Tento rok je pre Ubisoft pomerne silný, no zo všetkých tých titulov, ktoré nám zatiaľ priniesol, sa práve tomu aktuálnemu dostalo snáď najmenej pozornosti. A teraz nehovorím o pozornosti hráčov a médií, ale o pozornosti samotného vydavateľa, ktorý akoby Starlink: Battle for Atlas dal na vedľajšiu koľaj. Pritom pre vydavateľa ide o veľkú vec, prvý raz totiž vchádza do pre neho neprebádaných vôd toys-to-life titulov. To je sféra, ktorú spopularizovali najmä Skylanderi a kombinuje fyzické hračky s tradičnými videohrami. Už len preto by si táto hra pozornosť rozhodne zaslúžila.

Navyše je tu toho oveľa viac, čo dokáže zaujať, a to nielen v hre samotnej, ale aj okolo nej. Napríklad je to Switch verzia, ktorú aj recenzujeme a ponúka naozaj až nečakane dobre zvládnutý crossover s legendárnym Star Foxom. No je to tiež kvalita samotných hračiek, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú úspech týchto titulov. Tu je to však v prípade Starlinku komplikovanejšie. Nie je to totiž len jedna hračka. Je tu pilot, jeho loď a zbrane na túto loď. To všetko môžete kombinovať, prípadne ak máte viac lodí, aj ich krídla môžete zamieňať. Všetko do seba jednoducho zapadá a nakoniec celú zostavu lode, pilota a zbraní zasuniete do držiaka vášho ovládača (na Switchi je držiakom Grip, do ktorého dáte Joy-Cony), takže pri hraní máte loď neustále pred sebou.

Z nejakého zberateľského hľadiska sú Starlink hračky pomerne rozporuplné. Zbrane trošku kazia dojem z lodí, ale musia byť veľké, aby ste ich jednoducho vedeli nasadiť a počas hry podľa potreby prehadzovať. Postavičky sú zase maličké, strácajú sa na nich detaily, čo je obrovská škoda. No lode sú na druhej strane veľmi pekné. Nechýbajú aj pekne stvárnené detaily a konštrukcie sú dostatočne pevné, aby ste sa nemuseli báť, že si ich ľahko poškodíte. Napríklad Foxov Arwing má aj pohyblivé časti, čo pôsobí ešte lepšie. S exkluzívnym obsahom pre Switch ponúka zatiaľ Starlink 10 pilotov,6 lodí a 15 zbraní v 5 kategóriách. Navyše ak hračky nechcete, hra sa dá hrať aj digitálne bez týchto vecí a to aj v prípade, že kúpite retail verziu. Jednoducho si lode, pilotov a všetko ostatné zmení v menu a nie fyzicky.

Poďme ale k samotnej hre, ktorá je vlastne sci-fi akčnou RPG, kde ovládate vesmírnu loď nielen vo vesmíre, ale najmä na povrchu planét. Nezameniteľné miesto tu však majú aj piloti a kým pri hraní ich takmer vôbec nevnímate, v príbehu si ich užijete do sýta. Ocitáte sa totiž v hviezdnej sústave Atlas, kým vás doviedol vedec St. Grand, ktorý je veliteľom vašej posádky, ktorú tvorí niekoľko ďalších ľudí a tiež mimozemšťania. Tu prišiel skúmať starobylé tajomstvá, no ako asi tušíte, veľmi skoro sa stane obeťou miestnej rasy, ktorá baží po moci dávno stratenej civilizácie. Potom je úlohou vašej posádky, aby ste ho zachránili, porazili zloduchov a zjednotili v tomto boji celý systém.

V konečnom dôsledku je ale príbeh zaujímavejší, než by ste z tohto popisu čakali. Vstupuje doň mnoho postáv, nie všetko dopadne presne tak, ako očakávate. Akurát sa trošku vlečie a v tejto oblasti má výhodu Switch verzia, ktorá totiž nedostáva len Star Foxa s loďou, ale aj jeho príbehovú líniu, ktorá tu je exkluzívne a ešte viac spestruje hranie. Samotný Fox je pritom nadabovaný, je súčasťou predelových scén a stane sa súčasťou (aj keď nie dlhodobou) lode Equinox. Jeho príbeh navyše nie je krátky a ako asi čakáte, lovíte v ňom Wolfa. Z tohto pohľadu by sa až zdalo, že toho Switch verzia ponúkne najviac v balení a aj v hre.

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, konceptom je Starlink presne taký istý ako všetky ostatné Ubisoft tituly v otvorenom svete. Odohráva sa síce vo vesmíre a na niekoľkých vzdialených planétach, ale v zásade je to podobné ako Far Cry alebo Assassin. Akurát si mestá zameňte za planéty, na ktorých sa väčšina misií odohráva. Vesmír je tu na presuny, väčšie boje proti Dreadnoughtom a číhajú v ňom banditi, ktorí čakajú len na tom, kým sa im chytíte do hyperpriestorovej pasce. Neskôr si odomknete aj rýchle cestovanie medzi planétami, no každú najskôr musíte objaviť.

Samotné planéty toho ale tiež neponúkajú málo a badať na nich, že sa v priebehu vývoja možno aj menil koncept hry. Jednou z prvých činností, ktoré si osvojíte, je napríklad skenovanie miestnej fauny, ktoré vám dá zopár expov. Možno by sa núkalo prirovnanie k No Man‘s Sky, no to je zbytočné, keďže ak už ich porovnať, tak je Starlink hrou, akou No Man’s Sky mala byť. Rovnako tu však nájdete aj množstvo iných sekundárnych činností, z ktorých niektoré sú zábavnejšie, iné menej, no vlastne sa im nevyhnete.

Tou primárnou aktivitou tu ale je a vždy bude boj a ten prebieha vlastne v dvoch podobách. Predsa len ovládate vesmírnu loď, takže ňou môžete, samozrejme, lietať. Veľmi pekne pôsobí fakt, že prechod z vesmíru na planéty cez atmosféru je plynulý, bez akýchkoľvek nahrávaní, len sa trošku zmení aplikácia, aby sa na pozadí načítal povrch a to je celé. Planéty sú však menšie, no nie zas úplne malé. Keď už ste však na nich, môžete svoju loď prepnúť do režimu vznášania sa, takže s ňou kĺžete po povrchu planéty a v tomto prípade bojujete skôr zo zeme ako zo vzduchu.

Samotné súboje sú pritom v hre naozaj zábavné a to aj vďaka tomu, koľko rôznych druhov nepriateľov a aj koľko je k dispozícii zbraní, aj keď je fakt, že zbrane závisia od toho, aký balíček si kúpite. V akcii to je však už o inom. Má to spád, musíte sa vedieť obracať, využívať štíty a prípadne aj utiecť, keď je treba. Hlavne ale meníte zbrane podľa toho, aké slabosti majú vaši aktuálni nepriatelia. Niekedy sú totiž odolní voči ohnivým zbraniam, čo pre vás znamená, že musíte nasadiť ľadové. Na každom krídle máte jednu zbraň a ich kombináciou dokážete dosiahnuť efekty s ešte silnejším účinkom. Napríklad ľadová a ohnivá zbraň spôsobia teplotný šok, no najlepší je vortex, ktorému viete takto pridať napríklad ničivý ohnivý efekt.

No a potom sú tu silnejší nepriatelia. Na planétach je to obrovský stroj Prime, pričom súboj s ním sa skladá z niekoľkých fáz. Najskôr ho musíte oslabiť, potom sa vám pokúsi utiecť a nakoniec na vás zaútočí všetkým, čo má. Vo vesmíre vás potom čakajú veľké lode, ktoré musíte tiež najskôr oslabiť a až potom zaútočiť na jej jadro. Ak vám to už z popisu pripomína Star Wars, počkajte si na hranie. Navyše tu funguje hierarchia nepriateľov, kde čím je viac slabších, tým silnejší sú tí veľkí. Takže ak ich chcete oslabiť, musíte ísť zdola. Taktiež sa môžu objavovať aj noví Primovia.

Ruka v ruke s likvidovaním nepriateľov a progresom v príbehu ide aj oslobodzovanie planét. To prebieha v prvom rade tým, že na nich likvidujete nepriateľský vplyv. V druhom rade aj tým, že tam budujete vlastné základne rôzneho typu (zbrojnice, observatóriá... – každá má iný účel). No a nakoniec plníte vedľajšie úlohy pre základne, ktoré už na planétach sú. Takže im niečo nosíte, zbierate suroviny a chránite ich. Potom sa aj v boji proti nepriateľom začnú stavať na vašu stranu, len si musíte dať pozor na friendly fire a prípadne ich aj opraviť.

A tým sa vraciam k niečomu, čo som naznačil už skôr. Aj keď tak Starlink nevyzerá, je to opäť ten známy sandbox od Ubi. So všetkým tým dobrým a aj tým zlým. Takže tie vedľajšie úlohy pôsobia veľmi genericky a repetitívne. Snáď až na skákacie pasáže, no nedokážem pochopiť, ako si niekto mohol myslieť, že dať do hry pasáže, kde musíte skákať s vesmírnou loďou, bude zábavné. Na každej planéte vlastne robíte stále ten istý cyklus činností, aj keď sa tieto planéty veľmi líšia svojím prostredím. Sú tu namiesto vežičiek, takže teraz neobsadzujete tie, ale časti jednotlivých planét. V konečnom dôsledku to tak v jadre nie je nič, čo by ste ešte nepoznali, no našťastie sú tu iné veci, ktoré držia hru nad hladinou, či už sú to zaujímavé príbehové misie, chytľavá akcia, alebo postavy a zbrane.