcete pomôcť zapadnutému vozidlu alebo voláte o pomoc, prípadne hľadáte poklady.

Dakar 18 je nekompromisná hra. Penalizácia sa vám neobjavuje priebežne, neviete zistiť, koľko ste vyfasovali - iba tak až na konci pretekov, takže po hodine hrania. Reštartovanie je možnosťou, avšak do úvahy musíte vziať i to, že ste sa niekoľkokrát stratili a skúsili to znovu. Možnosť vrátenia sa na posledný checkpoint vás stojí štvrťhodinu. Niekedy sa preto z jazdy stane trápenie, očakávanie toho najhoršieho. Neexistuje tu možnosť vrátenia sa v čase späť, skrátka idete pekne od začiatku. Na druhej strane to tak má byť a chceli sme predsa výzvu, ktorá sa s nami nebude maznať. Aj preto si hra žiada možno až príliš mnoho. Bežný hráč to nebude akceptovať, ohodnotí Dakar 18 ako nehrateľný a zbytočne frustrujúci, ale…