Jon Shafter pracoval na stratégii Civilization V a rozhodol sa ísť svojou vlastnou cestou. Ale nie zas až takou odlišnou, a tak jeho indie dielko nápadne pripomína obľúbenú kultovú sériu. Mnohé prvky vám preto budú povedomé, ale neznamená to, že sa jedná len o prostoduchý klon, ktorý by iba ryžoval z úspechu civilizácií. At The Gates sa snaží robiť veci po svojom a miestami to hre ide dobre, k svojmu veľkému vzoru sa však zatiaľ nedokáže priblížiť.

Na hre už od začiatku vidíte, že si musela vystačiť so skromným rozpočtom. Má svoj štýl a celkom milý akvarelový vizuál a príjemnú muzičku, ale aj určité mantinely. Ponúka kampaň s náhodne generovanou mapou a desiatimi národmi, a to je vlastne všetko. Nehľadajte tu príbeh, prestrihové scény, multiplayer, workshop, podrobnejšie štatistiky a už vôbec nie pompézny záver. Ale aj tak by to mohlo stačiť, ide predsa predovšetkým o hrateľnosť.  Spočiatku sa zdá, že to tak aj je, úvod je nápaditý a so záujmom hru porovnávate s Civilization, všímate si rozdiely, osvojujete taktiku. V neskoršej fáze, keď už toto všetko máte za sebou, si uvedomíte, že At The Gates rýchlo upadá do stereotypu a už nemá čím prekvapiť.

V prvej hre musíte hrať za Gótov - ostatných deväť národov, medzi ktorými sú aj Frankovia, Huni, Avari a Slovania, musíte najskôr odomknúť. A to tak, že v dostupnom ťažení vytvoríte alianciu s lídrom vybranej frakcie alebo jej zničíte hlavné mesto. K tomu sa ale dostanete po stovkách kôl, At the Gates je totiž ťahová a v prvom rade ekonomická stratégia, ktorá sa nikam sa neponáhľa. Jeden z jej problémov je práve fakt, že má až príliš zdĺhavé procesy, a to aj pri porovnaní s Civilization. V úvode pri rozbehu vám to tak pripadať nemusí, postupne sa však situácia mení.

Počas výuky tvorcovia upozorňujú na tri charakteristické prvky hry. V prvom rade na rozdiel od Civilization nebudete ovládať niekoľko miest, ale len jedno jediné. Sústredíte sa tak na manažment surovín a členov vášho  klanu a tomu venujete najviac času - to je ten druhý bod. A napokon máte očakávať roguelike hrateľnosť, ktorej priebeh je viac nepredvídateľný ako v iných 4K stratégiách. Viac-menej to sedí, aj keď v praxi to nie je až také presvedčivé.

Začínate s malým kočovným sídlom, ktoré si môžete ľubovoľne premiestňovať až dovtedy, kým ho nevyhlásite za kráľovstvo. Ale to sa stane až oveľa neskôr. V úvode sa vám ohlásia traja členovia klanu, ktorých treba čo najskôr zamestnať, aby ste naštartovali ekonomiku. Musíte každému postupne prideliť nejakú profesiu a počkať určený počet ťahov, kým si ju osvoja. Najskôr je výber skromný a zrejme prvou voľbou bude prieskumník, ktorý relatívne svižne odkrýva zahalené časti mapy a jej zaujímavé miesta. Potom sa hodí zberač a lovec - jeden oberá kríky, druhý zabezpečí mäso, najskôr však musíte nájsť miesto výskytu zveri a pred poľovačkou ju ešte identifikovať. Všetko trvá niekoľko kôl. Počítajte s tým, že takmer všetky objekty, plodiny a nerasty treba vypátrať a identifikovať (aj vtedy, ak ste sa s danou rastlinou alebo rudou už stretli predtým) a dokážu to len vybrané povolania. Po splnení podmienok člen klanu v každom kole generuje suroviny dovtedy, kým sa neminie zdroj.

Viac povolaní získate štúdiom profesií. Všetky technológie sú vlastne len nové triedy pre vašich obyvateľov a delia sa na šesť základných kategórií, ktoré sa postupne rozvetvujú. Česť zahrňuje najmä vojenské povolania, ale aj strážcov, ktorí rozširujú vaše teritórium hliadkovacími vežami. Poľnohospodárstvo sa zameriava na pestovanie a zber plodín, dobytkárstvo na chov domácich zvierat a mäso. Ďalším odvetvím je spracovanie kovov, potom remeselná výroba a napokon objavovanie. Postupne získate viac ako sto povolaní, ktoré môžete ešte vylepšovať, všetko však trvá istý počet kôl a potrebujete k tomu aj určité suroviny.

Výber je skutočne parádny - môžete mať roľníkov, žencov, baníkov, kováčov, zbrojárov, hrnčiarov, sklárov, inžinierov, farbiarov, obchodníkov, sochárov a mnoho ďalších zamestnaní. Znie to dobre, ale čoskoro zistíte, že väčšinu z nich nikdy nevyužijete. A tie preferované povolania sú často vytvárané umelo, aby ich bolo viac. Napríklad máte osobitne kopáčov na povrchovú rudu a baníkov, ktorí pracujú v lome. Alebo sú tu mobilní drevorubači a potom takí, čo pracujú na píle. Kováčov je hneď niekoľko - jeden len spracúva rudu, druhý vyrába oceľ, tretí železné nástroje, štvrtý oceľové nástroje, piaty základné brnenie, šiesty oceľové a tak ďalej. Je naozaj nelogické, že každý z nich ukuje len jeden druh produktu. Navyše je problém vôbec zabezpečiť a vytrénovať toľko členov klanu. Keď už v hre nie je prechod do modernejšej éry, je veľká škoda, že sa nedá dopracovať aspoň k novým vynálezom. Pokrok, ktorý by priniesol nejaké hospodárske výdobytky, urýchlenie pohybu, ktorý je strašne pomalý aj na cestách, napríklad povozmi a podobne, tu veľmi chýba. Žiadne takéto technológie tu však nenájdete, skutočne môžete len objavovať nové povolania. Pričom podobne ako ich členenie je komplikované a zbytočne roztrieštené aj ich využitie v praxi.

Niektorí majstri automaticky robia to svoje, keď zostanú v sídle. Mnohí ale musia vyraziť do terénu, kde im určíte pôsobisko a aktivitu. To by bolo v poriadku, keby opäť niektoré veci neboli riešené dosť zvláštne. Napríklad narazíte na kravy. Lovec ich všetky pozabíja a máte len mäso. Ak tam namiesto toho pošlete trapera, získavate buď pergamen, alebo kožu na oblečenie, ale už nie mäso. Ďalšou možnosťou je spraviť z toho pasienky - vtedy vám pribudnú zvieratá, ktoré v sídle mení na potravu mäsiar. Obilie zas postínajú mobilní ženci alebo pomocou farmára postavíte farmu, kde sa ale plodiny čoskoro minú a ak chcete pravidelnú úrodu, musíte namiesto toho zhotoviť plantáž.

Ďalšie komplikácie prinášajú ročné obdobia a zmeny počasia. Na prvý pohľad pozoruhodné, ale reálne je to skôr kontraproduktívne a otravné. Počas chladných mesiacov automaticky prestanú pracovať vaši zberači, lovci a poľnohospodári, takže nemáte prísun potravy. So zásobami si nemusíte rozbiť starosti, ak ste si dosť nahrabali v letnom a jesennom období. Navyše vaše sídlo pravidelne navštevuje karavána, kde môžete kupovať a predávať potraviny, suroviny a výrobky. Lenže vaši pracovníci 10 ťahov (toľko trvá zima) nemajú čo robiť. Buď len postávajú, a tak im aspoň v každom kole musíte potvrdiť, aby kempovali, alebo ich stiahnete do osídlenia, lebo väčšinou sa sťažujú na zimu. Tam ich môžete aj preškoliť, ale o niekoľko mesiacov vám môžu ich bývalé profesie chýbať. Podobne prestávajú pracovať, keď je v oblasti extrémne horúco alebo naopak daždivo, niekedy až záplavy. Vtedy sa navyše ani nedokážu pohnúť. Ale tieto výkyvy počasia by sa akceptovať dali a povedzme, že je to spestrenie hry. Prečkávanie rozťahanej zimy s neustálym preklikávaním nevyužitých členov klanu je však otrava.

Vaše plány môže skratovať aj nedostatok členov klanu. Nebudete ich mať totiž stovky, ale len niekoľko desiatok, aj to dlho trvá, kým dosiahnete tieto počty. Hoci sa to dá do istej miery urýchliť. Frekvencia pribúdania nových obyvateľov závisí od úrovne vašej slávy. A na zvýšenie slávy je tu napríklad bard alebo iné povolania, ktoré ju generujú. No stále budete trpieť akútnym nedostatkom ľudí, najmä keď nejakých vyčleníte aj na bojové povolania. Vždy vám v nejakej oblasti bude niekto chýbať a často to budete riešiť preškoľovaním z jedného povolania na druhé.

Pri tom všetkom si treba všímať aj predpoklady a nálady vašich zverencov. Väčšinou k vám prichádzajú nevyučení, ale s určitými rozvinutými disciplínami, ktoré ich predurčujú na prácu vo vybraných odvetviach. Disciplíny sa tiež dajú zmeniť a vytrénovať na iné, ale stratíte skúsenosti v tých doterajších. Ľudkovia majú navyše nejaké požiadavky, alebo im čosi prekáža. Jednému je niekto protivný, a tak je mrzutý,  inému sa nepáči jeho džob, občas niekto spácha výtržnosť (môžete ho potrestať) a to ďalších rozhorčí. Je fajn, že členovia klanu majú rôzne osobnosti a mali by ste na to prihliadať, ale nemusíte sa obávať, že by vaša prípadná  ľahostajnosť voči nim mala vážnejšie dôsledky.

Celkovo ale treba povedať, že napriek značným úskaliam ekonomika funguje slušne. Bojová zložka už menej. Boje sú triviálne - jednou alebo viacerými spojenými postavičkami označíte cieľ a čakáte na skúsenosti a výsledok. Prípadne môžete zvoliť jednoduchú formu obliehania a skúsiť nepriateľa vyhladovať. Obrancom zas pomôže zakempovanie a vtedy sú odolnejší. OK, tento štýl poznáme a v tomto type hry je akceptovateľný.  Nedomyslená je však napríklad ochrana sídla. Pri prvých pokusoch sa mi stalo, že na moje územie prenikli banditi alebo nepriateľská jazda a buď som bol bez armády, alebo podľahla (ostatné povolania nevedia bojovať a protivník si ich prisvojí). Útočníci mi ničili budovy a opakovane sídlo, ktoré samo osebe nemá nijaký spôsob obrany. Keď sa trochu vzdialili, osídlenie som opravil a začal trénovať vojakov. Nepriatelia sa vrátili, zas všetko zbúrali a opäť vyčkávali, kým si to zreparujem. Produkciu vojaka som musel začať odznova. Ďalší útok a rovnaký priebeh - nepriatelia ma síce nerozdrvili, dokonca neukradli peniaze, ale jednoducho mi ani nedovolili znovu sa postaviť na nohy. Hrať ďalej nemalo zmysel. Treba však povedať, že umelá inteligencia je skôr pasívna. Ostatné frakcie väčšinou vyvíjajú minimálnu aktivitu, prakticky sa ani nerozvíjajú a do boja sa vrhajú len ojedinele.

Diplomacia je len symbolická. Minimálne tak to bolo v recenzentskej verzii a obávam sa, že sa nič nezmenilo.  Voľby pri jednaní sú obmedzené na pár akcií - keď vás  lídri oslovia, môžete zdvorilo alebo neprívetivo odpovedať, prípadne dať dar, neskôr vyvolať vojnu alebo navrhnúť alianciu. Spôsobov ako si nakloniť iných vodcov je však minimum a väčšinou ani len nemáte možnosť komunikovať a dávať nejaké návrhy. Ešte viac je odbitá voľba zmeny náboženstva, ktoré je tu vlastne len kozmetickým doplnkom.

Hru môžete vyhrať dvomi spôsobmi. Buď dobyjete hlavné mesto jednej z dvoch rímskych frakcií, alebo  dosiahnete status Magister Militum. Čiže pošlete 5 svojich ľudí na špeciálny tréning, aby sa z nich stali rímski legionári. Tréning trvá 24 ťahov a okrem členov klanu vyžaduje dostatok oceľových brnení a oceľových mečov. Tie si buď vyrobíte, alebo kúpite.

Pri treťom pokuse som už dostatočne poznal princípy a úskalia hry. Experimentovaním som postupne zistil, ako urýchliť produkciu členov klanu, ktoré povolania sa oplatí trénovať a ktoré nie, ako úspešne odraziť a poraziť nepriateľov a dotiahnuť to k celkovému víťazstvu. Zrazu bolo všetko také prosté, vôbec nie náročné, len zbytočne prekombinované a zdĺhavé...a, bohužiaľ, čoraz nudnejšie. A s týmto konštatovaním to môžeme pomaly ukončiť.

At The Gates je taký mladší súrodenec Civilization, ktorý chce robiť veci po svojom, ale na úspešného staršieho brata ešte nedorástol. No možno sa mu to v budúcnosti podarí. Zatiaľ však určite nie. Nový prístup k známemu podkladu síce spočiatku zaujme, ale čoskoro vystúpia na povrch mnohé nedostatky, na ktoré hra dopláca. Je to zdĺhavé, nedomyslené, miestami prekombinované, chýba tu nejaký pokrok a evolúcia spoločnosti, ktorá by ak už nie priamo odstránila, aspoň spomalila rýchlo narastajúci stereotyp.