Japonské videohry sú veľmi špecifické a povedzme si na rovinu, neraz aj divné. Taký je aj titul Nippon Marathon, ktorý ale v základe ponúka zaujímavo poňatý beh cez prekážky so svojskými pravidlami a zákulisím. Ak máte radi výstrednosti a ešte radšej sa o ne podelíte s priateľmi, možno vás tento maratón osloví.

Príbeh hry môžete prežiť v koži jednej zo štyroch výstredných postáv. Tvorí ho niekoľko pretekov, ktoré sú v prípade každého protagonistu rovnaké. Líšia sa však predelové scény, niektoré dialógy a kopa omáčky okolo toho, cez ktorú sa niekedy preklikávate celé minúty. Je otázne či naivný dej budete aspoň do istej miery sledovať, pretože väčšiu časť zaberajú naozaj hlúpe rozhovory medzi pretekármi, ktoré dopĺňa televízne spravodajstvo.

Ste napríklad zvedaví na hádky dievčiny v ružovom kostýme s rohom, ktorá sa urazí, keď ju nazývajú jednorožcom, pričom ona je narval? Samozrejme, že nie je, ale má k týmto tvorom určitý vzťah, preto sa oblieka tak, ako sa oblieka. Ale zaujímavejšie sú jej dôvody - súťaží preto, aby niečo dokázala svojmu otcovi a sestre. Ostatní pretekári v príbehu sú na tom podobne - vyzerajú „mešuge" ( jeden má psiu hlavu, druhý sa oblieka ako kôrovec, ale pripomína skôr švába, relatívne normálny je starý pán) a majú svoje vlastné motivácie na pretekanie.

Samotné súťaženie je určite zábavnejšie, čo neznamená, že je normálne. Je to teda maratón, ktorý tvoria preteky v niekoľkých destináciách a na postup ďalej musíte prakticky všade vyhrať. Na štart sa vždy postavia štyria pretekári - vy a traja ďalší, medzi ktorými môžu byť tí truhlíci, s ktorými sa dá odohrať príbeh, ale inak sú to nejakí fádni AI protivníci a neskôr aj akože elitný borec a hviezda  Handosme Hazuki.

Cieľom každej súťaže je získať čo najväčšie výsledné skóre a nejde pritom len o to, aby ste do finále dobehli na prvom mieste. Samozrejme, určite vám to pomôže, ale sú tu aj ďalšie bodované súčasti, ktoré vás môžu posunúť aj pred súperov, ktorí sa v behu umiestnili pred vami. Alebo naopak kvôli tomu môžete prehrať aj vtedy, ak ste dorazili do cieľa prví. Súperi si totiž môžu nahnať body zvyšovaním svojej popularity a získaním priaznivcov. K tomu prispievajú najmä náhodné malé kvízy, ktoré občas jednoducho prerušia beh a vy si vyberáte odpoveď na nejakú nenáročnú otázku. Voliť treba rýchlo, aby vám protivníci nevyfúkli najlepšie voľby, ale aj rozumne, aby ste si získali sympatie divákov a neznechutili ich hlúpym výrokom.

Najdôležitejší však zostáva váš bežecký výkon, pri ktorom prekonávate krkolomné prekážky v rôznych prostrediach. Budete bežať ulicami mesta, cez cestu plnú áut, lány obilia, ryžové pole, letisko, ale aj suši reštauráciu, cez vlak aj po jeho streche a po domoch. Budete preskakovať oplotenie, obiehať kombajny a sudy, potkýnať sa na nákupných vozíkoch, spadnete do jamy, vody alebo múky, ocitnete sa na šmýkačke, budú vás naháňať psy a mnoho ďalšieho. Pády sú časté a vlastne aj nevyhnutné, pretože práve takto sa zbavujete súperov - alebo aj oni vás.

Celá trať je tvorená etapami, ktoré však nemajú fixný začiatok a koniec. Víťazom etapy je ten, kto ako jediný zostane bežať a nechá za sebou dotlčených oponentov. Keď sa to stane, hra podľa zásluh pridá alebo uberie hviezdičky a odštartuje ďalšiu etapu približne tam, kde skončila tá predošlá. Je dôležité nazbierať čo najviac hviezdičiek a ak už nie vyhrať v každej fáze, aspoň nevypadávať priskoro. Pretože šťastie je vrtkavé a hviezdičky sa prelievajú raz k jednému, raz k druhému pretekárovi a chvíľu ich môžete mať šesť, potom len jednu. Extra hviezdu môžete občas získať v minihre v bludisku, kde ju dostane ten, kto ako prvý nájde cestu von z labyrintu. Vo finále má každá nadobudnutá a udržaná hviezda hodnotu pekných 50 bodov, čo vie pekne zvýšiť skóre.

Počas behu môžete skákať alebo sa prikrčiť a niečo podliezť, aby ste nespadli alebo sa neudreli do hlavy. Okrem toho si súťažiaci môžu robiť navzájom zle alebo použijú niečo na svoje povzbudenie. Na trati sú zberateľné predmety, ktoré sa spravidla menia a majú formu nejakého ovocia. Môžete mať pri sebe dva kúsky a použiť ich dvojakým spôsobom. Napríklad spôsobia vaše zrýchlenie alebo vznášanie na poletujúcom ananáse. Alebo škodia ostatným - na banánovej šupke sa šmyknú, melónom ich zostrelíte, huba ich otrávi a podobne. Sú to naozaj bláznivé preteky a na šialenú párty s priateľmi ako vyšité. Aj keď majú aj svoje neduhy. Napríklad neraz zlyháte kvôli zlej kamere. Keď odpadnete na chvoste, je to zámer a ste von z etapy. No keď nevidíte pred seba, lebo kamera ja vycentrovaná na súťažiacich za vami, potom zbytočne do niečoho vrazíte alebo spadnete a nie je to vaša vina.

Okrem toho by mohol byť lepšie označený smer behu. Väčšinou síce bežíte zľava doprava, ale niekedy sa vyskytnú nečakané odbočky a cez nepravdepodobné miesta, napríklad čajovňu. Občas vás na to upozorní šípka alebo menej výrazné označenie, väčšinou ale chýba akékoľvek upozornenie. Výsledok je, že vybehnete z trate a ste niekde úplne mimo a opäť vás hra vyradí z etapy. Keď rovnaké preteky opakujete viackrát, už sa orientujete lepšie, lebo si zapamätáte, kam ísť. Pri prvých pokusoch ale bežne doplatíte na neznalosť terénu a nejasne vyznačenú trať.

Ďalšie režimy hry sú zamerané na multiplayer, ale iba lokálny a na jednom PC. Online hra by určite nebola na škodu, hlavne ak nemáte poruke kamarátov. Verzus mód vám umožní vybrať si jednu trasu, časť maratónu alebo celý, so všetkými trasami a a porovnať si sily s tromi priateľmi. Párty hry pre osem ľudí sú zas samostatné minihry, ale tie sú len dve (možno sa ďalšie odomknú pri prejdení príbehu za jednotlivé postavy?). Každopádne sme tam našli bláznivý bowling, pri ktorom sa nastavuje nákupný vozík, do ktorého treba vraziť a ten by mal pováľať kolky. V druhej minihre ide o to, aby ste bez pádu zdolali čo najväčšiu vzdialenosť na pomerne náročnejších prekážkových dráhach (iných ako v príbehu). Kto prebehne viac metrov, víťazí.

Vizuál hry je gýčový, farebný, s minimom detailov, ale pre potreby hry dostačujúci. Kontrastuje s obsahom, ktorý je tiež nenáročný a vidíte, že je to celé skrátka taký úlet na pár hodín. Hudba je počúvateľná, ústredná melódia dokonca celkom chytľavá, no často sa opakuje. Do toho znejú hlavne japonské pokriky a povzdychy, ktoré sú tu namiesto poctivého dabingu. Ale tejto hre to naozaj stačí. Na ovládanie je ideálny gamepad, ale beh zvládnete aj klávesnicou.

Nippon Marathon sa nedá brať vážne, ale je to celkom milý úlet. Taký bizarný, japonský, vhodný hlavne na párty s kamarátmi, ktorí už sú v nálade. Príbeh asi prejdete len raz s jednou postavou - výnimočný je iba svojou naivitou a prostoduchosťou a poslúži na zoznámenie s traťami. No bláznivý maratón alebo minihry (ktorých určite malo byť viac) s priateľmi sú fajn rozptýlením, ku ktorému sa možno občas vrátite. Aj keď asi len tak z recesie. Ono je to totiž celé také hlúpučké, až je to zábavné.