Dielo H.P.Lovecrafta je fascinujúce. A inšpirujúce. Názov hororovej adventúry od Cyanide Studio nikoho nenechá na pochybách, že autori hry vychádzali práve z tvorby renomovaného autora. Ale podkladom bola aj „papierová" RPG od Chaosium. Určite mnohých fanúšikov tejto literatúry aj herného žánru zaujímalo, ako dokážu vývojári  preniesť fascinujúci fenomén do videohry. Tajomstvo je už odhalené - v recenzii aj strašidelnej detektívke.

Dej sa odohráva v roku 1924, keď do kancelárie detektíva na voľnej nohe vstúpi muž, ktorý chce poznať pravdu o tragédii rodiny Hawkinsovcov. Edward Pierce, letargický veterán z prvej svetovej vojny a teraz súkromné očko, by mohol byť ten pravý, kto to dokáže vyšetriť. Pravdaže, ak sa dokáže odtrhnúť od pohárika alkoholu. No keďže aj tak nemá nič iné na práci, vyberie sa na ostrov Darkwater, kde okrem lovcov veľrýb prežívajú aj povery a spomienky na starobylý kult a tajuplné mytologické stvorenie. A ako Pierce zakrátko zistí, tieto veci majú súvislosť aj s požiarom sídla Hawkinsovcov a strašidelnými maľbami Sarah Hawkinsovej. A možno aj s ním...

Prvé čo vám udrie do očí, je zastaraná grafika. Vizuálne je hra na úrovni titulov spred niekoľkých rokov. Prostredia sú fádne, nevýrazné, chýba im patričná hĺbka a detaily. Obzvlášť tragicky vyzerajú toporné pohyby a animácie osôb, no najmä ich tváre, ktoré síce pri početných rozhovoroch otvárajú ústa, ale celkovo vyzerajú neprirodzene a umelo. Spracovaniu, bohužiaľ, zodpovedá aj inteligencia a správanie postáv. Pripomínajú skôr robotov, ktorí sa mechanicky presúvajú po nalinkovaných úsekoch a pôsobia veľmi nepresvedčivo. Dabing sa to síce snaží zachrániť a nie je úplne najhorší, ale ani nestačí na to, aby urobil obyvateľov Darkwater uveriteľnými. Navyše nie je dobre napasovaný a kolíše hlasitosť. Bežnú reč počujete nahlas, ale niektoré frázy sú tlmené a nezrozumiteľné, najmä keď sa objavia predelové scény.

Napriek nevalnej audiovizuálnej stránke sa však nejakým zázrakom podarilo tvorcom v istých momentoch navodiť správnu tiesnivú atmosféru. Nie vždy, ale chvíľami to zafungovalo a jedna scéna skutočne pôsobila dosť strašidelne. A v liečebni, kam sa pozriete popri pátraní v dome Hawkinsovcov, strohom prístave so skladiskom a jaskyniach, budete mať skľučujúci pocit. Toto sú prakticky všetky lokality, ktoré navštívite a nemôžete do nich vstupovať ľubovoľne. Hra vám presne nalinkuje postup a vždy, keď splníte požadované úkony, spustí sa predelová scéna a automaticky nahrá nové miesto.  

Prakticky nemôžete urobiť krok vedľa alebo tápať. Keď vás hra zatvorí v dome s minimom interaktívnych objektov, stačí ich všetky preskúmať a prirodzeným objavovaním pokročíte v príbehu. Väčšinu času strávite kráčaním a prakticky zbytočným otáčaním predmetov a keď nájdete tie kľúčové, spravidla si o nich treba s niekým pohovoriť. A daná osoba je vždy niekde nablízku. Aby to bolo ešte jednoduchšie, na dôležité veci v miestnosti vás vždy upozorní ikona v ľavom rohu obrazovky a nájsť niečo s výraznou zelenou značkou je už len formalita.

Tvorcovia sa pokúsili zatraktívniť hľadanie vecí a vybrané situácie využívaním svetelných zdrojov. Tie sú však len dva a napokon svoj účel plnia len čiastočne. Pri sebe môžete mať zapaľovač a petrolejku, do ktorej treba prilievať olej. Niektoré predmety sa dajú preskúmať len vtedy, keď sú osvetlené a svit poslúži aj na orientáciu v tme či ako forma ochrany.

Hra najmä spočiatku pripomína fádny walking simulator, ale neskôr vám dá trochu viac možností a budete aj zvedaví na to, čo sa udeje ďalej, takže si napokon získa vašu pozornosť. Takže aspoň na chvíľu sa budete snažiť o nenápadný postup, aby ste sa vyhli odhaleniu, preleziete cez nejakú šachtu, musíte čosi pozbierať, použiť a aktivovať. A potom sú tu psycho pasáže, ktoré miešajú vízie s realitou a vyžadujú hľadanie správnych prechodov a prvkov. Pierce však trpí klaustrofóbiou a v úzkych a uzatvorených priestoroch podlieha záchvatom paniky, takže odtiaľ treba čo najskôr preč. Týka sa to aj skríň, ktoré môžete použiť na schovanie pred hrozbou. Párkrát sa v hre vyskytnú aj puzzle, ktoré síce nie sú náročné, ale pomerne nápadité a osviežujúce. Hra by ich však potrebovala viac, aby výraznejšie oživili dosť monotónny postup.

Výrazné sklamanie nastáva v dramatických momentoch, kedy sa od hlavného hrdinu vyžaduje akcia a nejaký rázny zákrok. Hra vás totiž o tieto chvíle väčšinou ukráti a iba ich ukáže v predelových scénach. Máte tak pocit, že o ďalšom vývoji situácie niekto rozhodol za vás a môžete sa len pasívne prizerať. V neskoršej fáze sa síce konečne môžete aj trochu akčne prejaviť, ale je to iba primitívne spracovaná konfrontácia s okolím.

Zaujímavý je vývoj vašej postavy. V menu detektíva okrem zhromaždených stôp, popisov každej osoby, s ktorou ste prišli do styku a hŕstky doplnkov, môžete aj zdokonaliť svoje schopnosti. Päť základných (vyšetrovanie,  všímavosť, výrečnosť, sila, psychológia) zvyšujete až na piatu úroveň skúsenostnými bodmi získanými za aktivity pri vyšetrovaní. Ich rozvoj odomyká pokročilé voľby pri rozhovoroch, umožní podrobnejšiu analýzu predmetov či vyhľadanie tých, ktoré sú bežne nedostupné.  Ale zahrňuje to aj schopnosť použitia násilia, šperháku (automaticky, bez toho, aby ste ho museli najskôr nájsť) či vylamovania dverí.

Potom je tu ešte okultizmus a medicína, no v týchto odboroch sa zlepšujete, len keď nájdete špecifické predmety v okolí. Čiže napríklad knihu o liečení alebo náuku o starobylých symboloch. Uplatňujú sa podobným spôsobom ako iné schopnosti, čiže pri debatách, analýze symptómov a identifikovaní artefaktov.

Aplikovanie zveľaďovaných schopností v praxi je svetlou stránkou hry, hoci by sa s tým dalo robiť ešte trochu viac. Každopádne je fajn mať v rozhovoroch viac alternatív pri kladení otázok alebo odpovediach, hoci samotné konverzácie sú dosť plytké a nešikovne napísané. V češtine, ktorá je jednou z podporovaných lokalizácií, je navyše preklad dosť kostrbatý a nepresný. Schopnosti využijete aj pri rekonštrukcii, čo je špeciálny režim, ktorý si zapnete vo vybraných priestoroch a umožní vám lepšie analyzovať stopy a okolité javy. Vtedy sa v miestnosti zvýraznia špecifické body a objekty, ktoré po označení prinesú nové informácie a vidíte aj siluety postáv, keď detektív dedukuje, čo sa tam odohralo. Je to štýlový prvok, ktorý však zďaleka nie je až taký dotiahnutý ako v adventúrach so Sherlockom Holmesom.

Celková herná doba je okolo deväť hodín. Postup je lineárny, s drobnými odchýlkami na základe vašich ojedinelých možností voľby. Bohužiaľ, len minimum situácií ponúka alternatívy pri riešení problému. Do skladu v úvode sa dá dostať viacerými spôsobmi, ale podobných vymožeností je v hre už len pár. Väčšinou je len jedna možnosť ako sa dostať ďalej. A k odlišnému koncu príbehu dospejete behom chvíle po nahraní poslednej automaticky uloženej pozície. Takže nemáte veľkú motiváciu a dôvod prejsť si to celé ešte raz. Príbeh ako taký síce nie je zlý, no s jeho prezentáciou je to už horšie a udalosti sú do značnej miery predvídateľné, vrátane finále, ktoré určite malo byť dramatickejšie.

Call of Cthulhu je okultistická detektívka so zaujímavou zápletkou, ale v nezáživnom podaní. Herné mechanizmy sú väčšinou zastarané a dosť primitívne. I keď je tu snaha aj o nejaké nové postupy a nevšedný vývoj hlavného protagonistu, tieto prvky nie sú dostatočne výrazné a rozvinuté. Hre chýba aj poriadna interakcia s prostredím, degraduje ju primitívne správanie postáv s mizernou umelou inteligenciou a nepresvedčivými prejavmi. Audiovizuálna stránka je na tom biedne. Celé to zachraňuje aspoň príbeh s lovecraftovskou príchuťou. Hoci je do značnej miery predvídateľný, chvíľami dokáže upútať a prináša aj pár osobitých momentov. Call of Cthulhu je však skôr sklamaním a o hre sa oplatí uvažovať jedine v nejakej akcii, keď cena produktu výrazne klesne.