Talianske štúdio Milestone má vo svojej DNA hlboko zakorenenú lásku ku pretekom. Firma, ktorá už takmer dvadsaťpäť rokov vyvíja výhradne pretekárske hry, musí mať dostatok skúseností na to, aby dokázala zvládnuť hocijakú licencovanú sériu. V jej repertoári sú také značky ako MotoGP či WRC, ktoré však dopĺňajú aj jej vlastné tituly. Síce tieto hry občas nedokážu siahnuť na vyššie známky v recenziách, no aj napriek tomu nemajú núdzu o fanúšikov. Tí netrpezlivo čakajú na každú novú hru, ktorá sa objaví na pulte obchodov, pričom tento fakt si očividne všimli aj držitelia licencie pre oficiálne majstrovstvá sveta v supercrosse. Túto akciu sa rozhodli propagovať aj medzi hráčmi, a tak poverili práve Milestone vytvorením oficiálnej hry Monster Energy SuperCross.

Prvý diel z tejto série však vyšiel ešte minulý rok. Hru sme, pochopiteľne, zrecenzovali aj my, no celkovo na nás pôsobila len mierne nadpriemerným dojmom. V podstate nešlo o zlé preteky, no mali niekoľko poriadne veľkých múch. Dvanásť mesiacov ubehlo ako po lusknutí prsta a Milestone na nás vyskočilo s pokračovaním, ktoré by mohlo neduhy debutu s ľahkosťou vymazať. Obsahom napumpovaná hra by po nie príliš pôsobivom začiatku dokázala prilákať fanúšikov a presvedčila by aj nás. Dosť ale bolo dohadov a zbožných prianí - poďme sa pozrieť, čo všetko dokázali tvorcovia z neďalekého západu vytvoriť za necelý rok v Monster Energy SuperCross 2.

Tak ako v reálnom živote, aj hry, ktoré sa snažia do istej miery replikovať skutočný zážitok vo virtuálnom svete, sa musia držať istých pravidiel. Tento úplne banálny princíp nám umožňuje aspoň sčasti okúsiť veci, ktoré by sme inak nikdy nespravili. Rovnako teda platí, že jazdiť na aute je oveľa jednoduchšie ako na silných motorkách, navyše po blate. Uvedomujú si to aj v Milestone, a tak na vás hneď v úvode hry čaká veľmi dôležitý tutoriál, ktorý priblíži, ako pracovať s motorkou, korigovať ju vo vzduchu či akým spôsobom by ste mali prechádzať zákrutami, aby ste dokázali prejsť každý úsek trate s minimálnou časovou stratou. Po jeho prejdení vás čaká ďalšia veľmi dôležitá úloha - tvorba vašej postavy. Monster Energy SuperCross 2 obsahuje pomerne jednoduchý editor, v ktorom si môžete poskladať vami preferovaného jazdca. Ak je pre vás úprava vzhľadu virtuálnych postáv dôležitá, k tejto možnosti sa budete vracať priebežne počas celej hry, nakoľko drvivá väčšina predmetov je podmienená ich kúpou za virtuálnu menu, ktorú získavate hraním.

Po úvodnej povinnej jazde môžeme pomaly prejsť na tú reálnu. K dispozícii je tu hneď niekoľko režimov, teda najmä v hre pre jedného hráča. Nájdete tu možnosť klasickej rýchlej jazdy, kde si môžete zvoliť všetky parametre, a to od trate, podmienok na trati, cez nastavenia hrateľnosti či obťažnosti, až po jazdcov. Režim Time Trial, myslím, podrobnejší opis nepotrebuje. O niečo zaujímavejšie už však vyzerajú režimy kariéra a šampionát. Oba režimy som si pred ich spustením predstavoval komplexne, s naozaj prepracovanými možnosťami, nakoľko práve tie by mali byť vrcholom celej hry. Najskôr som si zvolil kariéru, kde sa môj vopred vytvorený jazdec stáva profesionálom s vidinou veľkého úspechu. Na tejto ceste, pochopiteľne, nemôže chýbať výber sponzora, ktorý by mal vaše aktivity podporovať. Musím priznať, že prvých pár minút som bol z tohto režimu zmätený. Asi preto, že sa moje očakávania nestretli s realitou. Našťastie som veľmi rýchlo vytriezvel a uvedomil si, že to, čo mi na prvý pohľad pripadalo komplikované, je vlastne maximálne jednoduchý režim.

Ak by ste očakávali nejaké rozsiahle súťaže a veľkolepý rast vašej kariéry, radšej sa držte pri zemi. Hra funguje vo svojom zrýchlenom a naozaj dosť nudnom systéme, v ktorom máte k dispozícii kalendár. Ten má vyznačené dni oddychu a voľné dni, ktoré si môžete sami zaplniť jednou zo štyroch aktivít - buď sa budete venovať reklamných aktivitám, médiám/fanúšikom, tréningu, alebo výzvam. Prvé dve spomenuté ani nestoja za reč, nakoľko prebiehajú len formou maximálne päťsekundovej animácie, kde si podáte ruku s fanúšikom, prípadne stojí opretý o vašu motorku. Nuda. Zvyšné dve to ako-tak zachraňujú, teda až dovtedy, kým všetky nedokončíte. Predovšetkým tréningy sú riešené štýlom získavania dostatočného počtu hviezd vami vybranej formy jazdy po trati. Vždy si môžete zvoliť len jeden druh tréningu - zákruty, skoky a podobne.

Keď si vami zložený týždeň preklikáte, na jeho konci čakajú klasické preteky, ktoré sa odohrávajú na jednom z dostupných štadiónov. Po jeho dokončení sa váš týždeň skončí a celý kolobeh môžete podstúpiť odznova. Podobný systém síce nie je v hrách ničím novým, v tomto prípade vás po pár desiatkach minút dokáže veľmi úspešne unudiť. No čo už. Kariéra nevyšla, presunul som sa na ďalší väčší režim - šampionáty. A presne v tomto bode moje očakávania spľasli. Až na voľbu jednej z dostupných sérií - 250 východ/západ a 450, tu možnosť ďalšieho zásahu do priebehu šampionátu nehľadajte. Celý princíp spočíva v hraní jedných pretekov za druhými až dovtedy, kým neprebehne posledné kolo. V ňom sa určí víťaz a opäť môžete nabehnúť na ďalšiu vlnu pretekov. V oboch prípadoch ide o naozaj zvláštny prístup vývojárov, ktorí by práve takéto režimy mohli prepracovať na pýchu celej hry. 

Posledný režim je Compound. Bol pridaný aj do predchádzajúcej hry formou DLC, no v pokračovaní je o niečo rozsiahlejší. V Compound na vás nečakajú žiadne väčšie záväzky, nakoľko je predovšetkým o voľnej jazde a až potom o pretekaní. K dispozícii máte väčšie otvorené prostredie, v ktorom sa môžete ľubovoľne premávať. Jazdu spríjemňuje množstvo akrobacií, a tak môžete celú trať využívať na trénovanie a upevňovanie vašich jazdeckých schopností. Ak mám brať tento režim ako vedľajší obsah, rozhodne ide o skvelý doplnok. Po vyčerpaní všetkých off-line herných režimov som sa presunul na posledný - multiplayer po sieti. Jednoduchosť predchádzajúcich režimov je prítomná aj tu, no tentokrát nie je úplne na škodu. 

Do multiplayerovej hry sa môžete zapojiť buď pomocou matchmakingu, alebo vytvorením vlastnej miestnosti podľa vašich preferencií. O trati, na ktorej sa bude jazdiť, však rozhodujú hráči. Z niekoľkých jázd, ktoré som v tejto časti hry absolvoval, som mal iba z jednej vyslovene dobrý pocit. Neviem, kde bol problém, no ani jedna hra nebola úplne čistá, teda bez lagov. V iných hrách pritom takéto problémy ani zďaleka nemám. Hráči počas jazdy často šialene skákali až lietali po trati. To by nebol až taký problém, ak by ma takéto UFO viackrát nezostretilo mimo trať. Raz navyše hra tak ohlúpla, že aj pri normálnej jazde reagovala tak, akoby som vyšiel z vyčlenenej trasy. Neustále ma teda reštartovala na pôvodnú pozíciu, a tak som preteky musel prerušiť.

Čo musím vyzdvihnúť, je zážitok z jazdy. Monster Energy SuperCross 2 je na tom po vizuálnej stránke veľmi dobre, za čo vďačí Unreal Engine 4. Atmosféra všetkých dostupných arén je skvelá. Najmä preteky v daždi majú ešte väčšie grády, nakoľko je trať poriadne premočená a blata je na trati oveľa viac, ako by ste si želali. Všetko bahno si špliechate rovno na obrazovku, vidíte horšie a ešte si musíte dávať väčší pozor na správnu stopu, aby ste náhodou niekde nespadli. Dobrému zážitku, samozrejme, pomáha aj jazdný model, ktorý je taktiež na dobrej úrovni. Už po pár kolách dokážete celkom slušne jazdiť aj bez predchádzajúcich skúseností, no s každým ďalším kolom prichádzate na rôzne triky ako a kde získať čas a rýchlosť.

Rôzne typy blata, skokov, ostré zákruty - to všetko vám vie poriadne zamotať hlavu, no tréningom sa vaša chybovosť značne zníži. Čo vám ju ale môže zvýšiť, je nie vždy správna fyzika. V drvivej väčšine prípadov funguje síce správne, no občas dokáže zareagovať prehnane a vy letíte k zemi, ani neviete ako. Zvlášť kontakt s predmetmi na trati v nižšej rýchlosti robí hre problém. Pri vyššej obťažnosti hra dáva veľký pozor na dopady. Nakoľko je vypnutý automatický balans, je dôležité korigovať náklon jazdca ešte vo vzduchu. Na toto vás však upozorní už tutoriál v úvode. Určite pozitívnou súčasťou hry je aj editor tratí, ktorý ale bol prítomný aj v predchádzajúcej časti, a tu neprešiel nejakými zásadnými zmenami. Stále teda dokážete vytvoriť jednoducho a aj pomerne rýchlo solídnu trať. V princípe ide len o ukladanie vopred pripravených zákrut, roviniek, bazénov, skokov a ďalších prvkov trate tak, aby vytvorili funkčný okruh. Takto vytvorenú trať môžete navyše zdielať cez internet s ostatnými hráčmi.

Monster Energy SuperCross 2 ponúka zábavné preteky, ktoré sú, bohužiaľ, zabalené do značne nudnejšej formy hry. Naoko ponúka hneď niekoľko režimov, no pri ich bližšom skúmaní zisťujete, že sú značne zjednodušené a bez lepšieho nápadu. Oficiálna licencia znamená množstvo tratí, reálnych jazdcov či motorky, no v celej hre som nedokázal nájsť niečo, čo by vedelo udržať moju pozornosť dostatočne dlhú dobu. Monotónna kampaň strieda ešte monotónnejší šampionát, ktorý zase dopĺňa jednoduchý multiplayer. Ešte viac to zamrzí aj preto, že samotné preteky, teda jazdný model a vizuálna prezentácia, sú na veľmi slušnej úrovni.