Adventúry zažívajú nádherné obdobie. Neživoria na okraji záujmu, nepredierajú sa ani do popredia, ale fanúšikov príbehovo ladených dobrodružstiev nenechávajú napospas nostalgickému spomínaniu. Isteže, dakedy bolo pivo horkejšie, no podobné mrnčanie si odložte na inokedy. Máme tu ďalšieho zástupcu z radu pixel-artových adventúr. Lamplight City si zaslúži zvedavý pohľad už i preto, že je v podstate dielom jedného človeka.

Francisco Gonzalez si zaslúži obdiv. To len aby nedošlo k omylu. Vymyslel, napísal a pripravil celé Lamplight City. Ťažko len pomyslieť na to, koľko síl ho to stálo, avšak vytrvalosť a talent Gonzalezovi uprieť nemožno. Napriek tomu, že Lamplight City nedosahuje kvalít Unavowed alebo stále nezabudnuteľného a nepokoreného Thimbleweed Park, jednoznačne prevládajú klady nad menej závažnými, avšak nezanedbateľnými nedostatkami. Ohromujúce plány na nelineárnu detektívku treba brať s nadhľadom, no stále máme pred sebou nesmierne urečnené dobrodružstvo, ktoré občas pripomína skôr knihu než hru.

Ak sa pozriete na predchádzajúce projekty Grundislav Games (A Golden Wake, Shardlight), môžete presne tušiť, čo možno od Lamplight City očakávať: nápaditý svet, pomerne komornú, ale zaujímavú a osobnú zápletku v pixel-artovom prevedení, dobre napísané postavy. A trochu jednoduchšie adventúrenie s hromadou textu. Nie je to na škodu, nakoľko táto steampunková detektívka má osobité čaro, ktoré vás pritiahne pred obrazovku počas postupne prituhujúcich zimných večerov. Pretože je to pohodové klikanie, kde sa pätica prípadov (s jedným hlavným, ktorý vám visí na nohe ako väzenská guľa) pred vami postupne odhaľuje ako skúsená striptérka. A keď ukážete prstom na vraha alebo únoscu, môžete sa zmýliť a dôjsť k inému ukončeniu.

Hlavným hrdinom je Miles Fordham. Oni sú vlastne dvaja, nesmieme zabudnúť na jeho parťáka Billa. Ako policajní vyšetrovatelia tvorili vynikajúcu dvojicu až do momentu, kedy dostali pomerne banálny prípad v podobe vykradnutého kvetinárstva. Vlastne ani nešlo o trestný čin, keďže tento zločinec za svoj tovar riadne zaplatil. Avšak zvedavosť nepustí a počas prológu sa stane tragédia. Bill po neúspešnom dolapení zločinca zomiera a tým nechcene spúšťa kolesá osudu, ktoré zmenia život hlavne jeho najlepšiemu priateľovi. Bill totiž neodišiel na druhý svet, lež sa usadil v Milesovej hlave, ani po smrti nezavrie svoje ústa a všetko komentuje.

Klasické adventúrenie prekvapujúco dopĺňa absencia inventáru. Počas hrania vezmete len niekoľko predmetov a ich prípadné použitie sa deje automaticky po kliknutí na iný predmet. Častejšie zbierate dôkazy alebo dokumenty, ktoré vám pomôžu k správnemu usvedčeniu páchateľa. V podstate tak len skúmate prostredie, kde sú aktívne predmety zvýraznené zmenou kurzoru. Automaticky ich preskúmate, Bill má na každý z nich pripravený komentár. Často ironický, niekedy až otravný. Väčšinu času strávite dialógmi s ostatnými postavami alebo Milesa s Billom. Lamplight City je poriadne utáraná adventúra. Niekedy možno až príliš - pričom množstvo textu nie je problém, len musí byť dostatočne pútavý.

Práve to, že dialógy nemajú konzistentnú kvalitu a občas sa zbytočne ponárajú do priemerného balastu otrepaných fráz, hre vlastne škodí. Mnohé rozhovory sú vynikajúce, pôsobia prirodzene a nie absurdne až umelo, avšak o to viac potom vyniknú tie obyčajné až nezáživné. Vplýva na to aj výber tém, ktoré sa držia výhradne v rovnakých hraniciach. Či dotyčná osoba poznala obeť, podozrivého, kde sa zdržovala a takto všetkých obeháte a zložíte skladačku inak nie príliš zamotaných prípadov s pomerne ľahko odhaliteľným zločincom. Napriek tomu je hrateľnosť príjemne odsýpajúca a všetko plynie hladko. Presne v štýle, kedy si sadnete večer k hre, ktorú si chcete predovšetkým pokojne užiť v pokoji chlipkajúc si horúci čaj.

Ďalším občas mrzutým elementom je, žiaľ, samotný Bill. Mnohokrát je jeho poznámka či doplnenie trefné, výborne sa zapája, avšak časom začnete jeho snahu komentovať úplne všetko istotne neznášať. Humor začne postupom času častejšie striedať otravné pripomienkovanie. Hlas parťáka je však i tak príjemným spestrením a tento krok je potrebné pochváliť. Častejšie dokonca Bill vystupuje viac ako hlavný hrdina než Miles, ktorý je menej výraznou postavou. Zachmúrenou, chradnúcou a tak trochu vlastne i nudnou. Ostatné postavy sú pomerne otrepané stereotypy, avšak plnia funkciu pešiakov so zopár štekmi. Či už ide o smútiacich rodičov uneseného dieťaťa, rozmaznaného syna-dediča, zatrpknutého policajta a podobne.

Hoci spočiatku nevýrazne, no neskôr so silným vplyvom na celkovú atmosféru, je príbehom popretkávaná myšlienka závislosti hlavného protagonistu. Milesovi sa po smrti parťáka i priateľa začína všetko vymykať spod kontroly. Napriek milujúcej manželke ho neustála prítomnosť Billa vo svojej hlave ničí. Ak sa chce aspoň niekoľko hodín vyspať, berie silné lieky, ktoré ovplyvňujú jeho psychiku a vnímanie. Napriek tomu, že je Bill skôr otravný a Miles by si najradšej želal jeho úplný odchod, bez neho by stratil aj niečo zo seba. Všetko sa začne otáčať k hľadaniu Billovho vraha, no cesta k nemu nie je jednoduchá. Možno sa dalo z pozície zatrpknutého a chradnúceho bývalého detektíva, ktorý dostáva prípady ako súkromné očko, vyťažiť omnoho viac, no melancholická nálada niektorých výstupov je na nenápadnú pixel-artovú adventúru dostatočne bohatá.

Zaujímavou voľbou sú nelineárne riešenia. Zároveň dvojsečnou zbraňou. Lamplight City netrvá na striktných riešeniach a neuváženými rozhovormi si môžete zatvoriť niektoré cesty k získaniu dôkazových materiálov, ktoré vás navedú na správnu stopu. A neuváženým smerovaním ju zatvoria, obviníte nesprávnu osobu, ale nič sa nedeje. Teda až na fakt, že smerujete k inému záveru ako v prípade správneho vyriešenia prípadu. Tento koncept výrazne zvyšuje možnosť znovuhrateľnosti, avšak niekedy je to skôr frustrujúca alternatíva, pretože nie vždy tušíte, kde ste mohli urobiť chybu. Ak si príliš dotieravým komplimentom u svojej ženy ako ospravedlnenie za predchádzajúcu noc strávenú v náručí fľašky zatvoríte cestu k rozviazaniu jazyka staršej dámy z vyšších kruhov, ktorá vám ďalej povie niečo o nádejnom maliarovi, možno trochu zapletenom do vraždy - to nie je najlepšie riešenie, nakoľko dvomi v tom momente nesúvisiacimi voľbami môžete nakráčať do slepej uličky.

Na technickom spracovaní sa ťažko hľadajú chyby. Je očarujúce, detailné a nostalgicky podmanivé - to všetko platí v prípade, ak máte radi pixely. Ak nie, ťažko vás Lamplight City presvedčí o tom, aby ste adventúre dali šancu. Hudba je nevtieravá, ale pre každú situáciu a miesto iná. Zároveň je prostredí dostatok a steampunkový feeling New Bretange, industriálneho mesta z polovice 19.storočia, dáva mnohým lokáciam ten správny look. Či už sa dostanete do kancelárii právnikov, obchodníkov, márnice, domovov bohatých či skromných obchodíkov, klubov. Škoda, že exteriéry sú také nudne šedivé, tam sa dalo s atmosférou spraviť viac. Pochvalu si zaslúži dabing. Na takú malú hru je skvelý, pôsobí prirodzene u všetkých postáv, a to napriek tomu, že sa niektoré hlasy opakujú.

Lamplight City nie je náročná hra. Každý z prípadov sa dá ukončiť behom dvoch až troch hodín, takže si hrateľnosť môžete celkom príjemne dávkovať. Zásekov je minimum, no mnohokrát sa musíte vracať na už známe miesta a skúšať, či sa predsa len neotvorila iná možnosť. Pomocníkom je zápisník, v ktorom zbierate stopy, podozrivých a zaznamenávate si taktiež úlohy. Napriek tomu, že ide o milú detektívku, je hranie časom viac a viac únavné. Hlavný hrdina nie je dostatočne charizmatický a jeho sekundant zas niekedy priveľa rozpráva. Nelineárne riešenia sú časom skôr otravné a nedokážete si dokonale vychutnať zápletku. Ale to vôbec neznamená, že by ste Lamplight City nemali skúsiť. Stále je to nadpriemerný kúsok inšpirovaný Dickensom, ktorý by nemal zapadnúť prachom.